Bible App logo
Search Icon

San Matiou 9

9
1Jèsu ’stèn mounta dins uno barco, repassé lou lac, e vengué din sa vilo.
2E coumo l’ aguéroun presenta ’n paralitique coucha din soun liè, Jèsu vesèn qu’ avièn la fé, digué ’n aqueou paralitique: Moun fiou, aguè counfianço; vouèstei peca vou soun remé.
3Subran caouqueis‐un dei scribe si diguéroun dins elei: Aquel ôme blasfèmo.
4Mai Jèsu aguèn counouissu ce que pensávoun, li digué: Pèrqu’ avè de marridei pensado din vouèste couar?
5Qu’es lou pu èisa, de dire, Vouèstei peca vou soun remé; vô de dire, Levà‐vou, e marchà?
6Adoun pèr afin que sachè que lou Fiou de l’ ôm’ a lou poudé su la tèrro de remetre lei peca: Levà‐vou, digué alor aou paralitique; empourtà vouèste liè, e en‐anà‐v’ en à vouèst’ oustaou.
7Subran si levé, e s’ en‐ané à soun oustaou.
8E lou pople vesèn aqueou miracle, siègué rempli de crento, e rendé glouar’ à Diou de ce qu’ aviè douna ’no talo puissanç’ eis ôme.
9Jèsu sourtèn d’ aqui, vigué ’n ôm’ asset’ aou burèou deis impôs, nouma Matiou, en cu digué: Suivè‐mi; e subran si levé, e lou suivé.
10E Jèsu ’stèn à taoulo din l’ oustaou d’aquel ôme, li vengué fouèsso publican e de jèn de marrido vido, que si metéroun à taoul’ emé Jèsu e sei diciple.
11Ce que lei farisièn aguèn vi, diguéroun à sei diciple: Pèrqué vouèste mèstre manj’ emé lei publican e de jèn de marrido vido?
12Mai Jèsu leis aguèn entendu, li digué: Es pa ’quelei que si pouártoun bèn, qu’ an besoun de medecin, mai lei malaou.
13E pèr acô, anà, e aprenè ce que voou dir’ aquelo paraoulo: Èimi miès la misèricórdi que lou sacrifíci. Car siou pa vengu pèr souèna lei juste, mai lei pecadou.
14Alor lei diciple de Jan venguéroun lou trouva, e li diguéroun: Pèrqué lei farisièn e naoutre junan souven, e que vouèstei diciple júnoun pa?
15Jèsu li respoundé: Leis ami doou nôvi dévoun‐t‐i èstre din la lagn’ e lou doou duran que lou nôvi es em’ elei? Mai vendra ’n tèn que lou nôvi li sera leva, e alor junaran.
16Degun met’ uno pèço de dra noou à‐n‐un vièi vièsti; aoutramen lou noou empourtariè lou vièi, e lou dechirariè ’ncaro mai.
17E si mete pa ni mai de vin nouvèou din de vièyeis èisino; parço que se si fa, leis èisino si roúmpoun, lou vin s’ escampo, e leis èisino soun pèrdudo; mai si mete lou vin nouvèou din d’ èisino novo; e ensin lou vin e leis èisino si counsèrvoun.
18Can li disiè ’içô, un chèfe de la sinagôgo s’ aprouché d’ eou, e l’ adouré, en dian: Signour, ma fï’ es mouarto l’ a qu’ un moumen; mai venè l’ impousa lei man, e vioura.
19Alor Jèsu si drèissan, lou suivé ’mé sei diciple.
20En meme tèn uno fremo que desempuèi douj’ an èr’ aflijado d’ uno pèrto de san, s’ aprouché d’ eou par darriè, e touqué la franjo doou dabas de soun vièsti;
21Car si disiè ’n elo‐memo: Si pouèdi tan soulamen touca soun vièsti, serai garido.
22Jèsu si retournan alor, e la vian, li digué: Ma fïo, aguè counfianço, vouèsto fé vous a garido. E aquelo fremo siègué garid’ à l’ ouro memo.
23Couro Jèsu fougué arriba ’ l’ oustaou doou chèfe de la sinagôgo, vesèn lei jugaire de fluito, e uno troupo de jèn que fasièn boucan, li digué:
24Retirà‐vou; car aquelo fï’ es pa mouarto, mai es qu’endourmido. E si trufávoun d’ eou.
25Aprè doun qu’ aguéroun fa sourti tout aqueou mounde, intré, e li prengué la man; e aquelo pichouno fïo si levé.
26E lou bru s’ en espandissé din tou lou peïs.
27Coumo Jèsu sourtiè d’ aqueou luè, dous avugle lou suivéroun en cridan: Fiou de Dávi, aguè pièta de naoutre.
28E can fougué vengu din l’ oustaou, aqueleis avugle s’ aprouchéroun d’ eou. E Jèsu li digué: Cresè‐t‐i que pouèsqui faire ce que mi demandà? Li respoundéroun: Si, Signour.
29Alor li touqué leis uèi, en dian: Que vou siègue fa seloun vouèsto fé.
30Subran seis uèi sièguéroun dubèr. E Jèsu li defendé fouartamen de nen parla, en li dian: Dounà‐vou bèn gardo que cu que siégue va sache.
31Mai elei s’ estèn en‐ana, espandisséroun sa reputacièn din tout aqueou peïs.
32Aprè que sièguéroun sourti, li presentéroun un ôme mu endemounia.
33Lou demoun aguèn esta couècha, lou mu parlé, e lou pople nen siègué din lou rávi, e disièn: S’ es jamai rèn vi de pariè dins Israèl.
34Mai pèr contro lei farisièn disièn: Couècho lei demoun par lou prince dei demoun.
35Adoun Jèsu anan de tou caire din lei vilo e din lei viláji, ensignavo din sei sinagôgo, e prechavo l’ evanjile doou rouyaoume, garissèn touto sorto de maran e de malaoutiè parmi lou pople.
36E vesèn toutei aquelei pople, n’ agué coumpassièn; parço qu’ èroun matrassa, e coucha d’ èicí d’ èila, coumo de fedo qu’ an je de pastre.
37Alor digué à sei diciple: La mèissoún es grando; mai l’ a gaire d’ ouvriè.
38Pregà doun lou mèstre de la mèissoún que mande d’ ouvriè ’ sa mèissoún.

Currently Selected:

San Matiou 9: OCI1866

Highlight

Copy

Compare

Share

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in