San Matiou 8
8
1Jèsu aguèn decendu de la mountagno, un èissame de pople lou suivé:
2E en meme tèn un leprous vengué à‐n‐eou, e l’ adouré, en li dian: Signour, se voulè, poudè mi gari.
3Jèsu ’stendèn la man, lou touqué, e li digué: Va vouèli; sièguè gari; e sa lèpro siègué garid’ aou meme moumen.
4Alor Jèsu li digué: Garà‐vou bèn de parla d’ acô ’n degun; mai anà‐vou fa vèir’ aou prèire, e ooufrè lou doun coumanda par Mouïso, pèr afin qu’ acô li sèrve de temougnáji.
5Jèsu ’stèn intra din Cafarnaün, un cènteniè vengué lou trouva, e li fagué aquelo prïèro:
6Signour, moun sèrvitour es coucha e malaou de paralisiè din moun oustaou, e soufre fouèsso.
7Jèsu li digué: L’ anarai, e lou garirai.
8Mai lou cènteniè li respoundé: Signour, siou pa digne qu’ intré din moun oustaou: mai digà soulamen uno paraoulo, e moun sèrvitour sera gari.
9Car majimen siègui iou meme qu’ un ôme soumé à la puissanço d’ un aoutre, entandooumen aguèn de sourda souto iou, diou à l’ un, Anà ’qui, e li va; e à l’ aoutre, Venè ’icí, e li vèn; e à moun sèrvitour, Fè ’cô, e va fa.
10Jèsu entendèn aquelei paraoulo, nen siègué tout espanta, e digué ’n aquelei que lou suivièn: Vou diou en verita, qu’ ai pa trouva ’no parièro fé dins Israèl.
11Tambèn vou desclári que fouèsso vendran e doou levan e doou couchan, e aouran plaço din lou rouyaoume doou cièl’ em’ Abran, Isaac e Jacob:
12Mai que leis enfan doou rouyaoume seran jita din lei sournièro de defouèro: L’ aoura ’qui de plour e de crucimen de dèn.
13Alor Jèsu digué aou cènteniè: Anà, e que vou siègue fa seloun qu’ aourè cresu. E soun sèrvitour siègué gari à l’ ouro memo.
14Jèsu ’stèn vengu à l’ oustaou de Pèire, vigué sa bèlo‐mèro qu’ èr’ aou liè, e qu’ aviè la fèbre;
15E l’ aguèn touca la man, la fèbre la quité: subran si levé, e lei sèrviè.
16Su lou souar li presentéroun d’ endemounia, e nen couèché lei malins espri par sa paraoulo, e garissé toutei aquelei qu’ èroun malaou;
17Pèr afin qu’ aquelo paraoulo doou proufèt’ Isaïo sièguess’ acoumplido: A pré pèr eou‐meme nouèsteis infièrmita, e s’ es carga de nouèstei malaoutiè.
18Adoun Jèsu si vian enviraouta d’ uno grando foulo de pople, coumandé à sei diciple de lou passa de l’aoutre bor doou lac.
19Alor un scribe vô douctour de la lèi s’ aprouchan, li digué: Mèstre, vou suivirai en caouque luè qu’ anè.
20E Jèsu li respoundé: Lei reinar an de taouno, e leis ooussèou doou cièl’ an de nis; mai lou Fiou de l’ ôm’ a pa mounte paouva sa tèsto.
21Un aoutre de sei diciple li digué: Signour, pèrmetè‐mi d’ ana ’nseveli moun pèr’ avan que vou suívi.
22Mai Jèsu li digué: Suivè‐mi, e lèissà ’i mouar lou souin d’ enseveli sei mouar.
23E subran aprè intré din la barc’ acoumpagna de sei diciple:
24E subran si levé su la mar uno tan grando brafouniè, que la barqu’ èro cubèrto de vago; e pamen eou dourmiè.
25Alor sei diciple s’ aprouchéroun d’ eou, e lou revïéroun, en li dian: Signour, saouvà‐nou, perissèn.
26Jèsu li respoundé: Pèrqué sià timide, ôme de poou de fé? E si drèissan en meme tèn, coumandé ’i vèn e à la mar, e si fagué ’no grando bouènaço.
27Alor aquelei qu’ èroun aqui, sièguéroun din l’ amiracièn, e disièn: Cu ’s aqueou d’ èicí, en cu lei vèn e la mar ooubeíssoun?
28Jèsu ’stèn passa ’ l’ aoutre bor aou peïs dei Jèrasenièn, dous endemounia qu’ èroun tan furiou que degun aoujavo passa pèr aqueou camin, sourtéroun dei sepulcr’ e venguéroun aou davan d’ eou;
29Si metéroun en meme tèn à crida, e à li dire: Jèsu, fiou de Diou, que l’ a ’ntre vou e naoutre? Sià‐t‐i vengu èicí pèr nou tourmenta ’van lou tèn?
30E l’ aviè ’‐n‐un luè gaire luèn d’ elei un gran troupèou de pouar que pasturávoun;
31E lei demoun lou pregávoun en li dian: Se nou couèchà d’ èicí, mandà‐nou dins aqueou troupèou de pouar.
32Li respoundé: Anà. E estèn sourti intréroun dins aquelei pouar: e en meme tèn tout aqueou troupèou courré vioulentamen si debaoussa din la mar, e mouréroun din l’ aigo.
33Alor aquelei que lei gardávoun s’ encourréroun: e estèn vengu à la vilo, racountéroun tout èiçô, e ce qu’ èr’ arriba ’is endemounia.
34Subran touto la vilo sourté pèr an’ aou‐davan de Jèsu; e l’ aguèn vi, lou supliquéroun de si retira din soun peïs.
Currently Selected:
San Matiou 8: OCI1866
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Published in London in 1866.