Prvá Makabejcov 3
3
Júda Makabejský na čele povstania
1Potom nastúpil na jeho miesto jeho syn Júda, nazývaný Makabejský. 2Podporovali ho jeho bratia a všetci tí, čo sa kedysi pripojili k jeho otcovi, a s nadšením viedli vojnu za Izrael. 3Júda rozšíril slávu svojho ľudu. Ako obor si obliekal pancier, opásaval si svoju bojovú výzbroj, púšťal sa do bojov a chránil vojenský tábor mečom. 4Vo svojich činoch sa vyrovnal levovi a bol ako mladý lev, ktorý reve na korisť. 5Vyhľadával a prenasledoval odpadlíkov od zákona a upaľoval tých, čo vnášali nepokoj medzi jeho ľud. 6Odpadlíkov od zákona sa zmocnil pred ním strach a všetkých páchateľov neprávosti zachvátila panika. Jeho úsilím sa úspešne uskutočňovala záchrana. 7Svojimi činmi strpčil život mnohým kráľom a potešil Jákoba. Jeho pamiatka ostáva požehnaná naveky. 8V bojoch prechádzal judskými mestami a v krajine vykynožil bezbožníkov. Tak odvrátil hnev od Izraela. 9Až do končín zeme sa spomínalo jeho meno. Zhromaždil k sebe tých, čo boli na pokraji záhuby.
Víťazstvo nad Apollóniom a Serónom
10Vtedy Apollónios zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. 11Júda sa o tom dozvedel, vyšiel proti nemu, porazil ho a zabil. Mnohí boli ranení a padli, ostatní sa rozutekali. 12Víťazi si od nich odniesli korisť. Júda si vzal i Apollóniov meč a ním bojoval po všetky dni.
13Serón, vodca sýrskeho vojska, sa dopočul, že Júda zhromaždil bojovníkov a zbor verných, ktorí s ním vytiahli do boja. 14Povedal: „Urobím si meno a budem oslavovaný v kráľovstve, keď budem bojovať proti Júdovi a proti tým, čo sú s ním a pohrdli kráľovým výnosom.“ 15Vytiahol a spolu s ním vyrazil mocný tábor neveriacich, ktorí mu mali pomôcť vykonať pomstu na synoch Izraela. 16Priblížil sa až ta, kde sa vystupuje do Bét-Chorónu. Júda vyšiel proti nemu s hŕstkou ľudí. 17Keď videli tábor vojska, ktoré šlo proti nim, povedali Júdovi: „Budeme vládať bojovať proti takej veľkej presile, keď nás je tak málo? Sme celkom vyčerpaní, lebo sme dnes nejedli.“ 18Júda odpovedal: „Ľahko môže aj malá hŕstka obkľúčiť množstvo ľudu. Pre nebo nie je rozdiel zachrániť veľkým alebo malým počtom ľudí.#Sdc 7,2-8; 1Sam 14,6 19Lebo víťazstvo v boji neprichádza z veľkého množstva vojakov, ale sila je z neba. 20Oni idú na nás plní pýchy a neprávosti, aby zničili nás, naše ženy i deti a aby nás orabovali. 21My však bojujeme za svoj život a za svoje zákonné požiadavky. 22Boh ich rozdrví pred naším zrakom. Vy sa ich však nebojte!“ 23Len čo prestal hovoriť, náhle vyrazil proti nim. Serón a jeho vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku pred jeho očami. 24Židia ho prenasledovali dole svahom k Bét-Chorónu až po rovinu. Padlo z nich asi osemsto mužov, ostatní utiekli na územie Filištíncov. 25Strach a zdesenie z Júdu a jeho bratov sa začali šíriť a dopadať na okolité národy. 26Jeho meno preniklo až ku kráľovi a pohanské národy rozprávali o Júdových bojoch.
