Lawa a wúlu-bɔlen 27
27
Lɛ kɔ Lawa la ǹ màn saraa ǹ gɔn
1Dɛnaa Lawa boo da ka Muizu ni á pɛ nɛ: 2Boo da ka Izirayeli minin lɛn nɛ, n pɛ ǹ nɛ: Bɛ̀ min mɛn nə́ n lɛ kɔ Dɛnaa Lawa la, mà asɛ á die min koe la, ǹ dɛnaa á boe la a wɔrɔ bɔ a bɛa min lɛ mìi si ni, a na a lɛ-kɔ lɛ a sii lɛ pã. 3A giɔ̀mɔ n ka kɛ nɛ: bɛ̀ giĩ ni, a saa lɛ̀ fuə ganaa a wo lɛ̀ pɔsɔrɔ yaa, bɛ n kɔnpii ka Lawa a kion wɔrɔ we kɛa posooro ne.
4Bɛ̀ lɔ nɛ, pɔsɔɔ nɛ.
5Bɛ̀ nɛginin ni, a saa lɛ̀ sooro ganaa a wo lɛ̀ fuə yaa, wɔrɔ we fuə ne. Bɛ̀ nɛlɔ nɛ, wɔrɔ we fù ni.
6Bɛ̀ nɛginin ni, a saa mui goon ganaa a wo lɛ̀ sooro yaa, wɔrɔ we sooro ne. Bɛ̀ nɛlɔ nɛ, wɔrɔ we sɔɔ nɛ.
7Bɛ̀ giĩ mɛn dɔ lɛ̀ pɔsɔrɔ, hinlaa a na á màn da bɛ la, bɛ mìi si ǹ giɔ̀mɔ n wɔrɔ we fulu sooro, lɔ wɔ n fù. 8Wɔrɔ lɛ mɛn nə n pɛ, bɛ̀ min doobaa baa á la yii ni, a ná a boe la á bɛ sarɛɛ wa, a n lɛ kɔ Lawa la ka min mɛn lɛ nɛ, a wo ka bɛ lɛ nɛ Lawa a wúlu-bɔle yɔrɔ-a, a ga a ganaa, a bɛ́ lɛ mɛn boe. Wúlu-bɔle lɛ na a mìi si ǹ giɔ̀mɔ pɛ, a kɔnpɛ ka a kɔle lɛ pàã lɛ yii ni. 9Bɛ̀ tɔɔ *yoreen ne, ǹ tá boe la ǹ kɔ Dɛnaa Lawa la *wúlu màn lɛa. Bɛ̀ tɔɔ woo tɔɔ dɔ nə́ n kɔ Dɛnaa Lawa la, a dinsɔɔ̃ wɔ n ka bɛ nɛ. 10Tɔɔ kɔsɔ ba n diɛ a bǎã-n wa. A sonbore lon ba n koe ka a naarɛ-n wa, a naarɛ dɔ lon ba n koe ka a sonbore-n wa. Bɛ̀ min mɛn nə́ n tã la á ná a lonkɔ, a ǹ mɛn lɛ lonkɔ, a na a lonkɔ ka ǹ mɛn dɔ nɛ, ǹ paanan nə Lawa wɔ lɛa.
11Bɛ̀ tɔɔ gɔgɔrɛ nɛ, ǹ nə́ ǹ ba boe la ǹ kɔ Dɛnaa Lawa la wúlu màn lɛa wa, ǹ kũ ǹ wo ne Lawa a wúlu-bɔle yɔrɔ-a. 12Wúlu-bɔle na a giɔ̀mɔ pɛ, a kɔnpɛ ka a siĩnbaa laanka a siĩnbaabaã nɛ. Bɛ̀ a din lɛ mɛn pɛ, ǹ toa bɛ lɛ ganaa. 13Bɛ̀ tɔɔdɛnaa lɛ pɛ, mà yǎa asɛ na a mìi boe, wúlu-bole lɛ lɛ mɛn pɛ, yǎa a bɛ lɛ a talakɔn sooro goon tii a sã ǹ giɔ̀mɔ lɛ ganaa.
14Bɛ̀ min mɛn nə́ n gɔn nyaa a kion ganaa, mà asɛ n die kɛ koe Dɛnaa Lawa la, Lawa a wúlu-bɔle na a giɔ̀mɔ pɛ, a kɔnpɛ ka a siĩnbaa laanka a siĩnbaabaã nɛ. Bɛ̀ a din lɛ mɛn pɛ, ǹ toa bɛ lɛ ganaa. 15Bɛ̀ kiondɛnaa lɛ pɛ, mà yǎa asɛ na a mìi boe, wúlu-bɔle lɛ lɛ mɛn pɛ, yǎa a bɛa talakɔn sooro goon tii a sã ǹ giɔ̀mɔ lɛ ganaa, kion lɛ tɔn goɛ̃ a wɔ lɛa.
16Bɛ̀ min mɛn ná a wuru paǹ kɔn pɔrɔ á kɔ Dɛnaa Lawa la, bɛ̀ ǹ dɛnaa tá li, a wusoo a na a mìi bɔ, *ɔrzi tɔrɔ mɛn bɛ́ boe la á we wuru lɛ nɛ, wuru lɛ giɔ̀mɔ nə n pii a kɔnpɛ ka bɛ nɛ: ɔrzi kilo biɛsɔɔ kɛ miã n kɔnpii ka wɔrɔ we posooro ne. 17Bɛ̀ ǹ dɛnaa na á wuru lɛ kɔ Lawa la lɛ̀ posooro zɔ́n waáraa, wúlu-bɔle wɔrɔ lɛ mɛn pɛ, a n bɛ lɛ sarɛɛ, a mìi bɔ ǹ giɔ̀mɔ lɛa. 18Bɛ̀ min mɛn ná a wuru kɔ Dɛnaa Lawa la lɛ̀ posooro zɔ́n lɛ kio, lɛ̀ lɛ mɛn bɛ́ goɛ̃ kanaa lɛ̀ posooro zɔ́n kɔsɔ tɔn dɔ, wúlu-bɔle wuru lɛ a giɔ̀mɔ pɛ a kɔnpɛ ka bɛ nɛ. Wɔrɔ lɛ mɛn doamaa bɛ́ nɛ a n saraa lɛ̀ posooro wɔ lɛa, màn nə n boe bɛ lɛ. 19Sɛnɛ, min mɛn wuru lɛ kɔ Lawa la, bɛ̀ bɛ din pɛ mà yǎa asɛ na a mìi boe, wúlu-bɔle lɛ lɛ mɛn pɛ, yǎa a bɛa talakɔn sooro goon tii a sã ǹ giɔ̀mɔ lɛ ganaa, wuru lɛ tɔn na a wɔ biɛ. 20Sɛnɛ, bɛ̀ ǹ dɛnaa wuru lɛ mìi bɔ wa, á toa min kɔsɔ pii, a mìi bɔ ǹ sii a doe a ganaa doo wa. 21Ta lɛ̀ posooro zɔ́n na á dɔ, bɛa wuru lɛ nə n koɛ Dɛnaa Lawa wɔ lɛa, a ná a wɔbaa-n duduu. Bɛa bǎã lɛ n doe Lawa a wúlu-bɔle ganaa. 22Bɛ̀ min a bǎã bie ka bǎã mɛn nɛ wa, bɛ̀ a na á pii, yǎa a kɔ Dɛnaa Lawa la, 23lɛ̀ lɛ mɛn bɛ́ goɛ̃ kanaa lɛ̀ posooro zɔ́n tɔn dɔ, wúlu-bɔle na a giɔ̀mɔ pɛ a kɔnpɛ ka bɛ lɛ nɛ. Bɛ̀ wuru lɛ a kɔle tá li a na a mìi bɔ, yǎa a bɛa wɔrɔ lɛ lɛ sarɛɛ a din pinaa. A giala, wɔrɔ lɛ n Dɛnaa Lawa wɔ lɛa. 24Bɛ̀ lɛ̀ posooro zɔ́n dɔ, ǹ wuru lɛ pii min mɛn lon, min mɛn a bǎã bɛ́ nɛ, wuru lɛ n doe bɛ ganaa.
25Ǹ bɛ́ dí nyɛɛ ka wɔrɔ mɛn nɛ kion sonbore kɛ nɛ, ǹ màn tumaa giɔ̀mɔ pɛ, a kɔnpɛ ka bɛ lɛ nɛ. Bɛa wɔrɔ lɛ a we goon a gugurubaa n garamu fù.
26Sɛnɛ, min doamaa bie a pɛ mà asɛ n tɔɔ a nɛ bibinaa koe Dɛnaa Lawa la wa. Ta diin nɛ nɛ, ta sère nɛ nɛ, hinlaa ta bòe nɛ nɛ. A giala, bɛ n masɛ Dɛnaa Lawa wɔ lɛa lɛlɛndun. 27Bɛ̀ tɔɔ gɔgɔrɛ a nɛ bibinaa nɛ, ǹ dɛnaa á boe la a na a mìi bɔ. Lawa a wúlu-bɔle lɛ mɛn pɛ a sã ǹ giɔ̀mɔ lɛa, ǹ dɛnaa bɛ lɛ a talakɔn sooro goon ti a sã ǹ giɔ̀mɔ lɛ ganaa, a na a mìi bɔ nɛ. Bɛ̀ a ba li a na a mìi bɔ wa, Lawa a wúlu-bɔle á boe la a sã, a kɔnpɛ ka a giɔ̀mɔ nɛ.
28 #
MNS 18.14. Ka bɛ nɛ, màn mɛn tumaa bɛ́ min gɔn, min ni hinlaa tɔɔ nɛ, hinlaa bǎã nɛ, bɛ̀ á ǹ mɛn toa walan duduu Dɛnaa Lawa taman yii, a boe la a n sã doo wa, a mìi dɔ a boe la a n bɔ wa. Min bɛ́ màn mɛn tumaa toɛ walan duduu Dɛnaa Lawa taman yii, bɛ tumaa n Dɛnaa Lawa dinsɔɔ̃ wɔ lɛa. 29Ta min mɛn nɛ, ǹ nə́ toa walan miɛ̃ duduu Dɛnaa Lawa taman yii, min ba boe la a na a mìi bɔ wa. Ǹ doamaa nɛ ǹ bɛ dɛ a gã.
30 #
MNS 18.21; TDP 14.22-29. Tán-kɔsiɛ màn tumaa ka da nɛn nɛ, ǹ fùbaa ǹ wɔ n Dɛnaa Lawa wɔ gii lɛa. Bɛ lɛ doamaa nɛ a dɔ a ganaa. 31Bɛ̀ min ná a màn a fùbaa ǹ wɔ bɔ, mà a n die koe Lawa la, bɛ̀ ǹ dɛnaa din tá li a ǹ kɔn mìi bɔ, yǎa a na a màn lɛ a talakɔn sooro goon tii a ganaa. 32Màn tumaa a fùbaa ǹ wɔ, tɔɔ dadaran bii hinlaa a bisinin bii, bɛ̀ tɔɔn-lɛduə̃li gɔn bǎã da ǹ mɛn ganaa ka a bàlà nɛ ǹ nimii biikoo li, bɛ n Dɛnaa Lawa wɔ gii lɛa. 33Ǹ baran bɔkɔnlɛ wɔ a siĩnin laanka a naarɛn bii wa, ǹ baran ǹ lon dɔ kɔ wa. Sɛnɛ, bɛ̀ ǹ nə́ n tã la ǹ ná a lonkɔ, ǹ nə ǹ mɛn lɛ lonkɔ, ǹ na a lonkɔ ka ǹ mɛn dɔ nɛ, ǹ paanan doamaa nɛ, ǹ dɔ Lawa ganaa. Ǹ dɛnaa dɔ a boe la a ǹ kɔn mìi bɔ doɛ̃ wa. 34Dɛnaa Lawa nə n gɔn waa Muizu ni ka boon mɛnɛn nɛ, Sinayii kele la, mà ǹ nə ǹ pɛ Izirayeli minin lɛn manɛ, ǹ dinin man ka bɛn nɛ.
اکنون انتخاب شده:
Lawa a wúlu-bɔlen 27: SCE2013
هایلایت
کپی
مقایسه
به اشتراک گذاشتن
می خواهید نکات برجسته خود را در همه دستگاه های خود ذخیره کنید؟ برای ورودثبت نام کنید یا اگر ثبت نام کرده اید وارد شوید
San Catholic Edition Bible © Bible Society of Burkina Faso, 2013.