Prvá Makabejcov 11
11
Smrť Ptolemaia a Alexandra
1Egyptský kráľ zozbieral veľké vojsko, toľko, ako je piesku na morskom brehu, k tomu i mnohé lode. Pokúšal sa ľstivo zmocniť Alexandrovho kráľovstva a pripojiť ho k svojmu kráľovstvu.#1Mak 10,57-58 2So slovami o mieri sa vydal do Sýrie. Obyvatelia miest mu otvárali brány a išli mu v ústrety, lebo kráľ Alexander vydal nariadenie, aby mu vyšli v ústrety, keďže Ptolemaios bol jeho tesťom. 3Keď však Ptolemaios vošiel do miest, do každého mesta dal vojenskú posádku. 4Keď sa priblížili k Azótu, ukázali mu vypálený Dagónov chrám i zrúcaniny Azótu a jeho okolia, porozhadzované mŕtvoly a telá spálených v boji. Nakopili ich totiž popri ceste, ktorou kráľ išiel.#1Mak 10,84 5Potom rozprávali kráľovi, čo urobil Jonatán, aby ho znevážili. Ale kráľ mlčal. 6Vtedy Jonatán pompézne vyšiel v ústrety kráľovi do Joppe. Obaja sa pozdravili a prenocovali tam. 7Jonatán sprevádzal kráľa až po rieku, ktorá sa volá Eleuteros. Potom sa vrátil do Jeruzalema. 8Kráľ Ptolemaios sa však zmocnil miest na pobreží až po prímorskú Seleukiu. Mal voči Alexandrovi nečestné úmysly. 9Ku kráľovi Demetriovi poslal poslov s odkazom: „Nože, uzavrime spolu zmluvu a dám ti svoju dcéru, ktorú mal Alexander. Budeš panovať v kráľovstve svojho otca.#1Mak 10,67 10Lebo som oľutoval, že som mu dal svoju dcéru, veď sa ma pokúšal zabiť.“ 11Takto teda znevážil Alexandra, aby vzbudil v Demetriovi túžbu po jeho kráľovstve. 12Vzal mu svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak sa s Alexandrom odcudzili a ich nepriateľstvo sa stalo zjavným. 13Potom Ptolemaios vtiahol do Antiochie a nasadil si korunu Ázie. Nasadil si teda na hlavu dve koruny: korunu Egypta aj Ázie. 14Kráľ Alexander bol však v tom čase v Cilícii, lebo jej obyvatelia sa chceli od neho odtrhnúť. 15Keď sa to Alexander dozvedel, vydal sa proti nemu do boja. Ptolemaios vytiahol a postavil sa proti nemu tvrdou rukou, až ho prinútil na útek. 16Alexander utiekol do Arábie, aby tam našiel ochranu. Tak kráľ Ptolemaios triumfoval. 17Arab Zabdíel odťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemaiovi. 18Na tretí deň však zomrel aj kráľ Ptolemaios. Posádky v jeho pevnostiach pozabíjali obyvatelia opevnených miest. 19Potom, v roku stošesťdesiatsedem#11,19 T. j. v r. 145 pred Kr., začal panovať Demetrios.
Jonatán a Demetrios
20V tých dňoch zhromaždil Jonatán obyvateľov Judska, aby dobyli pevnosť v Jeruzaleme. Dal zhotoviť proti nemu mnoho obliehacích strojov.#1Mak 6,18-20; 10,6.18-20.88; 11,26 21Vtedy šli ku kráľovi niektorí, čo nežičili svojmu národu, muži postavení mimo zákona, a oznámili mu, že Jonatán oblieha pevnosť. 22Keď to kráľ počul, nahneval sa. Hneď, ako sa o tom dopočul, vyrazil a prišiel do Ptolemaidy. Napísal Jonatánovi, aby prestal s obliehaním a čo najskôr prišiel k nemu a stretol sa s ním v Ptolemaide. 23Keď to Jonatán počul, dal rozkaz pokračovať v obliehaní. Potom vybral niektorých zo starších Izraela a z kňazov a vydal sa na nebezpečnú cestu. 24Nabral si striebra, zlata, rúch a premnoho iných darov, šiel za kráľom do Ptolemaidy a získal uňho milosť. 25Niektorí z jeho národa, stojaci mimo zákona, žalovali síce na neho, 26ale kráľ naložil s ním ako jeho predchodcovia a vyvýšil ho pred zrakom všetkých svojich priateľov. 27Potvrdil jeho veľkňazský úrad a všetky pocty, ktoré dostal predtým. Zariadil, aby ho pokladali za jedného z jeho popredných priateľov. 28Jonatán požiadal kráľa, aby oslobodil od poplatkov Judsko a tri oblasti i Samáriu. Sľúbil mu to za tristo talentov. 29Kráľ to schválil a odovzdal Jonatánovi prípis týkajúci sa všetkých týchto záležitostí. Znel takto: 30„Kráľ Demetrios pozdravuje brata Jonatána a židovský národ. 31Odpis listu, ktorý sme napísali svojmu príbuznému Lastenovi o vás, sme dali vyhotoviť aj pre vás, aby ste ho poznali: 32‚Kráľ Demetrios pozdravuje otca Lastena. 33Židovský národ je v priateľskom vzťahu k nám a zachováva naše spravodlivé požiadavky. Pre jeho náklonnosť k nám sme sa rozhodli preukazovať mu priazeň. 34Prideľujeme mu preto územie Judska a tri oblasti: Efrajim, Lydda a Rathamin, ktoré boli oddelené od Samárie a pričlenené k Judsku so všetkým, čo k nim patrí. Výnos z nich nech patrí všetkým, čo obetujú v Jeruzaleme, ako náhrada za kráľovské poplatky, ktoré kráľ predtým každoročne dostával od nich z výnosov pôdy a stromov. 35Odteraz im prenechávam aj všetko ostatné, čo nám patrí z terajších desiatkov i z cla, ktoré nám prislúcha, aj soľné jamy a korunné poplatky. 36Z toho nebude zrušené nič ani teraz, ani v budúcnosti. 37Teraz sa teda postarajte, aby ste vyhotovili odpis tohto listu a dajte to Jonatánovi. Nech je odpis umiestený na posvätnom vrchu na verejnom mieste.‘“
38Keď kráľ Demetrios videl, že krajina pod jeho vládou žije pokojne a že nikto nepodniká nič proti nemu, rozpustil všetky svoje vojenské oddiely, aby každý šiel do svojho bydliska okrem cudzineckých oddielov, ktoré naverboval na ostrovoch pohanov. Vtedy naňho zanevreli všetci vojaci, ktorí slúžili už za jeho otcov. 39Jedným z niekdajších Alexandrových spojencov bol Tryfón. Keď videl, že všetky vojská šomrú proti Demetriovi, šiel k Arabovi Imalkuovi, ktorý vychovával Antiocha, malého Alexandrovho syna. 40Naliehal na neho, aby mu ho odovzdal, aby sa ujal vlády ako nástupca svojho otca. Oboznámil ho so všetkým, čo prikázal Demetrios, i s nepriateľským postojom, ktorý voči nemu zaujali jeho vojská. Ostal tam mnoho dní. 41Vtedy Jonatán poslal poslov ku kráľovi Demetriovi, aby odstránil z Jeruzalema tých, čo boli ako posádka v pevnosti a posádky v pevnostiach, lebo bojovali proti Izraelu. 42Demetrios poslal Jonatánovi posolstvo: „Tebe a tvojmu národu splním nielen toto, ale teba i tvoj národ vyznamenám veľkou slávou, len čo na to nájdem vhodnú príležitosť. 43Teraz však urobíš dobre, ak mi pošleš mužov, ktorí mi budú pomáhať v boji, lebo odo mňa odpadli všetky moje vojská.“#1Mak 10,36
44Vtedy mu Jonatán poslal do Antiochie tritisíc udatných mužov. Prišli ku kráľovi a kráľ sa potešil z ich príchodu. 45Obyvatelia mesta sa však zhromaždili doprostred mesta. Bolo ich stodvadsaťtisíc mužov a chceli zabiť kráľa. 46Kráľ utiekol do paláca, ale obyvatelia mesta obsadili mestské ulice a začali bojovať. 47Vtedy si kráľ zavolal na pomoc Židov a všetci sa zhromaždili okolo neho. Potom sa rozbehli po meste a v ten deň zabili do stotisíc ľudí. 48V ten deň zapálili aj mesto a získali veľkú korisť. Tak zachránili kráľa. 49Keď obyvatelia mesta videli, že Židia ovládli mesto a konali svojvoľne, stratili sebadôveru a úpenlivo volali ku kráľovi: 50„Podaj nám pravicu, nech Židia prestanú bojovať proti nám a proti mestu.“ 51Potom odhodili zbrane a uzavreli mier. Židia získali slávu pred kráľom i pred všetkými obyvateľmi jeho kráľovstva a vrátili sa do Jeruzalema s hojnou korisťou. 52Vtedy sa kráľ Demetrios znova pevne usadil na tróne svojho kráľovstva a krajina za jeho vlády žila v pokoji. 53Potom však zaprel všetko, čo sľúbil, rozišiel sa s Jonatánom a nielenže sa mu neodmenil za preukázanú priateľskú službu, ale začal ho sústavne znepokojovať.
Jonatán v službe Antiocha VI.
54Potom sa Tryfón vrátil i s Antiochom, ktorý bol ešte celkom malý chlapec. Ten začal panovať a nasadil si korunu. 55Zhromaždili sa k nemu všetky vojská, ktoré Demetrios rozpustil, a bojovali proti nemu, až kým sa neobrátil na útek a utiekol. 56Tryfón sa zmocnil slonov a dobyl Antiochiu. 57Vtedy mladý Antiochos napísal Jonatánovi: „Potvrdzujem tvoj veľkňazský úrad, ustanovujem ťa nad štyrmi oblasťami, aby si sa počítal medzi priateľov kráľa.“ 58Poslal mu zlatý riad na stolovanie a udelil mu právo piť zo zlatých nádob, odievať sa do purpuru a nosiť zlatú sponu. 59Jeho brata Šimona ustanovil za hlavného veliteľa od týrskeho zrázu až po hranice Egypta. 60Potom sa Jonatán vybral a prešiel kraj za Riekou#11,60 T. j. za Eufratom. i okolité mestá. Pripojili sa k nemu všetky sýrske vojská, aby spoločne bojovali. Keď prišiel do Aškalónu, obyvatelia mesta mu vyšli v ústrety s poctami. 61Odtiaľ odišiel do Gazy, ale obyvatelia Gazy sa pred ním zamkli. Preto obľahol mesto, predmestia vypálil a vydrancoval. 62Vtedy sa obyvatelia Gazy obrátili s naliehavou prosbou na Jonatána a on im podal pravicu na zmierenie, ale synov ich predákov vzal za rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom prešiel cez krajinu až po Damask.
63Jonatán sa dopočul, že do Kadéša v Galilei prišli Demetriovi vojvodcovia na čele veľkého vojska s úmyslom zbaviť ho vlády. 64Vyrazil proti nim, ale brata Šimona nechal v tom kraji. 65Šimon sa utáboril pri Betsure, mnoho dní bojoval proti nemu a obkľúčil ho. 66Prosili ho, aby prijal ich pravicu na zmier. On im podal svoju pravicu, a vyhnal ich odtiaľ, mesto obsadil a nechal v ňom posádku. 67Jonatán a jeho vojsko táborili pri Genezaretskom jazere. Zavčasu ráno vyrazili k chacórskej rovine. 68Po rovine tiahlo proti nemu vojsko cudzincov, ktorí sa na nich vrhli zo zálohy v horách a tiahli proti nim. 69Keď zálohy vyrazili zo svojich stanovíšť a pustili sa do boja, 70všetci Jonatánovi muži ušli, nezostal z nich nikto okrem Absolónovho syna Matatiáša a Chalfiho syna Júdu, ktorí boli vodcami vojenských oddielov. 71Vtedy si Jonatán roztrhol rúcho, sypal si prach na hlavu a modlil sa. 72Potom sa pustil do boja proti nepriateľom a bil ich tak, že sa dali na útek. 73Keď to videli tí, čo predtým od neho ušli, vrátili sa k nemu a spolu s ním pokračovali v prenasledovaní až po ich tábor v Kadéši. Tam sa utáborili. 74V ten deň padlo z pohanov asi tritisíc mužov. Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema.
ទើបបានជ្រើសរើសហើយ៖
Prvá Makabejcov 11: SEBDT
គំនូសចំណាំ
ចែករំលែក
ចម្លង
ចង់ឱ្យគំនូសពណ៌ដែលបានរក្សាទុករបស់អ្នក មាននៅលើគ្រប់ឧបករណ៍ទាំងអស់មែនទេ? ចុះឈ្មោះប្រើ ឬចុះឈ្មោះចូល
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť