Prvá Makabejcov 6
6
Smrť Antiocha IV.
1Kráľ Antiochos tiahol cez vyššie položené územia. Počul o tom, že v Perzii je mesto Elymais, preslávené bohatstvom, striebrom a zlatom. 2Stál v ňom aj veľmi bohatý chrám, v ktorom boli zlaté štíty, brnenia a zbrane, ktoré tam zanechal Filipov syn Alexander Macedónsky, ktorý bol prvým kráľom v Grécku. 3Antiochos prišiel a pokúsil sa obsadiť a vyplieniť mesto, ale nemohol, lebo obyvatelia sa o tom včas dozvedeli. 4Postavili sa do boja proti nemu. Musel ustúpiť a s rozhorčením odtiaľ odtiahol do Babylonu. 5Vtedy prišiel posol do Perzie a oznámil mu, že vojenské sily, ktoré šli do judskej krajiny, utrpeli porážku; 6že Lysias tiahol najprv s veľkou vojenskou silou, ale Židia, ktorých výzbroj a sila vzrástla, keď sa zmocnili bohatej koristi z rozdrvených vojenských táborov, ho porazili. 7Židia vraj odstránili ohavnosť, ktorú dal postaviť na obetný oltár v Jeruzaleme, a svätyňu obohnali vysokými múrmi, ako to bolo predtým. Podobne aj jeho mesto Betsur.#1Mak 1,54 8Keď kráľ počul tieto správy, preľakol sa a bol hlboko otrasený. Klesol na lôžko a zo zármutku, že sa nepodarili jeho zámery, ochorel. 9Takto to bolo veľa dní, neustále totiž dostával nové záchvaty skľúčenosti. Myslel, že zomiera. 10Vtedy zavolal všetkých svojich priateľov a povedal im: „Spánok sa mi stratil z očí, srdce mi je skrúšené starosťami.“ 11Pýtal som sa sám seba: „Do akého veľkého súženia som to upadol? Do akej veľkej búrky som sa dostal? Veď kým som mal moc, bol som dobrodincom a milovali ma. 12Teraz spomínam na zlo, ktoré som spáchal v Jeruzaleme, odkiaľ som pobral všetky strieborné a zlaté nádoby a bezdôvodne som vydal rozkaz vyničiť obyvateľov Judska. 13Viem, že práve preto ma stihla táto pohroma. Nuž a teraz hyniem v cudzine od veľkého sklamania.“ 14Potom si zavolal jedného zo svojich priateľov, Filipa, a ustanovil ho za vládcu nad celým svojím kráľovstvom. 15Dal mu kráľovskú čelenku, svoje rúcho a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a aby ho vychoval za kráľa. 16Kráľ Antiochos tam zomrel v roku stoštyridsaťdeväť#6,16 Podľa novších výskumov to bol r. 164 pred Kr., podľa iných o rok neskôr..#Dan 8,25 17Keď Lysias počul, že kráľ zomrel, ustanovil za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého ako mladíka vychovával. Dal mu prímenie Eupator.#2Mak 10,10
Antiochos V. Eupator
18Posádka jeruzalemskej pevnosti trápila Izraelitov v okolí chrámu. Ustavične hľadali spôsob, ako by im mohli škodiť a podporovať pohanov.#1Mak 11,20; 12,36; 13,21.49 19Vtedy sa Júda rozhodol, že ich zničí. Zvolal všetok ľud, aby ich obliehali. 20Zhromaždili sa a v roku stopäťdesiat#6,20 T. j. v r. 163 – 162 pred Kr. pevnosť obľahli. Júda dal zhotoviť vrhačské a obliehacie stroje. 21Niektorým sa však podarilo z obkľúčenia uniknúť. K nim sa pripojili i niektorí bezbožníci z Izraela. 22Tí prišli ku kráľovi a povedali: „Dokedy ešte budeš čakať? Kedy vykonáš súd a pomstíš našich bratov? 23Ochotne sme slúžili tvojmu otcovi a žili sme podľa jeho príkazov, keď sme zachovávali jeho nariadenia. 24Zato naši krajania obľahli pevnosť a nakladajú s nami ako s cudzími. Ba každého z našich, koho chytili, zabili a majetky nám pobrali. 25Ale nevystreli svoju ruku len proti nám, ale aj proti všetkým susedným územiam. 26Hľa, teraz obľahli pevnosť v Jeruzaleme s úmyslom zmocniť sa jej a okrem toho opevnili chrám a Betsur. 27Ak proti nim rýchlo nezakročíš, budú robiť ešte väčšie veci a už ich nebudeš môcť zastaviť.“
