Zamyslenia - Curt A. WestmanSample

Strať svoj život – nájdi ho! ... kto stratí život pre mňa, nájde ho. (Mt 10, 39) Človeku sa tomuto nechce veriť! Robíme všetko pre to, aby sme si svoj život uchovali! O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne. Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. (1K 2,13-14) „Kto stratí život pre mňa, nájde ho,“ hovorí Ježiš. Mnohí si chcú svoj život uchovať a nestratiť ho. Nechcú sa vzdať samých seba, ale stratia život, hoci vyzerajú veľmi živo. Hovoria: „Jasné, že treba nasledovať Ježiša, ale najprv treba myslieť na svoje vzdelanie, na šaty, prácu s dobrou mzdou, partnera pre budúcnosť... a potom na Boha.“ Ak dovolíme Božej sile, aby pôsobila v našom vnútri, vždy to niečo stojí. Nie je to niečo, čo príde samo od seba, je to niečo, čo si musíme vyvoliť. V dnešnej dobe, ktorá je zameraná na viditeľné veci, toto nie je ľahké. Keď niekomu poviete, aby budoval svojho vnútorného človeka, povie, že je to bezvýznamné. Veď to nikto nevidí. V Evanjeliu podľa Lukáša Ježiš hovorí: „A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (L 9, 23) A povedal všetkým – to znamená, že to nie je len pre niekoľkých superduchovných vyvolených. Ježiš všetkým povedal, aby na seba vzali svoj kríž a nasledovali Ho. Hovoríme o kríži, ktorý si volíme sami. Kríž, ktorý si dobrovoľne berieme. Volíme si konkrétny skutok. My si volíme, či kríž na seba berieme alebo neberieme, lebo nechceme platiť cenu. Nehovorím teraz o skúškach a protivenstvách, ktorými všetci musíme prejsť. Ježiš nehovorí o všeobecných ťažkostiach, keď hovorí, že máme vziať svoj kríž a nasledovať Ho. Ježiš hovorí o niečom, čomu sa môžeš vyhnúť. Môžeš prepustiť Barabbáša, dovoliť vlastnému ja, aby nebolo Kristovým učeníkom. Ježiš priamo hovorí, že ten, kto si chce zachrániť svoj život takýmto spôsobom, ho stratí. Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho. (Sud 16,20) Tieto slová sú napísané v istej súvislosti v knihe Sudcovia, keď Samson, Boží služobník, vybočil z cesty, na ktorú ho Boh povolal. Otvára svoje srdce Delíle. Delíla v skutočnosti nemala rada Samsona, ale pre Samsona už láska nehrala rolu. Hľadal iba egoistické uspokojenie a to u nej nachádzal. Delíla mu hovorí, že ak ju má naozaj rád, prezradí jej zdroj svojej sily. Prečítaj si knihu Sudcov 16, aby si pochopil súvislosti týchto dramatických slov: „Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho.“ To sa môže stať aj v našich životoch. Naše svedomie sa už tak odkloní od Boha a bude necitlivé, že sa krok za krokom vzdialime od blízkeho spoločenstva s Bohom. Môže sa stať, že Pán nás opustí a my o tom ani nebudeme vedieť. To je sebaklam. Hriech nás podvedie. Keď hriech začne v našom živote vládnuť, bez novej vzbury a obrátenia, môžeme sa tak zatvrdiť, že si ani nevšimneme, že Pán už nie je s nami. To hovorí Božie slovo. Snažíme sa uchrániť si egoizmus, vlastné ja, svoje túžby a zároveň nestratiť spoločenstvo so živým Bohom, ktorý hovorí, že nám prestiera stôl a napĺňa kalich. „Kto nájde svoj život, stratí ho,“ hovorí Ježiš, „kto stratí život pre mňa, nájde ho.“ V prvom rade ide o to, že Ježiš môže vstúpiť do nášho srdca. Potom ide o to, aby každodenne mohol vstupovať do našich životov vo všetkých oblastiach! Preto, ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v Ňom žite, zakorenení a budovaní v Ňom i upevnení vierou, ako ste boli vyučovaní, a rozhojňujte sa v dobrorečení. (Kol 2,6-7) On je Ten, kto má riadiť našu vôľu a panovať nad naším rozumom a pocitmi. Život, ktorý sa začal vplnosti Ducha, potrebuje svoju každodennú výživu, aby rástol podľa Božieho plánu, vôle a úmyslu, ktorý pre neho Boh má. Ak sa toto má stať, nesmieme sa snažiť uchovať si vlastné ja, svoje egoistické plány a túžby, ale vzdať sa samých seba. „Kristovo evanjelium je v každom ohľade v silnom protiklade so všetkým, čo sa skrýva hlboko v nás.“ (Rosenius) Evanjelium napáda to, čo človek najviac miluje: svoju nezávislosť! Evanjelium vyžaduje, aby sa rozum a vôľa poddali pod Kristovo slovo. Všetka pýcha a sebaistota sú vtedy zničené. Boh zostáva veľkým a človek sa stáva chudobným žobrákom. To je niečo, čo nie je po vôli našej starej prirodzenosti. Je to ako smrť pre vlastné ja, ale práve na tejto ceste nájdeme život s veľkým Ž.