Prvá Makabejcov 10
10
Jonatán veľkňazom
1V roku stošesťdesiat vystúpil Alexander Epifanés, syn Antiocha, a zmocnil sa Ptolemaidy.#10,1 V r. 152 pred Kr. sa dobrodruh Alexander Balas vydával z politických dôvodov za syna Antiocha IV. Epifana. Prijali ho a on tam začal kraľovať. 2Počul o tom kráľ Demetrios a zhromaždil veľmi mnoho vojska a vyrazil do boja proti nemu. 3Vtedy Demetrios poslal Jonatánovi priateľský list, v ktorom mu lichotil. 4Povedal si totiž: „Ponáhľajme sa uzavrieť s ním mier, skôr než ho uzavrie on s Alexandrom proti nám. 5Môže sa totiž rozpomenúť na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu.“ 6Dal mu teda právo zhromažďovať vojenskú moc, pripravovať zbrane a byť jeho spojencom. Rozkázal, aby Jonatánovi vydali rukojemníkov, ktorí boli v pevnosti. 7Jonatán prišiel do Jeruzalema a nahlas prečítal tento list celému ľudu a aj tým, čo boli v pevnosti. 8Tí sa veľmi preľakli, keď sa dopočuli, že kráľ mu dal moc zhromaždiť vojsko. 9Posádka pevnosti vydala Jonatánovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám. 10Jonatán sa usadil v Jeruzaleme. Začal stavať a obnovovať mesto. 11Robotníkom prikázal, aby vybudovali hradby a aby celý vrch Sion dookola opevnili kamennými kvádrami. Urobili tak. 12Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré vybudoval Bakchides, utiekli. 13Každý opustil svoje miesto a odišiel do vlastnej krajiny. 14Len v Betsure nechal niektorých z tých, čo opustili zákon a jeho nariadenia, lebo to bolo pre nich miesto útočiska.
15Kráľ Alexander sa dopočul o sľuboch, ktoré Demetrios poslal Jonatánovi. Rozprávali mu aj o bojoch a hrdinských činoch, ktoré vykonal Jonatán a jeho bratia, i o strastiach, ktoré si vytrpeli. 16Vtedy povedal: „Sotva nájdeme niekoho, ako je on, získajme si ho teda za priateľa a spojenca.“ 17Napísal a poslal mu list tohto znenia: 18„Kráľ Alexander posiela pozdrav bratovi Jonatánovi. 19Počuli sme o tebe, že si mocný muž plný sily a že si hoden byť naším priateľom. 20Dnes sme ťa ustanovili za veľkňaza tvojho ľudu. Budeš sa nazývať Priateľ kráľa. Zmýšľaj ako my a zachovávaj priateľstvo voči nám.“ K tomu mu poslal purpurové rúcho a zlatú korunu.
21Vtedy si Jonatán obliekol posvätné rúcho. Bolo to v siedmom mesiaci roku stošesťdesiat#10,21 T. j. v r. 152 pred Kr. na slávnosť Stánkov. Zhromaždil vojenskú moc a pripravil mnoho zbraní.