28Keď to kráľ počul, nahneval sa a zvolal všetkých svojich priateľov a veliteľov pechoty a jazdy. 29Aj z iných kráľovstiev a morských ostrovov prišli k nemu najaté žoldnierske vojská. 30Jeho vojsko malo stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov vycvičených na boj. 31Prešli cez Idumeu a utáborili sa pred Betsurom. Mnoho dní bojovali. Zhotovili si aj obliehacie stroje, ale obkľúčení robili výpady, stroje spálili a hrdinsky sa bránili. 32Júda odtiahol od pevnosti a utáboril sa pri Betzacharii, priamo oproti kráľovskému táboru. 33Na druhý deň zavčasu ráno kráľ vyrazil so svojím vojskom k útoku na Betzachariu a za zvuku poľníc vojská zaujali bojové postavenie. 34Slonom dali piť krvavočervený mušt z hrozna a moruší, aby ich tak vydráždili do boja. 35Zvieratá pridali k jednotlivým oddielom. Ku každému slonovi pridelili tisíc mužov obrnených pancierovými košeľami a medenými prilbami na hlavách. Ku každému zvieraťu určili päťsto vybraných jazdcov. 36Tí boli už predtým pri zvierati, šli s ním, kde išlo ono, a nevzďaľovali sa od neho. 37Na každom zvierati bola dômyselne upevnená mohutná drevená veža. Na každej boli štyria vojaci, ktorí z nej bojovali, a jeden poháňajúci Ind. 38Ostatných jazdcov kráľ postavil na oboch krídlach vojska; tí mali dorážať na nepriateľa a ochraňovať vlastné šíky.
39Keď slnko zasvietilo na zlaté a bronzové štíty, ich odrazom zažiarili kopce a ligotali sa ako ohnivé pochodne. 40Jedna časť kráľovského vojska sa rozvinula na návrší a niektoré na rovine. Postupovali pevne a v úplnom poriadku. 41Všetci, čo počuli hrmot tohto množstva, dupot pochodujúceho vojska a rinčanie zbraní, sa zachveli. Lebo to bolo nesmierne veľké a mocné vojsko. 42Júda a jeho vojsko sa pustili do boja zblízka. Z kráľovského vojska padlo šesťsto mužov. 43Vtedy Eleazár zvaný Auaran uvidel zviera obrnené kráľovským pancierom. Bolo väčšie ako ostatné zvieratá. Myslel, že je na ňom sám kráľ, 44a tak sa obetoval, aby zachránil svoj ľud a aby získal večnú slávu. 45Odvážne sa vrhol k zvieraťu doprostred šíku. Zabíjal napravo i naľavo, takže na oboch stranách pred ním ustupovali. 46Podbehol pod slona, odspodu ho prebodol a zabil. Ten sa však zrútil na zem na Eleazára a on na mieste zomrel. 47Keď Židia videli silu a bojovnosť kráľovského vojska, ustúpili pred ním.
Obliehanie Siona
48Oddiely z kráľovského vojenského tábora pochodovali na Jeruzalem do boja proti Židom. Kráľ postavil tábor proti Judsku a proti vrchu Sion. 49Uzavrel mier s posádkou z Betsuru, ktorí odišli z mesta, lebo tam už nemali potravu, aby vydržali obliehanie. V krajine bol totiž sobotný rok#6,49 V sobotnom roku, t. j. v 7. roku sa polia neobrábali.. 50Kráľ obsadil Betsur a usadil tam svoju posádku na ochranu mesta. 51Potom mnoho dní z tábora obliehal svätyňu; postavil tam obliehacie a vrhačské stroje: ohňomety, kameňomety, škorpióny na vrhanie oštepov a obrovské praky. 52Proti týmto strojom postavili aj obrancovia svoje stroje a mnoho dní bojovali. 53Lenže v zásobárňach už nebolo jedla, lebo bol siedmy rok. A tí, čo boli v Judsku, kam prišli zachránení spomedzi pohanských národov, pojedli posledné zvyšky zásob. 54Vo svätyni zostalo len niekoľko mužov. Hlad bol veľmi silný, a tak sa rozptýlili, každý ušiel do svojho domova.
