Bible App logo
Search Icon

San Matiou 18

18
1En aqueou tèn lei diciple s’ aprouchéroun de Jèsu, e li diguéroun: Cu ’s lou pu gran din lou rouyaoume doou cièle?
2Jèsu aguèn souèna ’n pichoun enfan, lou meté aou mitan d’ elei,
3E li digué: Vou diou en verita, que se vou counvèrtissè pa, e se devenè pa coumo de pichouns enfan, intrarè pa din lou rouyaoume doou cièle.
4Cu que siègue que s’ umilïara e si rendra pichoun coum’ aquel enfan, aqueou d’ aqui sera lou pu gran din lou rouyaoume doou cièle;
5E cu que siègue que reçub’ en moun noun un enfan coum’ aqueou que vèni de dire, es iou‐meme que reçube.
6Se caouqu’un escandalis’ un d’ aquelei pichoun que crésoun en iou, voudriè miès pèr eou que li metéssoun aou couèl’ uno d’ aquelei pèirasso qu’ un ase viro, e que lou jitéssoun din la mar.
7Malur aou mounde pèr caouso d’ escandale: car es necessári qu’ arribe d’ escandale; mai malur à l’ ôme que fa ’rriba l’ escandale.
8Se vouèsto man vô vouèste pè v’ es un sujè d’ escandale, coupà‐lei, e jità‐lei luèn de vaoutre: voou bèn miès pèr vaoutre qu’ intrè din la vid’ aguèn qu’ un pè vô qu’ uno man, que d’ en agué dous e èstre jita din lou fuè etèrnèl.
9E se vouèst’ uèi v’ es un sujè d’ escandale, derrabà‐lou, e jità‐lou luèn de vou: voou miès pèr vaoutre qu’ intrè din la vid’ aguèn qu’ un uèi, que de n’ agué dous e èstre debaoussa din lou fuè de l’ infèr.
10Garà‐vou bèn de mespresa ’n d’ aquelei pichoun: vou desclári que din lou cièle seis ánji vièn de countúni la facho de moun Pèro qu’ es din lou cièle.
11Car lou Fiou de l’ ôm’ es vengu saouva ce qu’ èro pèrdu.
12S’ un ôm’ a cèn fedo, e qu’ uno souleto vèngu’ à s’ estravia, que pensà que fagu’ alor? es que lèisso pa lei nouananto‐noou aoutro su lei mountagno, pèr ana cèrca ’quelo que s’ es estraviado?
13E s’ arribo que la trobe, vou diou en verita que li douno mai de joyo, que lei nouananto‐noou que si soun pa ’straviado.
14Ensin vouèste Pèro qu’ es din lou cièle voou pa qu’ un soulé d’ aquelei pichoun perisse.
15Se vouèste frèr’ a peca contro vou, anà‐li fa coumprendre sa faout’ en particuliè, entre vous e eou: se v’ escouto, aourè gagna vouèste frèro.
16Mai se v’ escouto pa, prenè ’nca ’mé vou uno vô douès jèn, pèr afin que tou siègu’ assegura par l’ aoutourita de dous vô tres temouin.
17Se leis escouto pa ni mai, dià‐va ’ l’ egliso; e s’ escouto pa l’ egliso memo, que siègu’ à vouèst’ egar coum’ un payèn e un publican.
18Vou diou en verita, tou ce que liarè su la tèrro, sera lia tambèn din lou cièle; e tou ce que desliarè su la tèrro, sera tambèn deslia din lou cièle.
19Vou diou enca que se dous d’ entre vaoutre s’ uníssoun ensèn su la tèrro, quinto caouvo que demándoun, li sera ’courdado par moun Pèro qu’ es din lou cièle.
20Car en caouque luè que si tróboun douès vô tres jèn assemblad’ en moun noun, mi li tróbi aou mitan d’ elei.
21Alor Pèire s’ aprouchan li digué: Signour, cau de fé pardounarai à moun frèro cour’ aoura peca contro iou? sera‐t‐i finc’ à sè coou?
22Jèsu li respoundé: Vou diou pa finc’ à sè coou, mai finc’ à sètánto coou sè coou.
23Vaqui pèrqué lou rouyaoume doou cièl’ es coumpara ’‐n‐un rèi, que vougué faire rèndre cont’ à sei sèrvitour;
24E aguèn coumença de va faire, n’ in presentéroun un que li deviè dès milo talèn.
25Mai coum’ aviè pa lei mouyèn de li lei rèndre, soun mèstre coumandé que lou vendéssoun eou, sa mouyè, seis enfan, e tou ce qu’ aviè, pèr paga soun deoute.
26Aqueou sèrvitour se jitan à sei pè, lou counjurav’ en li dian: Signour, aguè ’n poou de paciènço, e vou rendrai tou.
27Alor lou mèstre d’ aqueou sèrvitour estèn touca de coumpassièn, lou leissé ’n‐ana, e li remeté soun deoute.
28Mai aqueou sèrvitour siègué pa pu lèou sourti, que trouvan un de sei coumpagnoun que li deviè cèn deniè, lou prengué à la gorjo, e l ’estoufavo cási ’n li dian: Rènde‐mi ce que mi deves.
29E soun coumpagnoun si jitan à sei pè, lou counjurav’ en li dian: Aguè ’n poou de paciènço, e vou rendrai tou.
30Mai vougué pa l’ escouta; e s’ en‐ané e lou fagué metr’ en prèisoún, pèr li lou teni finc’ à que li rendesse tou ce que li deviè.
31Leis aoutrei sèrvitour sei coumpagnoun vesèn ce que si passavo, nen sièguéroun estremamen aflija, e avèrtisséroun soun mèstre de tou ce qu’ èr’ arriba.
32Alor soun mèstre l’ aguèn fa veni, li digué: Marri sèrvitour, v’ aviou remé tou ce que mi devià, parço que mi n’ avià prega:
33Vou foulié pa tambèn agué pièta de vouèste coumpagnoun, coum’ aviou agu pièta de vou?
34E soun mèstr’ esmaougu de coulèro, lou livré ’ntre lei man dei bourrèou, finco que li paguesse tou ce que li deviè.
35Es ensin que moun Pèro qu’ es din lou cièle vou tratara, se cadun de vaoutre pardouno pa doou foun de soun couar à soun frèro que l’ a ’oufensa.

Currently Selected:

San Matiou 18: OCI1866

Highlight

Copy

Compare

Share

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in