Matúš 3:1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, ktorý hlásal v judskej púšti

„Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.

Ján mal odev z ťavej srsti a kožený opasok okolo bedier. Živil sa kobylkami a medom divých včiel.

Vtedy prichádzali k nemu obyvatelia Jeruzalema, ba celého Judska a celého okolia Jordánu.

Vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordán.

Keď zbadal, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k jeho krstu, povedal im: „Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom?!

Prinášajte ovocie hodné pokánia

a nemyslite si, že si môžete povedať: ‚Máme otca Abraháma.‘ Lebo hovorím vám, že Boh môže stvoriť Abrahámovi potomkov aj z týchto kameňov.

Sekera je už položená ku koreňu stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.

Ja vás síce krstím vodou na pokánie, ale ten, čo prichádza po mne, je mocnejší ako ja. Nie som hoden ani len nosiť mu sandále. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

Má v ruke vejačku a prečistí namlátené zrno; pšenicu zhromaždí do sýpky, no plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.

Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: „Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“

Ale Ježiš mu odpovedal: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám naplniť všetko, čo je spravodlivé.“ A tak mu Ján už nebránil.

Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho.

A z nebies zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“