Lysiasov odchod
55Vtedy sa Lysias dopočul, že Filip, ktorého kráľ Antiochos ešte za svojho života poveril výchovou svojho syna Antiocha za kráľa, 56sa vrátil z Perzie a z Médska a s ním aj vojenské oddiely, ktoré tiahli s kráľom, a že sa usiluje uchvátiť moc. 57Lysias sa poponáhľal a naliehal, aby odtiahli. Prehovoril ku kráľovi, veliteľom a vojakom: „Deň čo deň slabneme a ubúda nám potrava. Miesto, ktoré obliehame, je pevné. Navyše spočíva na nás starosť o kráľovstvo. 58Podajme preto teraz pravicu tým ľuďom, uzavrime s nimi i s celým ich národom mier. 59Dovoľme im žiť podľa ich zákonov, ako žili predtým. Veď sa vzbúrili a popáchali všetko toto len preto, že sme zrušili ich zákony.“ 60Táto reč sa zapáčila kráľovi a jeho kniežatám. Vyslali k Židom poslov s ponukou mieru a Židia ju prijali. 61Kráľ a kniežatá im dali prísažné záruky. Na základe toho vyšli z pevnosti. 62Kráľ vystúpil na vrch Sion, videl opevnenie toho miesta a vtedy porušil prísahu, ktorú dal, a prikázal múry dookola zbúrať. 63Nato urýchlene vyrazil a vrátil sa do Antiochie. Tam našiel Filipa ako pána mesta. Pustil sa do boja proti nemu a mesta sa násilne zmocnil.
ទើបបានជ្រើសរើសហើយ៖
Prvá Makabejcov 6: SEBDT
គំនូសចំណាំ
ចែករំលែក
ចម្លង
ចង់ឱ្យគំនូសពណ៌ដែលបានរក្សាទុករបស់អ្នក មាននៅលើគ្រប់ឧបករណ៍ទាំងអស់មែនទេ? ចុះឈ្មោះប្រើ ឬចុះឈ្មោះចូល
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť
Prvá Makabejcov 6
6
Smrť Antiocha IV.
1Kráľ Antiochos tiahol cez vyššie položené územia. Počul o tom, že v Perzii je mesto Elymais, preslávené bohatstvom, striebrom a zlatom. 2Stál v ňom aj veľmi bohatý chrám, v ktorom boli zlaté štíty, brnenia a zbrane, ktoré tam zanechal Filipov syn Alexander Macedónsky, ktorý bol prvým kráľom v Grécku. 3Antiochos prišiel a pokúsil sa obsadiť a vyplieniť mesto, ale nemohol, lebo obyvatelia sa o tom včas dozvedeli. 4Postavili sa do boja proti nemu. Musel ustúpiť a s rozhorčením odtiaľ odtiahol do Babylonu. 5Vtedy prišiel posol do Perzie a oznámil mu, že vojenské sily, ktoré šli do judskej krajiny, utrpeli porážku; 6že Lysias tiahol najprv s veľkou vojenskou silou, ale Židia, ktorých výzbroj a sila vzrástla, keď sa zmocnili bohatej koristi z rozdrvených vojenských táborov, ho porazili. 7Židia vraj odstránili ohavnosť, ktorú dal postaviť na obetný oltár v Jeruzaleme, a svätyňu obohnali vysokými múrmi, ako to bolo predtým. Podobne aj jeho mesto Betsur.#1Mak 1,54 8Keď kráľ počul tieto správy, preľakol sa a bol hlboko otrasený. Klesol na lôžko a zo zármutku, že sa nepodarili jeho zámery, ochorel. 9Takto to bolo veľa dní, neustále totiž dostával nové záchvaty skľúčenosti. Myslel, že zomiera. 10Vtedy zavolal všetkých svojich priateľov a povedal im: „Spánok sa mi stratil z očí, srdce mi je skrúšené starosťami.“ 11Pýtal som sa sám seba: „Do akého veľkého súženia som to upadol? Do akej veľkej búrky som sa dostal? Veď kým som mal moc, bol som dobrodincom a milovali ma. 12Teraz spomínam na zlo, ktoré som spáchal v Jeruzaleme, odkiaľ som pobral všetky strieborné a zlaté nádoby a bezdôvodne som vydal rozkaz vyničiť obyvateľov Judska. 