OdrobinkySample

  Keď bol Luther chvíľami smutný a zdeptaný, napísal slovo: Vivit! – Žije! Myslel tým, že Pán Ježiš žije  a potešoval sa tým slovom. Písal ho kriedou na stôl, na dvere, na steny. 

  Istý kazateľ navštívil vernú kresťanku v starobinci a potešoval ju slovami Písma: „Lebo naše občianstvo je v nebesiach.“ Zrazu jej tvár neobyčajne zažiarila a on sa jej spýtal: „Mohli by ste mi povedať, na čo ste teraz mysleli?“ „Ó, áno,“ povedala natešená. „Práve som myslela na to, aká to bude nádherná zmena, keď ma Pán Ježiš prevedie zo starobinca do Svojho otcovského domu.“ 

  Môžeš sa tiež tešiť na túto nádhernú zmenu? 

Rád bych šiel, rád bych skorej Pána zrel. Duša moja túži po Ňom,
túži stáť pred Jeho trónom, túži večný s Ním mať diel.  

PS 217, 1