Lysias
27Keď sa kráľ Antiochos o tom dopočul, vzplanul hnevom. Rozoslal poslov a zhromaždil všetky vojenské sily svojho kráľovstva, obrovskú vojenskú moc. 28Otvoril svoju pokladnicu a dal vojenským oddielom žold na celý rok. Rozkázal im, aby boli pripravení na každé nasadenie. 29Videl, že v pokladnici je málo striebra a že výnosy z daní krajiny sú malé, a to pre nepokoje a biedu v krajine, čo zavinil sám tým, že zrušil pradávne zákony. 30Obával sa, že nebude mať — ako už raz či dva razy predtým — dosť peňazí na výdavky a dary, ktoré doteraz štedrou rukou rozdával hojnejšie ako králi pred ním. 31Bol vo veľkých rozpakoch. Rozhodol sa ísť do Perzie, prevziať tam dane z krajín a tak nahromadiť mnoho striebra. 32Lysiasa, slávneho človeka z kráľovského rodu, nechal ako správcu nad záležitosťami kráľovstva od rieky Eufrat až po egyptské končiny. 33Mal vychovávať jeho syna Antiocha, kým sa on nevráti. 34Dal mu polovicu vojenských síl i slonov. Vydal mu príkazy o všetkom, čo zamýšľal s obyvateľmi Judska a Jeruzalema: 35mal proti nim poslať vojsko, ktoré by úplne zničilo moc Izraela i to, čo ostalo z Jeruzalema, a vymazalo by i pamiatku na nich z toho miesta. 36Na všetkých ich územiach mal usadiť cudzincov a krajinu im mal rozdeliť losovaním. 37Kráľ si vzal zostávajúcu polovicu vojenských síl. V roku stoštyridsaťsedem#3,37 T. j. v r. 165 pred Kr. vytiahol zo svojho kráľovského mesta Antiochie, prekročil rieku Eufrat a prešiel na vyššie položené územia.
Lysiasovi vojvodcovia zasahujú
38Potom si Lysias spomedzi kráľovských priateľov vyvolil Dorymenovho syna Ptolemaia, Nikanora a Gorgia, udatných mužov.#2Mak 4,45 39Poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vnikli do judskej krajiny a aby ju podľa kráľovho rozkazu spustošili. 40Oni vyrazili so všetkou svojou vojenskou mocou; prišli a rozložili si tábor na rovine v blízkosti Emauz. 41Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, nabrali veľmi mnoho zlata, striebra i pút na nohy a prišli do tábora, aby tam nakúpili Izraelitov ako otrokov. K vojsku sa pripojili aj oddiely zo Sýrie a z krajiny cudzincov. 42Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo nadmieru vzrástlo a že vojská táboria už na ich území. Dozvedeli sa o kráľovom príkaze, podľa ktorého mali ľud úplne zničiť a vyhubiť. 43Vtedy povedali jeden druhému: „Postavme sa proti poníženiu nášho ľudu, bojujme za náš ľud a za svätyňu!“ 44Zišlo sa celé zhromaždenie, aby boli pripravení bojovať, modliť sa a prosiť o milosť a zľutovanie. 45Jeruzalem bol totiž neobývaný ako púšť. Nikto z jeho detí nevchádzal doň a nevychádzal z neho. Svätyňa bola znesvätená, cudzinci obsadili pevnosť a stala sa obydlím pohanov. Radosť bola Jákobovi odňatá, zamĺkla píšťala i citara.#Dan 8,13
Zhromaždenie v Micpe
46Židia sa zišli a prišli do Micpy oproti Jeruzalemu, lebo Micpa bola kedysi pre Izrael miestom modlitieb.#Sdc 20,1 47V ten deň sa postili, obliekli si kajúce rúcho, sypali si popol na hlavu a roztrhli si odev. 48Rozvinuli knihu zákona podobne, ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel. 49Priniesli kňazské rúcha, prvotiny a desiatky. Povolali i nazirejov, ktorí doplnili dni svojich sľubov. 50Potom volali veľkým hlasom k nebesiam: „Čo máme urobiť s týmito ľuďmi#3,50 Nazireji skladali Bohu sľub viazaný na určitý čas a po jeho uplynutí mali priniesť obetu v chráme, ktorý bol nateraz znesvätený. a kam ich máme odviesť? 51Aj tvoja svätyňa je znesvätená a poškvrnená a tvoji kňazi sú zarmútení a ponížení. 52Hľa, pohanské národy sa zhromaždili proti nám, aby nás vyhubili. Ty vieš, čo zamýšľajú proti nám. 53Ako môžeme obstáť pred nimi, ak nám ty nepomôžeš?“ 54Zatrúbili na trúby a volali veľkým hlasom. 55Potom Júda ustanovil vodcov ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov aj desiatnikov.
56Tým, ktorí si stavali dom, ktorí sa mali ženiť, ktorí vysádzali vinice, a tým, ktorí sa báli, prikázal, aby sa každý podľa predpisov zákona vrátil do svojho domu.#Dt 20,5-8 57Potom vojsko vyrazilo a utáborilo sa južne od Emauz. 58Júda povedal: „Opášte sa a vzmužte sa! Zavčasu ráno buďte pripravení bojovať proti týmto pohanským národom, ktoré sa zhromaždili proti nám, aby zničili nás i našu svätyňu. 59Lebo lepšie nám je umrieť v boji, ako sa pozerať na nešťastie nášho národa a svätyne. 60Boh urobí, ako je jeho vôľa.“
ទើបបានជ្រើសរើសហើយ៖
Prvá Makabejcov 3: SEBDT
គំនូសចំណាំ
ចែករំលែក
ចម្លង
ចង់ឱ្យគំនូសពណ៌ដែលបានរក្សាទុករបស់អ្នក មាននៅលើគ្រប់ឧបករណ៍ទាំងអស់មែនទេ? ចុះឈ្មោះប្រើ ឬចុះឈ្មោះចូល
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť
Prvá Makabejcov 3
3
Júda Makabejský na čele povstania
1Potom nastúpil na jeho miesto jeho syn Júda, nazývaný Makabejský. 2Podporovali ho jeho bratia a všetci tí, čo sa kedysi pripojili k jeho otcovi, a s nadšením viedli vojnu za Izrael. 3Júda rozšíril slávu svojho ľudu. Ako obor si obliekal pancier, opásaval si svoju bojovú výzbroj, púšťal sa do bojov a chránil vojenský tábor mečom. 4Vo svojich činoch sa vyrovnal levovi a bol ako mladý lev, ktorý reve na korisť. 5Vyhľadával a prenasledoval odpadlíkov od zákona a upaľoval tých, čo vnášali nepokoj medzi jeho ľud. 6Odpadlíkov od zákona sa zmocnil pred ním strach a všetkých páchateľov neprávosti zachvátila panika. Jeho úsilím sa úspešne uskutočňovala záchrana. 7Svojimi činmi strpčil život mnohým kráľom a potešil Jákoba. Jeho pamiatka ostáva požehnaná naveky. 8V bojoch prechádzal judskými mestami a v krajine vykynožil bezbožníkov. Tak odvrátil hnev od Izraela. 9Až do končín zeme sa spomínalo jeho meno. Zhromaždil k sebe tých, čo boli na pokraji záhuby.
Víťazstvo nad Apollóniom a Serónom
10Vtedy Apollónios zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. 11Júda sa o tom dozvedel, vyšiel proti nemu, porazil ho a zabil. Mnohí boli ranení a padli, ostatní sa rozutekali. 12Víťazi si od nich odniesli korisť. Júda si vzal i Apollóniov meč a ním bojoval po všetky dni.
13Serón, vodca sýrskeho vojska, sa dopočul, že Júda zhromaždil bojovníkov a zbor verných, ktorí s ním vytiahli do boja. 14Povedal: „Urobím si meno a budem oslavovaný v kráľovstve, keď budem bojovať proti Júdovi a proti tým, čo sú s ním a pohrdli kráľovým výnosom.“ 15Vytiahol a spolu s ním vyrazil mocný tábor neveriacich, ktorí mu mali pomôcť vykonať pomstu na synoch Izraela. 16Priblížil sa až ta, kde sa vystupuje do Bét-Chorónu. Júda vyšiel proti nemu s hŕstkou ľudí. 17Keď videli tábor vojska, ktoré šlo proti nim, povedali Júdovi: „Budeme vládať bojovať proti takej veľkej presile, keď nás je tak málo? Sme celkom vyčerpaní, lebo sme dnes nejedli.“ 18Júda odpovedal: „Ľahko môže aj malá hŕstka obkľúčiť množstvo ľudu. Pre nebo nie je rozdiel zachrániť veľkým alebo malým počtom ľudí.#Sdc 7,2-8; 1Sam 14,6 19Lebo víťazstvo v boji neprichádza z veľkého množstva vojakov, ale sila je z neba. 20Oni idú na nás plní pýchy a neprávosti, aby zničili nás, naše ženy i deti a aby nás orabovali. 21My však bojujeme za svoj život a za svoje zákonné požiadavky. 22Boh ich rozdrví pred naším zrakom. Vy sa ich však nebojte!“ 23Len čo prestal hovoriť, náhle vyrazil proti nim. Serón a jeho vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku pred jeho očami. 24Židia ho prenasledovali dole svahom k Bét-Chorónu až po rovinu. Padlo z nich asi osemsto mužov, ostatní utiekli na územie Filištíncov. 25Strach a zdesenie z Júdu a jeho bratov sa začali šíriť a dopadať na okolité národy. 26Jeho meno preniklo až ku kráľovi a pohanské národy rozprávali o Júdových bojoch.
Lysias
27Keď sa kráľ Antiochos o tom dopočul, vzplanul hnevom. Rozoslal poslov a zhromaždil všetky vojenské sily svojho kráľovstva, obrovskú vojenskú moc. 28Otvoril svoju pokladnicu a dal vojenským oddielom žold na celý rok. Rozkázal im, aby boli pripravení na každé nasadenie. 29Videl, že v pokladnici je málo striebra a že výnosy z daní krajiny sú malé, a to pre nepokoje a biedu v krajine, čo zavinil sám tým, že zrušil pradávne zákony. 30Obával sa, že nebude mať — ako už raz či dva razy predtým — dosť peňazí na výdavky a dary, ktoré doteraz štedrou rukou rozdával hojnejšie ako králi pred ním. 31Bol vo veľkých rozpakoch. Rozhodol sa ísť do Perzie, prevziať tam dane z krajín a tak nahromadiť mnoho striebra. 32Lysiasa, slávneho človeka z kráľovského rodu, nechal ako správcu nad záležitosťami kráľovstva od rieky Eufrat až po egyptské končiny. 33Mal vychovávať jeho syna Antiocha, kým sa on nevráti. 34Dal mu polovicu vojenských síl i slonov. Vydal mu príkazy o všetkom, čo zamýšľal s obyvateľmi Judska a Jeruzalema: 35mal proti nim poslať vojsko, ktoré by úplne zničilo moc Izraela i to, čo ostalo z Jeruzalema, a vymazalo by i pamiatku na nich z toho miesta. 36Na všetkých ich územiach mal usadiť cudzincov a krajinu im mal rozdeliť losovaním. 37Kráľ si vzal zostávajúcu polovicu vojenských síl. V roku stoštyridsaťsedem#3,37 T. j. v r. 165 pred Kr. vytiahol zo svojho kráľovského mesta Antiochie, prekročil rieku Eufrat a prešiel na vyššie položené územia.
Lysiasovi vojvodcovia zasahujú
38Potom si Lysias spomedzi kráľovských priateľov vyvolil Dorymenovho syna Ptolemaia, Nikanora a Gorgia, udatných mužov.#2Mak 4,45 39Poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vnikli do judskej krajiny a aby ju podľa kráľovho rozkazu spustošili. 40Oni vyrazili so všetkou svojou vojenskou mocou; prišli a rozložili si tábor na rovine v blízkosti Emauz. 41Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, nabrali veľmi mnoho zlata, striebra i pút na nohy a prišli do tábora, aby tam nakúpili Izraelitov ako otrokov. K vojsku sa pripojili aj oddiely zo Sýrie a z krajiny cudzincov. 42Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo nadmieru vzrástlo a že vojská táboria už na ich území. Dozvedeli sa o kráľovom príkaze, podľa ktorého mali ľud úplne zničiť a vyhubiť. 43Vtedy povedali jeden druhému: „Postavme sa proti poníženiu nášho ľudu, bojujme za náš ľud a za svätyňu!“ 44Zišlo sa celé zhromaždenie, aby boli pripravení bojovať, modliť sa a prosiť o milosť a zľutovanie. 45Jeruzalem bol totiž neobývaný ako púšť. Nikto z jeho detí nevchádzal doň a nevychádzal z neho. Svätyňa bola znesvätená, cudzinci obsadili pevnosť a stala sa obydlím pohanov. Radosť bola Jákobovi odňatá, zamĺkla píšťala i citara.#Dan 8,13
Zhromaždenie v Micpe
46Židia sa zišli a prišli do Micpy oproti Jeruzalemu, lebo Micpa bola kedysi pre Izrael miestom modlitieb.#Sdc 20,1 47V ten deň sa postili, obliekli si kajúce rúcho, sypali si popol na hlavu a roztrhli si odev. 48Rozvinuli knihu zákona podobne, ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel. 49Priniesli kňazské rúcha, prvotiny a desiatky. Povolali i nazirejov, ktorí doplnili dni svojich sľubov. 50Potom volali veľkým hlasom k nebesiam: „Čo máme urobiť s týmito ľuďmi#3,50 Nazireji skladali Bohu sľub viazaný na určitý čas a po jeho uplynutí mali priniesť obetu v chráme, ktorý bol nateraz znesvätený. a kam ich máme odviesť? 51Aj tvoja svätyňa je znesvätená a poškvrnená a tvoji kňazi sú zarmútení a ponížení. 52Hľa, pohanské národy sa zhromaždili proti nám, aby nás vyhubili. Ty vieš, čo zamýšľajú proti nám. 53Ako môžeme obstáť pred nimi, ak nám ty nepomôžeš?“ 54Zatrúbili na trúby a volali veľkým hlasom. 55Potom Júda ustanovil vodcov ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov aj desiatnikov.
56Tým, ktorí si stavali dom, ktorí sa mali ženiť, ktorí vysádzali vinice, a tým, ktorí sa báli, prikázal, aby sa každý podľa predpisov zákona vrátil do svojho domu.#Dt 20,5-8 57Potom vojsko vyrazilo a utáborilo sa južne od Emauz. 58Júda povedal: „Opášte sa a vzmužte sa! Zavčasu ráno buďte pripravení bojovať proti týmto pohanským národom, ktoré sa zhromaždili proti nám, aby zničili nás i našu svätyňu. 59Lebo lepšie nám je umrieť v boji, ako sa pozerať na nešťastie nášho národa a svätyne. 60Boh urobí, ako je jeho vôľa.“
ទើបបានជ្រើសរើសហើយ៖
:
គំនូសចំណាំ
ចែករំលែក
ចម្លង
ចង់ឱ្យគំនូសពណ៌ដែលបានរក្សាទុករបស់អ្នក មាននៅលើគ្រប់ឧបករណ៍ទាំងអស់មែនទេ? ចុះឈ្មោះប្រើ ឬចុះឈ្មោះចូល
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť