ខគម្ពីរពេញនិយមពី Rimanom 2

ចែក​រំលែក

Iných súdiš a dúfaš, že sám unikneš súdu, hoci robíš to isté? Nepohŕdaš aj ty nesmiernou Božou dobrotou, trpezlivosťou a zhovievavosťou? Neuvedomuješ si, že práve Božia láskavosť sa ťa snaží viesť k zmene myslenia?

Vynášaš súd, človeče, nad druhými? Veď tebe samému nemôže byť odpustené, lebo v tom, v čom súdiš druhého človeka, odsudzuješ samého seba; lebo to, čo odsudzuješ, robíš sám.

Boh totiž nikoho neuprednostňuje.

Aby bol človek uznaný za spravodlivého, na to nestačí zákon iba poznať, treba podľa neho aj žiť.

V ten deň Boh spravodlivo odplatí každému podľa jeho zásluhy.

Tých však, ktorí myslia len na seba, odmietajú pravdu a nasledujú zlo, stihne hnev a spravodlivý trest.

Ale ty sa naďalej zaťato vzpieraš Bohu a nechceš sa odvrátiť od hriechu, a takto len zväčšuješ hnev, ktorý sa zjaví v deň spravodlivého Božieho súdu.