13Viem, že práve preto ma stihla táto pohroma. Nuž a teraz hyniem v cudzine od veľkého sklamania.“ 14Potom si zavolal jedného zo svojich priateľov, Filipa, a ustanovil ho za vládcu nad celým svojím kráľovstvom. 15Dal mu kráľovskú čelenku, svoje rúcho a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a aby ho vychoval za kráľa. 16Kráľ Antiochos tam zomrel v roku stoštyridsaťdeväť#6,16 Podľa novších výskumov to bol r. 164 pred Kr., podľa iných o rok neskôr..#Dan 8,25 17Keď Lysias počul, že kráľ zomrel, ustanovil za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého ako mladíka vychovával. Dal mu prímenie Eupator.#2Mak 10,10
Antiochos V. Eupator
18Posádka jeruzalemskej pevnosti trápila Izraelitov v okolí chrámu. Ustavične hľadali spôsob, ako by im mohli škodiť a podporovať pohanov.#1Mak 11,20; 12,36; 13,21.49 19Vtedy sa Júda rozhodol, že ich zničí. Zvolal všetok ľud, aby ich obliehali. 20Zhromaždili sa a v roku stopäťdesiat#6,20 T. j. v r. 163 – 162 pred Kr. pevnosť obľahli. Júda dal zhotoviť vrhačské a obliehacie stroje. 21Niektorým sa však podarilo z obkľúčenia uniknúť. K nim sa pripojili i niektorí bezbožníci z Izraela. 22Tí prišli ku kráľovi a povedali: „Dokedy ešte budeš čakať? Kedy vykonáš súd a pomstíš našich bratov? 23Ochotne sme slúžili tvojmu otcovi a žili sme podľa jeho príkazov, keď sme zachovávali jeho nariadenia. 24Zato naši krajania obľahli pevnosť a nakladajú s nami ako s cudzími. Ba každého z našich, koho chytili, zabili a majetky nám pobrali. 25Ale nevystreli svoju ruku len proti nám, ale aj proti všetkým susedným územiam. 26Hľa, teraz obľahli pevnosť v Jeruzaleme s úmyslom zmocniť sa jej a okrem toho opevnili chrám a Betsur. 27Ak proti nim rýchlo nezakročíš, budú robiť ešte väčšie veci a už ich nebudeš môcť zastaviť.“
28Keď to kráľ počul, nahneval sa a zvolal všetkých svojich priateľov a veliteľov pechoty a jazdy. 29Aj z iných kráľovstiev a morských ostrovov prišli k nemu najaté žoldnierske vojská. 30Jeho vojsko malo stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov vycvičených na boj. 31Prešli cez Idumeu a utáborili sa pred Betsurom. Mnoho dní bojovali. Zhotovili si aj obliehacie stroje, ale obkľúčení robili výpady, stroje spálili a hrdinsky sa bránili. 32Júda odtiahol od pevnosti a utáboril sa pri Betzacharii, priamo oproti kráľovskému táboru. 33Na druhý deň zavčasu ráno kráľ vyrazil so svojím vojskom k útoku na Betzachariu a za zvuku poľníc vojská zaujali bojové postavenie. 34Slonom dali piť krvavočervený mušt z hrozna a moruší, aby ich tak vydráždili do boja. 35Zvieratá pridali k jednotlivým oddielom. Ku každému slonovi pridelili tisíc mužov obrnených pancierovými košeľami a medenými prilbami na hlavách. Ku každému zvieraťu určili päťsto vybraných jazdcov. 36Tí boli už predtým pri zvierati, šli s ním, kde išlo ono, a nevzďaľovali sa od neho. 37Na každom zvierati bola dômyselne upevnená mohutná drevená veža. Na každej boli štyria vojaci, ktorí z nej bojovali, a jeden poháňajúci Ind. 38Ostatných jazdcov kráľ postavil na oboch krídlach vojska; tí mali dorážať na nepriateľa a ochraňovať vlastné šíky.
39Keď slnko zasvietilo na zlaté a bronzové štíty, ich odrazom zažiarili kopce a ligotali sa ako ohnivé pochodne. 40Jedna časť kráľovského vojska sa rozvinula na návrší a niektoré na rovine. Postupovali pevne a v úplnom poriadku. 41Všetci, čo počuli hrmot tohto množstva, dupot pochodujúceho vojska a rinčanie zbraní, sa zachveli. Lebo to bolo nesmierne veľké a mocné vojsko. 42Júda a jeho vojsko sa pustili do boja zblízka. Z kráľovského vojska padlo šesťsto mužov. 43Vtedy Eleazár zvaný Auaran uvidel zviera obrnené kráľovským pancierom. Bolo väčšie ako ostatné zvieratá. Myslel, že je na ňom sám kráľ, 44a tak sa obetoval, aby zachránil svoj ľud a aby získal večnú slávu. 45Odvážne sa vrhol k zvieraťu doprostred šíku. Zabíjal napravo i naľavo, takže na oboch stranách pred ním ustupovali. 46Podbehol pod slona, odspodu ho prebodol a zabil. Ten sa však zrútil na zem na Eleazára a on na mieste zomrel. 47Keď Židia videli silu a bojovnosť kráľovského vojska, ustúpili pred ním.
Obliehanie Siona
48Oddiely z kráľovského vojenského tábora pochodovali na Jeruzalem do boja proti Židom. Kráľ postavil tábor proti Judsku a proti vrchu Sion. 49Uzavrel mier s posádkou z Betsuru, ktorí odišli z mesta, lebo tam už nemali potravu, aby vydržali obliehanie. V krajine bol totiž sobotný rok#6,49 V sobotnom roku, t. j. v 7. roku sa polia neobrábali.. 50Kráľ obsadil Betsur a usadil tam svoju posádku na ochranu mesta. 51Potom mnoho dní z tábora obliehal svätyňu; postavil tam obliehacie a vrhačské stroje: ohňomety, kameňomety, škorpióny na vrhanie oštepov a obrovské praky. 52Proti týmto strojom postavili aj obrancovia svoje stroje a mnoho dní bojovali. 53Lenže v zásobárňach už nebolo jedla, lebo bol siedmy rok. A tí, čo boli v Judsku, kam prišli zachránení spomedzi pohanských národov, pojedli posledné zvyšky zásob. 54Vo svätyni zostalo len niekoľko mužov. Hlad bol veľmi silný, a tak sa rozptýlili, každý ušiel do svojho domova.
Lysiasov odchod
55Vtedy sa Lysias dopočul, že Filip, ktorého kráľ Antiochos ešte za svojho života poveril výchovou svojho syna Antiocha za kráľa, 56sa vrátil z Perzie a z Médska a s ním aj vojenské oddiely, ktoré tiahli s kráľom, a že sa usiluje uchvátiť moc. 57Lysias sa poponáhľal a naliehal, aby odtiahli. Prehovoril ku kráľovi, veliteľom a vojakom: „Deň čo deň slabneme a ubúda nám potrava. Miesto, ktoré obliehame, je pevné. Navyše spočíva na nás starosť o kráľovstvo. 58Podajme preto teraz pravicu tým ľuďom, uzavrime s nimi i s celým ich národom mier. 59Dovoľme im žiť podľa ich zákonov, ako žili predtým. Veď sa vzbúrili a popáchali všetko toto len preto, že sme zrušili ich zákony.“ 60Táto reč sa zapáčila kráľovi a jeho kniežatám. Vyslali k Židom poslov s ponukou mieru a Židia ju prijali. 61Kráľ a kniežatá im dali prísažné záruky. Na základe toho vyšli z pevnosti. 62Kráľ vystúpil na vrch Sion, videl opevnenie toho miesta a vtedy porušil prísahu, ktorú dal, a prikázal múry dookola zbúrať. 63Nato urýchlene vyrazil a vrátil sa do Antiochie. Tam našiel Filipa ako pána mesta. Pustil sa do boja proti nemu a mesta sa násilne zmocnil.
ទើបបានជ្រើសរើសហើយ៖
:
គំនូសចំណាំ
ចែករំលែក
ចម្លង
ចង់ឱ្យគំនូសពណ៌ដែលបានរក្សាទុករបស់អ្នក មាននៅលើគ្រប់ឧបករណ៍ទាំងអស់មែនទេ? ចុះឈ្មោះប្រើ ឬចុះឈ្មោះចូល
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť