Zia-ƃelai Kɛ́-mɛni-ŋai 17
17
Sóoŋ è tèe Tɛsɛlonaika
1Dí tɛ̀ɛ Aŋfipole da Apolonia, dí pá Tɛsɛlonaika ƃɛ́i Zûu-ŋai Díɣâla-fɛli-kerei è kɛ̀ naai. 2Pɔ̂ɔ è lì Ŋ̀âla-fɛli-kerei mu, yɛ̂ɛ berei è kɛ̀ la a ŋɔtûa perei. Da ǹûai dí sîa tòo Ŋ̀âla-kɔlɔi su a fii-tɔɔ-ɣele saaƃa. 3È ŋ̀á lɛ̂i dîa a gɛ́ɛ maa-nɛ̃ɛi kɛ̀ Kôrai é mɔ̃lɛ é m̀u siɣe saa yêei, ǹyɛɛ dîai, “Zisɛi ŋí ŋa maa mɛni ƃôi kâai, gáa a Kôrai.” 4Da-ni líi maa è fàleŋ dí pá Pɔ̂ɔ ŋɔƃélai ma pere da Salɛ, yɛ̂ɛ berei Gurii Ɣâla mɛni kɛ́-ƃelai dámaa nyíi-ŋai kɛ̀ a Kôrai-ƃelai, dí gɛ̀ da ǹɛyâa kpaya-kpayai dámaai. 5Kɛ́lɛ, Zûu-ŋai dí pɛ́lɛ tólo kulâi. Dí bìlaŋ-gɔɔ ma-ƃela nyɔ́mɔɔ-ŋa ŋáa tɛ̀ ma dí sóoŋ tée daai su. Dí pɛ̀lɛ Zesiŋ ŋɔpɛ́rɛi ma a gɛ́ɛ dí Pɔ̂ɔ da Salɛ kula naa dí pá a dia nûa ŋɛ́i-tuɛ. 6Kɛ́lɛ dífe díkaa ní. Dí Zesiŋ ɣàla da Kôrai-ƃela da-ŋa daa kâloŋ-ŋai ŋɛ́i-tuɛ dí m̀o, dîyɛɛi, “Ǹûai ŋí da ǹɔii pene da bɛlɛ. Da pá ƃɛ́ ŋɔ́nɔ kútaa-leei su. 7Zesiŋ ƃé ǹûai ŋí díkaa gɔ́ɔ mɛi. Da Gâloŋ Siizɛ ŋɔtɔ̂ŋ-ŋai karâi díkɛ mo, dîyɛɛ, kâloŋ da kpɛ́ni káa naa da kɛ̂ ma Zîsɛ.” 8Zûu-ŋai wóoi ŋí è daa-ƃelai da gâloŋ-ŋai líi mu siɣe. 9Dí Zesiŋ da m̀arâai kɛ̀ dí zɛŋ-kaoi kpɛ́ɛ Pɔ̂ɔ da Salɛ díŋuŋ ma ƃó mɛni ma dí tée dia dí lí.
Zia-ƃelai díkaa Bɛria
10Kôrai-ƃelai dí Pɔ̂ɔ da Salɛ kùla daai su a maa félaa a kpíni dí dítɛɛ Bɛria. Dí seriɛɛ naai, dí lì Zûu-ŋai Díɣâla-fɛli-kerei mu. 11Zûu-ŋai kɛ̀ daai ŋí sui, wɛli-kɛ-maa è kɛ̀ díyêei é tɛ́ɛ Tɛsɛlonaika Zûu-ŋai dîa. Dí díyêei sèe Ɣâla ŋɔwóoi mu a dílii kélee. Dí kɛ̀ Ŋ̀âla-kɔlɔi su kâai a ɣele kélee a gɛ́ɛ dí gáa à kɛ̀ m̀ɛnii ŋí dí mò diai è kɛ̀ a tɔ̃yâ. 12Dítama-ɣele dí làa la. Gurii nɛyaa kpaya-kpaya da zinâa támaa máŋ dí làa la. 13Tɛsɛlonaika Zûu-ŋai kɛ́ɛ da mɛ̀ni a gɛ́ɛ Pɔ̂ɔ è kɛ̀ Ɣâla-woo ƃôi Bɛriai, dí pà naa ŋɔ́nɔ dí sóoŋ tóo ǹûai sáma. 14Kôrai-ƃelai dí Pɔ̂ɔ tɛ̀ɛ a maa félaa yúo-loŋ ma, Kɛ́lɛ, Salɛ da Temete dí lɛ̀ɛ pôlu naa. 15Diai lì Pɔ̂ɔ láa lɛ̂i, dí sèri la Atɛŋ. Díkɛɛ penêi pôlui, Pɔ̂ɔ è ŋ̀óo tɛ̀ɛ a dîa a gɛ́ɛ Salɛ da Temete dí láaŋ mà a maa félaa.
Pɔ̂ɔ káa Atɛŋ
16Gɛ́ɛ dímaa kpɛnii Atɛŋ, ǹíi è sòli goi, kpɛ́ni fêi, è ɣâla da kpɛ́ni támaa kàa naa. 17È sîa tòo Ŋ̀âla-fɛli-kerei mu Zûu-ŋai lá. Ǹûai da kâa Ɣâla mɛni kɛ̀ naai da ǹûai da kâa díkàa díŋaa tɛ̀ ma naai. 18Da Ɛpikureaŋ tare-ƃelai da-ŋa da Sitoi tare-ƃelai dí pɛ̀lɛ díkîe ni sia toôi. Díta-ni dí mò, dîyɛɛ, “Le ƃe moo-lono kɛ́-naloŋ ŋí a ŋ̀wɛ̂lii é m̀oi?”
Da-ŋa dîyɛɛi, “Gɛ̂ɛi yɛ̂ɛ ǹyaa ƃé gáa mɛni lɛ̂i é pîlaŋ lɔii da kpɛ́ni su ɣâla-ŋa dîa.” Dí m̀o tí, kpɛ́ni fêi, è kɛ̀ Duŋ Lɛ́lɛɛi ƃôi é pîlaŋ Zîsɛ ma da mu-siɣeɛ saa-yeei. 19Nya ƃe dí Pɔ̂ɔ sòŋ dí pá la Ɛreɔpagɔ koyaŋ su-ƃelai ŋɛ́i-tuɛ, dîyɛɛ mài, “Kwa ŋ̀wɛ̂lii kú ísɛŋ-lɛɛ ninai kɔ́lɔŋ, nyíi íkaa ǹɛ̂i. 20M̀ɛni-ŋai kwa mɛnii zɛŋ lɛ́ɛ ninai sui gáa a mɛni nina-ŋa kúwôlii. M̀ɛni ma kwa ŋ̀wɛ̂lii kú dísu-kulai kɔ́lɔŋ.” 21Atɛŋ lɔii-lonii kélee da naa ŋɔ̃yâ-ŋai kɛ̀ naai da kâa ŋ̀wɛli a mɛni nina-ŋa támaa mɛniɛɛ díkɛ lòno é pîlaŋ dîa. Dí ɣele kûu támaa sìɣe m̀ɛnii kɛ́ɛ su.
22Pɔ̂ɔ é sìɣe é tɔ́ɔ Ɛreɔpagɔ koraŋ su, ǹyɛɛi, “Atɛŋ sinaa, ŋa gáa pere sii támaa su a gɛ́ɛ ka ɣâla sii támaa fɛli. 23Ŋá kɛ̀ tɛɛ̂i ŋá zãâi káa ka vɛlîi, ŋá gɔlɔ pɔ̃yɛɛi ŋí káa káɣâla fɛli-kwaai dɔnɔ ma, nyíi m̀o, ǹyɛɛi, ‘Ŋ̀âlai kúfe gɔ́lɔŋ mɛni ma.’ Ǹyaŋ Ŋ̀âlai káfe gɔ́lɔŋ, kɛ́lɛ, kákɛ vɛlii, ǹyaa ká ŋí ŋa m̀ɛni ƃôi kâai. 24Ɣâla è ŋ̀éniɛi kpɛ̀tɛ da zu-sãa kélee. Gáa a ŋ̀elei da ǹɔii Dínuu-namu. Va kɛ̂ pɛ́rɛ da nyíi mu nyíi nûa da dɔ̀ɔ a díyêei. 25Vé wɛ̂lii a sɛŋ da núu da kélee yêei. Ǹyaa kpîŋ ƃa fúlu-laa da sɛŋ tɛ̀ɛ núu kélee pɔ́. 26A sîi-ŋa kélee kula koo-ƃɔlɔŋ tɔnɔ su a gɛ́ɛ dí kɛ́ ǹɔii gwaa kélee. A díɣeniɛi koyaŋ tèe. A dílɔii-ŋai loai lâa, 27a gɛ́ɛ dí Ɣâla kɔ́ri a kili-kɛ-zu a gɛ́ɛ dí gáa, berei máŋ la gɛ̂i fé kôya ni la kútà kûai. 28Núu da è m̀o ǹyɛɛi,
‘Gbonôi ƃé kúkaa naa,
kúkɛ sia-sia, kúfulu-laai kɛ́ ƃo kúyêei.’
Gáa yɛ̂ɛ berei mɛni-pɔlɔ ƃó-ƃela da-ŋa m̀o lai dîyɛɛi,
‘Kúa máŋ kúkaa ǹônii.’
29Berei máŋ kúkaa la a Ɣâla ǹônii, kúfe Ɣâla ƃòloŋ gôo ma, kpaa káne, kpaa máŋ kɔni nyíi nuu-kpune a gbɛ̀tɛ a ǹyée, kpaa ŋɔkili-ŋa-siai. 30Ɣâla è ŋ̀ɛ́i nàɣiŋ mɛni-ŋai mɛi ká gɛ̀ a tãi káfe kɛ́ ní a gɔ́lɔŋɔɔ lai. Kɛ́lɛ, a nâa núu kélee tóli a gɛ́ɛ dí dílii pene. 31A vóloi lɛ́ a pâi ǹɔii ŋɔmɛnii ŋá teêi la a tɔ̃yâ pere ǹúui sârai è nɛ̀, é ŋ̀óo gbanaŋ tóo núu kélee yée ŋá nyíŋi mɛni ma a ǹúui kpîŋ mu siɣɛɛ saa yêei.”
32Pɔ̂ɔ lónoɔɔ é m̀u-siɣe yêei saa yêei mɛni mai, ǹúui da-ŋa dí ɣɛ́lɛ maa kùla gbonôi, gbéli-ŋai dí mò, dîyɛɛi, “Kwa pâi íwoo mɛnii ŋɔ́nɔ é pîlaŋ mɛnii ŋí ma.” 33Nya ƃe Pɔ̂ɔ è kùla dísama. 34Ǹúui da-ŋa dí pìlaŋ bôlu dí láa la. Ǹûai ŋí dɔnɔ ƃé kɛ̀ a Dionesiɔ, nyíi kɛ̀ a goyaŋ su-nuui dɔnɔ, da Damari nɛnî tɔnɔ da nuu da kpɛ́ni-ŋa.
Currently Selected:
Zia-ƃelai Kɛ́-mɛni-ŋai 17: KWB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2012 Bible Society in Liberia