Demetriova ponuka
22Keď sa o tom dozvedel Demetrios, zarmútil sa a povedal: 23„Akú chybu sme urobili, že nás Alexander predbehol a zaistil si priateľstvo Židov a ich podporu? 24Aj ja im napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby stáli na mojej strane a pomáhali mi.“ 25A poslal im posolstvo tohto znenia: „Kráľ Demetrios posiela pozdrav židovskému národu.#1Mak 13,36-40 26Zaradovali sme sa, keď sme počuli, že ste dodržali s nami dohodnuté zmluvy a ostali ste v priateľstve s nami a nepridali ste sa k našim nepriateľom. 27Aj naďalej vytrvajte v zachovávaní vernosti voči nám a my sa vám odvďačíme za dobro, čo nám preukazujete. 28Poskytneme vám mnohé úľavy a dáme vám dary. 29Teraz zbavujem a oslobodzujem vás a všetkých Židov od poplatkov, od dane za soľ a od korunných poplatkov. 30Odpúšťam odo dneška do budúcna aj povinnosť odovzdať tretinu úrody obilia a polovicu ovocia stromov, ktoré mi prináležia, aby sa nevyberali z krajiny judskej ani z troch jej pričlenených oblastí, ktoré sú v Samárii a v Galilei. Platí to oddnes po všetky časy. 31Jeruzalem so svojím okolím nech je svätý a oslobodený od desiatkov a poplatkov. 32Zriekam sa aj moci nad pevnosťou, ktorá je v Jeruzaleme, a dávam ju veľkňazovi, aby ju obsadil mužmi, ktorých si sám vyberie, aby ju strážili. 33Bez výkupného prepúšťam na slobodu každého Žida, ktorý bol ako zajatec odvlečený z judskej krajiny do ktorejkoľvek časti môjho kráľovstva. Všetkým nech sa odpustia dane, a to aj dane z ich dobytka. 34Všetkým Židom, ktorí žijú v mojom kráľovstve, budú dňami bez povinnosti a dňami oslobodenými od daní všetky sviatky, soboty, novmesiace a zákonom stanovené dni, ako aj tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku. 35Nikto nebude mať právo od niekoho z nich niečo vymáhať alebo obťažovať niekoho z nich z akéhokoľvek dôvodu. 36Do kráľovského vojska bude prijatých asi tridsaťtisíc židovských mužov, ktorým sa bude platiť žold, aký prislúcha všetkým kráľovským vojenským oddielom. 37Časť z nich bude umiestená vo veľkých kráľových pevnostiach a niektorí z nich majú byť ustanovení do zodpovedných kráľovských úradov. Ich predstavení a ich velitelia nech sú spomedzi nich. Nech sa spravujú podľa svojich zákonov, ako to kráľ prikázal pre judskú krajinu. 38Tri oblasti pričlenené k Judsku zo samárijskej krajiny nech sú pripojené k Judsku pod jediným vedením tak, že nebudú podliehať inej vrchnosti okrem veľkňazovej moci. 39Ptolemaidu s priľahlým okolím som dal do daru jeruzalemskému chrámu na úhradu výdavkov nutných pre svätyňu. 40Aj ja budem dávať každoročne pätnásťtisíc šeklov striebra z kráľovského rozpočtu z miest na to určených. 41A navyše, všetky nedoplatky, ktoré úrady doteraz ešte neodviedli ako v predchádzajúcich rokoch, budú odteraz dávať na údržbu chrámu, 42a k tomu päťtisíc šeklov striebra, ktoré som dostával z príjmov svätyne z každoročných daní; aj to sa odpúšťa, lebo to patrí slúžiacim kňazom. 43Všetci však, čo sa budú utiekať do jeruzalemského chrámu alebo kamkoľvek do jeho obvodu, pretože dlhujú kráľovské alebo iné poplatky, nech sú oslobodení oni aj majetok, čo vlastnia v mojom kráľovstve. 44Náklady na stavbu a údržbu svätyne sa budú hradiť z kráľovského rozpočtu.#Ezd 6,4 45Rovnako budú z kráľovského rozpočtu hradené náklady na stavbu múrov Jeruzalema a na opevnenie okolo mesta a aj na stavbu hradieb inde v Judsku.“
Jonatán na strane Alexandra
46Keď Jonatán a ľud počuli tieto slová, neverili im a neprijali ich, lebo sa rozpomenuli na veľké zlo, ktoré Demetrios spôsobil Izraelu, keď ich kruto utláčal. 47Priklonili sa na stranu Alexandra, pretože on prvý prišiel s ponukou mieru. Natrvalo sa stali jeho spojencami. 48Kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a vytiahol proti Demetriovi. 49Obaja králi sa pustili do boja. Demetriovo vojsko sa dalo na útek. Alexander protivníkov prenasledoval a premohol ich.#10,49 Var. Alexandrovo vojsko sa dalo na útek. Demetrios protivníka prenasledoval a premohol ich (tak Neovulgáta a iné preklady). 50Urputne bojoval až do západu slnka. V ten deň padol aj Demetrios.
Sobáš Alexandra a Kleopatry
51Potom Alexander poslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi poslov s týmto posolstvom: 52„Vrátil som sa do svojho kráľovstva a zasadol som na trón svojich otcov. Ujal som sa vlády, rozdrvil som Demetria a zmocnil som sa našej krajiny. 53Dal som sa do boja proti nemu, jeho i jeho vojsko sme rozdrvili a zasadli sme na trón jeho kráľovstva. 54Uzavrime teraz priateľstvo. Daj mi za ženu svoju dcéru, a tak sa stanem tvojím zaťom. Tebe i jej dám dary, hodné oboch.“
55Kráľ Ptolemaios odpovedal takto: „Šťastný deň, keď si sa vrátil do krajiny svojich otcov a posadil si sa na trón ich kráľovstva. 56Urobím teraz tak, ako si napísal, ale príď mi naproti do Ptolemaidy, aby sme sa osobne stretli. Stanem sa tvojím tesťom, ako si povedal.“
57Vtedy Ptolemaios vyšiel z Egypta i so svojou dcérou Kleopatrou; v roku stošesťdesiatdva#10,57 T. j. v r. 150 pred Kr. prišli do Ptolemaidy. 58Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s takou veľkou slávou, akú majú králi.
Jonatán v Ptolemaide
59Potom kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel a stretol sa s ním. 60Jonatán slávnostne odišiel do Ptolemaidy a stretol sa s oboma kráľmi. Im aj ich priateľom dal striebro, zlato a mnoho darov. Tak si získal ich priazeň. 61Proti nemu sa však spojili ničomníci z Izraela, mužovia, ktorí stáli mimo zákona, aby ho očiernili, ale kráľ na nich nedbal. 62Kráľ rozkázal, aby sňali z Jonatána jeho rúcho a obliekli ho do purpuru. Kráľov rozkaz vyplnili.#Est 8,15 63Potom ho kráľ posadil vedľa seba a svojim úradníkom prikázal: „Choďte s ním doprostred mesta a rozhláste, že nikto nesmie žalovať na neho, nech sa to týka čohokoľvek. Nikto ho nesmie ničím obťažovať.“ 64Keď tí, čo ho očierňovali, videli jeho slávu, ktorá bola rozhlásená, a keď ho videli oblečeného do purpuru, všetci utiekli. 65Kráľ ho slávnostne uctil a zapísal medzi svojich popredných priateľov. Urobil ho vojvodcom a miestodržiteľom. 66Potom sa Jonatán vrátil pokojne a plný radosti do Jeruzalema.
Víťazstvo nad Apollóniom
67V roku stošesťdesiatpäť#10,67 T. j. v r. 147 pred Kr. prišiel Demetriov syn Demetrios z Kréty do krajiny svojich otcov. 68Dopočul sa o tom kráľ Alexander, veľmi ho to zarmútilo a vrátil sa do Antiochie. 69Demetrios ustanovil Apollónia za správcu Koilesýrie; ten zhromaždil veľké vojsko, utáboril sa pred Jamniou a veľkňazovi Jonatánovi poslal posolstvo tohto znenia:
70„Ty jediný si sa postavil proti nám. Pre teba som sa dostal do hanby a posmechu. Prečo práve ty uplatňuješ moc proti nám v horských oblastiach?#1Krľ 20,23 71Ak sa spoliehaš na svoje vojenské oddiely, zostúp k nám na rovinu a tu si zmerajme sily, lebo na mojej strane je vojenská moc miest. 72Len sa opýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní, ktorí nám pomáhajú. Povedia, že proti nám nemôžete obstáť, lebo tvoji otcovia už dva razy boli zahnaní na útek vo vlastnej krajine.#1Sam 4,1-11; 31,1-7 73Ani teraz nebudeš vládať proti toľkej jazde a vojsku obstáť na rovine, kde niet kameňa ani skaly, ani miesta na útek.“
74Keď Jonatán počul Apollóniove reči, bol do krajnosti pobúrený. Vybral si desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon mu vyšiel v ústrety na pomoc. 75Utáboril sa pri Joppe. Obyvatelia pred ním zamkli mesto, keďže v Joppe bola Apollóniova posádka. Jonatánovi vojaci sa teda dali do boja proti mestu. 76Obyvatelia sa naľakali a otvorili brány. Jonatán sa zmocnil Joppe. 77Keď sa o tom dopočul Apollónios, zobral tritisíc jazdcov a veľké vojsko a vyšiel k Azótu, akoby chcel tadiaľ prejsť. No súčasne prenikol na rovinu, pretože mal mnoho jazdcov a spoliehal sa na nich. 78Jonatán sa hnal za ním do Azótu a vojská sa dali do boja. 79Apollónios v úkryte nechal tisíc jazdcov v ich tyle. 80Jonatán zbadal, že za ním je záloha. Obkľúčili jeho vojsko a od rána do večera ostreľovali šípmi jeho ľud. 81No ľud vydržal, ako prikázal Jonatán, až sa kone nepriateľov unavili. 82Vtedy vyviedol Šimon svoje vojsko a napadol nepriateľský šík, lebo jazda už bola unavená. Porazil ich a oni utiekli. 83Jazda sa roztrúsila po rovine. Tak utiekli do Azótu a vošli do Bét-Dagónu, svojej modlárskej svätyne, aby sa zachránili.#1Sam 5,1-5 84Vtedy Jonatán podpálil Azót a mestá okolo neho. Vyplienil ich a ohňom spálil aj chrám Dagóna, i tých, čo doň utiekli. 85Tých, čo padli mečom, spolu so spálenými, bolo asi osemtisíc mužov. 86Potom Jonatán odtiaľ odišiel a utáboril sa pred Aškalónom. Obyvatelia mesta vyšli a vítali ho s veľkou slávou. 87Nato sa Jonatán s veľkou korisťou vrátil do Jeruzalema spolu so svojimi ľuďmi. 88Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, ešte slávnostnejšie si uctil Jonatána. 89Poslal mu zlatú sponu, ako je zvykom obdarovať kráľovských príbuzných. Dal mu aj Ekrón a celé jeho územie do vlastníctva.
ទើបបានជ្រើសរើសហើយ៖
Prvá Makabejcov 10: SEBDT
គំនូសចំណាំ
ចែករំលែក
ចម្លង
ចង់ឱ្យគំនូសពណ៌ដែលបានរក្សាទុករបស់អ្នក មាននៅលើគ្រប់ឧបករណ៍ទាំងអស់មែនទេ? ចុះឈ្មោះប្រើ ឬចុះឈ្មោះចូល
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť
Prvá Makabejcov 10
10
Jonatán veľkňazom
1V roku stošesťdesiat vystúpil Alexander Epifanés, syn Antiocha, a zmocnil sa Ptolemaidy.#10,1 V r. 152 pred Kr. sa dobrodruh Alexander Balas vydával z politických dôvodov za syna Antiocha IV. Epifana. Prijali ho a on tam začal kraľovať. 2Počul o tom kráľ Demetrios a zhromaždil veľmi mnoho vojska a vyrazil do boja proti nemu. 3Vtedy Demetrios poslal Jonatánovi priateľský list, v ktorom mu lichotil. 4Povedal si totiž: „Ponáhľajme sa uzavrieť s ním mier, skôr než ho uzavrie on s Alexandrom proti nám. 5Môže sa totiž rozpomenúť na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu.“ 6Dal mu teda právo zhromažďovať vojenskú moc, pripravovať zbrane a byť jeho spojencom. Rozkázal, aby Jonatánovi vydali rukojemníkov, ktorí boli v pevnosti. 7Jonatán prišiel do Jeruzalema a nahlas prečítal tento list celému ľudu a aj tým, čo boli v pevnosti. 8Tí sa veľmi preľakli, keď sa dopočuli, že kráľ mu dal moc zhromaždiť vojsko. 9Posádka pevnosti vydala Jonatánovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám. 10Jonatán sa usadil v Jeruzaleme. Začal stavať a obnovovať mesto. 11Robotníkom prikázal, aby vybudovali hradby a aby celý vrch Sion dookola opevnili kamennými kvádrami. Urobili tak. 12Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré vybudoval Bakchides, utiekli. 13Každý opustil svoje miesto a odišiel do vlastnej krajiny. 14Len v Betsure nechal niektorých z tých, čo opustili zákon a jeho nariadenia, lebo to bolo pre nich miesto útočiska.
15Kráľ Alexander sa dopočul o sľuboch, ktoré Demetrios poslal Jonatánovi. Rozprávali mu aj o bojoch a hrdinských činoch, ktoré vykonal Jonatán a jeho bratia, i o strastiach, ktoré si vytrpeli. 16Vtedy povedal: „Sotva nájdeme niekoho, ako je on, získajme si ho teda za priateľa a spojenca.“ 17Napísal a poslal mu list tohto znenia: 18„Kráľ Alexander posiela pozdrav bratovi Jonatánovi. 19Počuli sme o tebe, že si mocný muž plný sily a že si hoden byť naším priateľom. 20Dnes sme ťa ustanovili za veľkňaza tvojho ľudu. Budeš sa nazývať Priateľ kráľa. Zmýšľaj ako my a zachovávaj priateľstvo voči nám.“ K tomu mu poslal purpurové rúcho a zlatú korunu.
21Vtedy si Jonatán obliekol posvätné rúcho. Bolo to v siedmom mesiaci roku stošesťdesiat#10,21 T. j. v r. 152 pred Kr. na slávnosť Stánkov. Zhromaždil vojenskú moc a pripravil mnoho zbraní.
Demetriova ponuka
22Keď sa o tom dozvedel Demetrios, zarmútil sa a povedal: 23„Akú chybu sme urobili, že nás Alexander predbehol a zaistil si priateľstvo Židov a ich podporu? 24Aj ja im napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby stáli na mojej strane a pomáhali mi.“ 25A poslal im posolstvo tohto znenia: „Kráľ Demetrios posiela pozdrav židovskému národu.#1Mak 13,36-40 26Zaradovali sme sa, keď sme počuli, že ste dodržali s nami dohodnuté zmluvy a ostali ste v priateľstve s nami a nepridali ste sa k našim nepriateľom. 27Aj naďalej vytrvajte v zachovávaní vernosti voči nám a my sa vám odvďačíme za dobro, čo nám preukazujete. 28Poskytneme vám mnohé úľavy a dáme vám dary. 29Teraz zbavujem a oslobodzujem vás a všetkých Židov od poplatkov, od dane za soľ a od korunných poplatkov. 30Odpúšťam odo dneška do budúcna aj povinnosť odovzdať tretinu úrody obilia a polovicu ovocia stromov, ktoré mi prináležia, aby sa nevyberali z krajiny judskej ani z troch jej pričlenených oblastí, ktoré sú v Samárii a v Galilei. Platí to oddnes po všetky časy. 31Jeruzalem so svojím okolím nech je svätý a oslobodený od desiatkov a poplatkov. 32Zriekam sa aj moci nad pevnosťou, ktorá je v Jeruzaleme, a dávam ju veľkňazovi, aby ju obsadil mužmi, ktorých si sám vyberie, aby ju strážili. 33Bez výkupného prepúšťam na slobodu každého Žida, ktorý bol ako zajatec odvlečený z judskej krajiny do ktorejkoľvek časti môjho kráľovstva. Všetkým nech sa odpustia dane, a to aj dane z ich dobytka. 34Všetkým Židom, ktorí žijú v mojom kráľovstve, budú dňami bez povinnosti a dňami oslobodenými od daní všetky sviatky, soboty, novmesiace a zákonom stanovené dni, ako aj tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku. 35Nikto nebude mať právo od niekoho z nich niečo vymáhať alebo obťažovať niekoho z nich z akéhokoľvek dôvodu. 36Do kráľovského vojska bude prijatých asi tridsaťtisíc židovských mužov, ktorým sa bude platiť žold, aký prislúcha všetkým kráľovským vojenským oddielom. 37Časť z nich bude umiestená vo veľkých kráľových pevnostiach a niektorí z nich majú byť ustanovení do zodpovedných kráľovských úradov. Ich predstavení a ich velitelia nech sú spomedzi nich. Nech sa spravujú podľa svojich zákonov, ako to kráľ prikázal pre judskú krajinu. 38Tri oblasti pričlenené k Judsku zo samárijskej krajiny nech sú pripojené k Judsku pod jediným vedením tak, že nebudú podliehať inej vrchnosti okrem veľkňazovej moci. 39Ptolemaidu s priľahlým okolím som dal do daru jeruzalemskému chrámu na úhradu výdavkov nutných pre svätyňu. 40Aj ja budem dávať každoročne pätnásťtisíc šeklov striebra z kráľovského rozpočtu z miest na to určených. 41A navyše, všetky nedoplatky, ktoré úrady doteraz ešte neodviedli ako v predchádzajúcich rokoch, budú odteraz dávať na údržbu chrámu, 42a k tomu päťtisíc šeklov striebra, ktoré som dostával z príjmov svätyne z každoročných daní; aj to sa odpúšťa, lebo to patrí slúžiacim kňazom. 43Všetci však, čo sa budú utiekať do jeruzalemského chrámu alebo kamkoľvek do jeho obvodu, pretože dlhujú kráľovské alebo iné poplatky, nech sú oslobodení oni aj majetok, čo vlastnia v mojom kráľovstve. 44Náklady na stavbu a údržbu svätyne sa budú hradiť z kráľovského rozpočtu.#Ezd 6,4 45Rovnako budú z kráľovského rozpočtu hradené náklady na stavbu múrov Jeruzalema a na opevnenie okolo mesta a aj na stavbu hradieb inde v Judsku.“
Jonatán na strane Alexandra
46Keď Jonatán a ľud počuli tieto slová, neverili im a neprijali ich, lebo sa rozpomenuli na veľké zlo, ktoré Demetrios spôsobil Izraelu, keď ich kruto utláčal. 47Priklonili sa na stranu Alexandra, pretože on prvý prišiel s ponukou mieru. Natrvalo sa stali jeho spojencami. 48Kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a vytiahol proti Demetriovi. 49Obaja králi sa pustili do boja. Demetriovo vojsko sa dalo na útek. Alexander protivníkov prenasledoval a premohol ich.#10,49 Var. Alexandrovo vojsko sa dalo na útek. Demetrios protivníka prenasledoval a premohol ich (tak Neovulgáta a iné preklady). 50Urputne bojoval až do západu slnka. V ten deň padol aj Demetrios.
Sobáš Alexandra a Kleopatry
51Potom Alexander poslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi poslov s týmto posolstvom: 52„Vrátil som sa do svojho kráľovstva a zasadol som na trón svojich otcov. Ujal som sa vlády, rozdrvil som Demetria a zmocnil som sa našej krajiny. 53Dal som sa do boja proti nemu, jeho i jeho vojsko sme rozdrvili a zasadli sme na trón jeho kráľovstva. 54Uzavrime teraz priateľstvo. Daj mi za ženu svoju dcéru, a tak sa stanem tvojím zaťom. Tebe i jej dám dary, hodné oboch.“
55Kráľ Ptolemaios odpovedal takto: „Šťastný deň, keď si sa vrátil do krajiny svojich otcov a posadil si sa na trón ich kráľovstva. 56Urobím teraz tak, ako si napísal, ale príď mi naproti do Ptolemaidy, aby sme sa osobne stretli. Stanem sa tvojím tesťom, ako si povedal.“
57Vtedy Ptolemaios vyšiel z Egypta i so svojou dcérou Kleopatrou; v roku stošesťdesiatdva#10,57 T. j. v r. 150 pred Kr. prišli do Ptolemaidy. 58Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s takou veľkou slávou, akú majú králi.
Jonatán v Ptolemaide
59Potom kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel a stretol sa s ním. 60Jonatán slávnostne odišiel do Ptolemaidy a stretol sa s oboma kráľmi. Im aj ich priateľom dal striebro, zlato a mnoho darov. Tak si získal ich priazeň. 61Proti nemu sa však spojili ničomníci z Izraela, mužovia, ktorí stáli mimo zákona, aby ho očiernili, ale kráľ na nich nedbal. 62Kráľ rozkázal, aby sňali z Jonatána jeho rúcho a obliekli ho do purpuru. Kráľov rozkaz vyplnili.#Est 8,15 63Potom ho kráľ posadil vedľa seba a svojim úradníkom prikázal: „Choďte s ním doprostred mesta a rozhláste, že nikto nesmie žalovať na neho, nech sa to týka čohokoľvek. Nikto ho nesmie ničím obťažovať.“ 64Keď tí, čo ho očierňovali, videli jeho slávu, ktorá bola rozhlásená, a keď ho videli oblečeného do purpuru, všetci utiekli. 65Kráľ ho slávnostne uctil a zapísal medzi svojich popredných priateľov. Urobil ho vojvodcom a miestodržiteľom. 66Potom sa Jonatán vrátil pokojne a plný radosti do Jeruzalema.
Víťazstvo nad Apollóniom
67V roku stošesťdesiatpäť#10,67 T. j. v r. 147 pred Kr. prišiel Demetriov syn Demetrios z Kréty do krajiny svojich otcov. 68Dopočul sa o tom kráľ Alexander, veľmi ho to zarmútilo a vrátil sa do Antiochie. 69Demetrios ustanovil Apollónia za správcu Koilesýrie; ten zhromaždil veľké vojsko, utáboril sa pred Jamniou a veľkňazovi Jonatánovi poslal posolstvo tohto znenia:
70„Ty jediný si sa postavil proti nám. Pre teba som sa dostal do hanby a posmechu. Prečo práve ty uplatňuješ moc proti nám v horských oblastiach?#1Krľ 20,23 71Ak sa spoliehaš na svoje vojenské oddiely, zostúp k nám na rovinu a tu si zmerajme sily, lebo na mojej strane je vojenská moc miest. 72Len sa opýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní, ktorí nám pomáhajú. Povedia, že proti nám nemôžete obstáť, lebo tvoji otcovia už dva razy boli zahnaní na útek vo vlastnej krajine.#1Sam 4,1-11; 31,1-7 73Ani teraz nebudeš vládať proti toľkej jazde a vojsku obstáť na rovine, kde niet kameňa ani skaly, ani miesta na útek.“
74Keď Jonatán počul Apollóniove reči, bol do krajnosti pobúrený. Vybral si desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon mu vyšiel v ústrety na pomoc. 75Utáboril sa pri Joppe. Obyvatelia pred ním zamkli mesto, keďže v Joppe bola Apollóniova posádka. Jonatánovi vojaci sa teda dali do boja proti mestu. 76Obyvatelia sa naľakali a otvorili brány. Jonatán sa zmocnil Joppe. 77Keď sa o tom dopočul Apollónios, zobral tritisíc jazdcov a veľké vojsko a vyšiel k Azótu, akoby chcel tadiaľ prejsť. No súčasne prenikol na rovinu, pretože mal mnoho jazdcov a spoliehal sa na nich. 78Jonatán sa hnal za ním do Azótu a vojská sa dali do boja. 79Apollónios v úkryte nechal tisíc jazdcov v ich tyle. 80Jonatán zbadal, že za ním je záloha. Obkľúčili jeho vojsko a od rána do večera ostreľovali šípmi jeho ľud. 81No ľud vydržal, ako prikázal Jonatán, až sa kone nepriateľov unavili. 82Vtedy vyviedol Šimon svoje vojsko a napadol nepriateľský šík, lebo jazda už bola unavená. Porazil ich a oni utiekli. 83Jazda sa roztrúsila po rovine. Tak utiekli do Azótu a vošli do Bét-Dagónu, svojej modlárskej svätyne, aby sa zachránili.#1Sam 5,1-5 84Vtedy Jonatán podpálil Azót a mestá okolo neho. Vyplienil ich a ohňom spálil aj chrám Dagóna, i tých, čo doň utiekli. 85Tých, čo padli mečom, spolu so spálenými, bolo asi osemtisíc mužov. 86Potom Jonatán odtiaľ odišiel a utáboril sa pred Aškalónom. Obyvatelia mesta vyšli a vítali ho s veľkou slávou. 87Nato sa Jonatán s veľkou korisťou vrátil do Jeruzalema spolu so svojimi ľuďmi. 88Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, ešte slávnostnejšie si uctil Jonatána. 89Poslal mu zlatú sponu, ako je zvykom obdarovať kráľovských príbuzných. Dal mu aj Ekrón a celé jeho územie do vlastníctva.
ទើបបានជ្រើសរើសហើយ៖
:
គំនូសចំណាំ
ចែករំលែក
ចម្លង
ចង់ឱ្យគំនូសពណ៌ដែលបានរក្សាទុករបស់អ្នក មាននៅលើគ្រប់ឧបករណ៍ទាំងអស់មែនទេ? ចុះឈ្មោះប្រើ ឬចុះឈ្មោះចូល
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť