1 Corintios 7
7
Tu̱ꞌun nákutíñú Pablo nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nta̱na̱ꞌá
1Jee ntañúꞌún náxiníkó ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun ya̱ ntee rán nu̱u̱nꞌ ɨɨn tutuꞌ váji nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee jíkátu̱ꞌún rán nuꞌuꞌ. Jee íyó va̱ꞌa kúvi nu̱u̱nꞌ ɨɨn te̱e retú nkóo ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ. 2Soo jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ íyó ya̱ síkúvi iniꞌ rán saꞌá tiñu téní ya̱ kúsíkɨ́ iniꞌ rán, jee saáva va̱ꞌa ka̱ꞌ ya̱ ta ɨɨn rá te̱e koo ɨɨn ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, jín ya̱ ta ɨɨn rá ñaꞌan, koo ɨɨn yɨɨ́ ña. 3Jee te̱e ya̱ nta̱na̱ꞌá, íyó re̱ꞌ ya̱ sikúnkuvi va̱ꞌa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ ya̱ nune̱ꞌén re̱ꞌ jín ña sáni íyó saꞌá re̱ꞌ, jee suni sukuán íyó saꞌá maáña jín yɨɨ́ ña ranika̱ꞌ sáni íyó saꞌá ña. 4Chi ñaꞌan ya̱ nta̱na̱ꞌá, jee ntu̱ví yósóꞌ ña nu̱u̱nꞌ yɨkɨkúñu ña, chisaꞌ xi̱ntíín maá yɨɨ́ ña kúvi ñunéꞌyúꞌ ña, jee suni sukuán ranika̱ꞌ maá te̱e ya̱ kúvi re̱ꞌ yɨɨ́, jee ntu̱ví yósóꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ yɨkɨkúñu re̱ꞌ, chisaꞌ xi̱ntíín maá ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ kúvi ñunéꞌyúꞌ re̱ꞌ. 5Jee saáva koto kúsáꞌán rán maárán nu̱u̱nꞌ te̱e kúvi yɨɨ́ rán, áxí nu̱u̱nꞌ ñaꞌan ya̱ kúvi ñasɨ́ꞌɨ́ rán. Kua̱chi retú natúꞌún ni núvíꞌ rán ya̱ nsáꞌ nune̱ꞌén rán yakuꞌ tiempúꞌ sáva kɨtíñú rán nu̱u̱nꞌ kaꞌanꞌ rán jín Ndiosíꞌ. Jee kuíre natuꞌva tuku rán táꞌán rán, sáva ntu sikúvi Satanás iniꞌ rán jee kusi̱kɨ́ iniꞌ rán jie̱ꞌe̱ꞌ kumaniꞌ rán nakeꞌen rán maárán. 6Soo káchíꞌ ni̱ꞌ tu̱ꞌun yaꞌá sáva yɨ́netuꞌ ni̱ꞌ saꞌá rán sukuán, soo nsáꞌ tátúníꞌ ni̱ꞌ ya̱ íyó saꞌá rán sukuán.
7Soo káꞌvi iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ réáꞌ va̱ꞌa retánꞌ nɨꞌɨ ñɨvɨ koo ráa kuéntáꞌ nuꞌuꞌ ya̱ ntu náka ni̱ꞌ ñaꞌan. Soo ta ɨɨn ɨɨn ñɨvɨ ni̱ꞌi̱nꞌ‑i sɨ́ɨ́n sɨ́ɨ́n ta̱ꞌvi̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ chineí re̱ꞌ ráa. Chi nu̱u̱nꞌ ɨɨn ñɨvɨ jiáꞌa Ndiosíꞌ ɨɨn ta̱ꞌvi̱ꞌ chíneí re̱ꞌ maa sáva kuvi kuneeꞌ náꞌví‑i, jee nu̱u̱nꞌ inka ñɨvɨ jiáꞌa re̱ꞌ sɨ́ɨ́n sɨ́ɨ́n ta̱ꞌvi̱ꞌ chíneí re̱ꞌ maa sáva kuvi tana̱ꞌá‑a. 8Soo káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ ntiáꞌan tana̱ꞌá, jín nu̱u̱nꞌ rá ñaꞌan ya̱ nkino̱o náꞌví, ya̱ íyó va̱ꞌa retánꞌ kino̱o ráa kuneeꞌ náꞌví ráa kuéntáꞌ suni nééꞌ nuꞌuꞌ. 9Soo retú ntu̱ví kúvi nakeꞌen ráa maáráa, jee tana̱ꞌá ráa, chi va̱ꞌa ka̱ꞌ ya̱ tana̱ꞌá ráa nsú káꞌ nasaaꞌ ráa naikanꞌ iniꞌ ráa. 10Soo nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ nta̱na̱ꞌá, jee tátúníꞌ ni̱ꞌ ya̱ rá ñaꞌan ya̱ koto xínóo sayo ráa yɨɨ́ ráa ya̱ nta̱na̱ꞌá jín ráa. Soo nsú tu̱ꞌun tátúníꞌ nuꞌuꞌ ví‑i, chisaꞌ tu̱ꞌun tátúníꞌ maá I̱toꞌoꞌ‑ó kúvi‑i. 11Soo retú xinóo sayo ña yɨɨ́ ña jee koto nátana̱ꞌá ña ka̱ꞌ, áxí sáre numa̱ni̱ꞌ ña jín yɨɨ́ ña. Jee ɨɨn te̱e koto xinóo sayo re̱ꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ.
12Jee nu̱u̱nꞌ rá inka ñɨvɨ káchíꞌ ni̱ꞌ jín tu̱ꞌun káchíꞌ maáníꞌ, jee ntu nkáꞌánꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun yaꞌá, jee káchíꞌ ni̱ꞌ ya̱ retú néni ɨɨn rá te̱e ya̱ kúvi ñanitáꞌán‑ó, jee náka re̱ꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ ya̱ ntu̱ví jínúꞌ iniꞌ ña Jesús, jee retú ñúꞌún iniꞌ ña kuneeꞌ ña jín re̱ꞌ, jee koto xínóo re̱ꞌ ña. 13Jee suni sukuán, retú ɨɨn ñaꞌan ya̱ nééꞌ ña jín yɨɨ́ ña ya̱ ntu jínúꞌ iniꞌ re̱ꞌ Jesús, jee ñúꞌún iniꞌ re̱ꞌ ya̱ kuneeꞌ re̱ꞌ jín ña, jee koto xínóo ña re̱ꞌ. 14Chi ɨɨn te̱e ya̱ kúvi yɨɨ́ ya̱ ntu̱ví jínúꞌ iniꞌ‑i Jesús jee nsa̱ꞌá sɨ́ɨ́n Ndiosíꞌ maa sáva kuvi‑i kuéntáꞌ ñɨvɨ re̱ꞌ, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nééꞌ‑e jín ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ ya̱ kúneí iniꞌ ña Jesús. Jee ɨɨn ñaꞌan ya̱ kúvi ñasɨ́ꞌɨ́ ya̱ ntu̱ví jínúꞌ iniꞌ ña Jesús, jee suni nsa̱ꞌá sɨ́ɨ́n Ndiosíꞌ ña sáva kuvi ña kuéntáꞌ ñɨvɨ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nééꞌ ña jín yɨɨ́ ña ya̱ kúvi re̱ꞌ ñanitáꞌán‑ó. Chi retánꞌ nkóo sukuán, jee rá se̱ꞌya ráa nkóo ninuꞌun rává nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Soo jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ɨɨn sɨꞌɨ́ rává nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jee nsásɨ́ɨ́n Ndiosíꞌ rá se̱ꞌya ráa kuéntáꞌ kúvi rává ñɨvɨ re̱ꞌ.
15Soo retú ñɨvɨ ya ntu̱ví jínúꞌ iniꞌ‑i Ndiosíꞌ kuíni‑i ya̱ xinóo sayo‑o ɨɨn ñanitáꞌán ya̱ kúneí iniꞌ Jesús, jee kɨnetuꞌ xinóo sayo‑o táꞌán‑a, chi ntu íyó tetuvi ñanitáꞌán ya̱ saꞌá‑a ya̱ kino̱o ñɨvɨ vá jín‑i, va̱ni te̱e va̱ni ñaꞌan. Chi nkana Ndiosíꞌ yó sáva ñunkúún kuneeꞌ viiꞌ‑ó jín táꞌán‑ó. 16Chi noꞌó ya̱ kúvi nú ñasɨ́ꞌɨ́ ya̱ kúneí iniꞌ nú Jesús, ¿na̱sa kuniꞌ nú retuan sa̱naanꞌ jee sikáku nú yɨɨ́ nú ya̱ natavaꞌ Jesús maa nu̱u̱nꞌ kua̱chi‑i rúja? Áxí noꞌó ya̱ kúvi nú yɨɨ́ ya̱ kúneí iniꞌ nú Jesús, suni, ¿na̱sa kuniꞌ nú retuan sa̱naanꞌ jee sikáku nú ñasɨ́ꞌɨ́ nú ya̱ natavaꞌ Jesús ña nu̱u̱nꞌ kua̱chi ña rúja?
17Saájee ta ɨɨn ɨɨn rán íyó kueꞌnu rán sánikua̱ꞌ ntaji I̱toꞌoꞌ‑ó sáá koo rán, jín sánikua̱ꞌ ya̱ íyó rán sáá nkana Ndiosíꞌ ránoꞌó kɨꞌɨ rán nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee ni̱nu̱ꞌ iniꞌ rán nka̱níjiá rán. Jee suꞌva tátúníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ntáká rá grupo rá ñɨvɨ jínúꞌ iniꞌ ráa káníjiá ráa Jesús.
18Jee retú nkana Ndiosíꞌ ɨɨn te̱e ya̱ níso seña nu̱u̱nꞌ yɨkɨkúñu re̱ꞌ ya̱ naní circuncisión,#7:18 Circuncisión kúvi ɨɨn ñujiínꞌ ya̱ sáꞌá ñɨvɨ Israel ya̱ keꞌneꞌ ti̱yu̱ꞌ ráa ntíꞌ yuꞌú ñɨɨn násɨ́ꞌ xi̱ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ííꞌ yɨkɨkúñu te̱e jee sííyo ráa maa. Circuncisión kúvi seña ya̱ níso ráa nu̱u̱nꞌ yɨkɨkúñu ráa ya̱ stúvi‑i ya̱ ɨɨn te̱e kúvi ichiyúkúnꞌ váji nu̱u̱nꞌ Israel jín ya̱ kúvi ráa ñɨvɨ Ndiosíꞌ, jín ya̱ nsa̱ꞌá Ndiosíꞌ ɨɨn tratúꞌ jín ráa. Jee njia̱ꞌa Ndiosíꞌ ley nu̱u̱nꞌ Moisés tiempúꞌ yanaꞌán víꞌí. Jee ley vá káchíꞌ ya̱ rá te̱e ya̱ kúvi ichiyúkúnꞌ váji ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ Israel íyó saꞌá circuncidar ráa rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ráa. Jee sáꞌá rá te̱e Israel suꞌva jín rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ráa ya̱ unáꞌ ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ nkaku‑u. jee íyó re̱ꞌ ya̱ kino̱o re̱ꞌ koo re̱ꞌ sukuán. Jee retú nkana Ndiosíꞌ ɨɨn te̱e ya̱ ntu íyó circuncidado, jee suni sukuán kino̱o re̱ꞌ koo re̱ꞌ sukuán, jee ntu̱ví íyó saꞌá circuncidar re̱ꞌ maáréꞌ. 19Chi ntu̱náꞌ yɨ́yáꞌvi‑i retú íyó circuncidado‑o, jee ntu̱náꞌ yɨ́yáꞌvi retú ntu íyó circuncidado‑o. Chisaꞌ ya̱ ñáꞌnú ka̱ꞌ ví ya̱ sikúnkuvi‑ó rá tu̱ꞌun ya̱ nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ. 20Ta ɨɨn ɨɨn ñɨvɨ íyó kino̱o‑o koo‑o kuéntáꞌ íyó‑o sáá nkana Ndiosíꞌ maa kɨꞌɨ‑ɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.
21Jee retú kúvi nú musúꞌ kéꞌen ñɨvɨ sáá nkana Ndiosíꞌ noꞌó kɨꞌɨ nú nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee koto nániꞌvɨꞌ iniꞌ nú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kúvi nú musúꞌ nkeꞌen ñɨvɨ. Soo retú ni̱ꞌi̱nꞌ nú ya̱ kuvi nakui̱ñɨ̱ꞌ núne nú kene nú xi̱ntíín i̱toꞌoꞌ nú jee koo maniꞌ tɨɨn maa. 22Chi te̱e ya̱ kúvi musúꞌ ya̱ nkeꞌen ñɨvɨ, sáá nkana I̱toꞌoꞌ‑ó maa kɨꞌɨ‑ɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee vitan jee ya nakui̱ñɨ̱ꞌ núne‑e nu̱u̱nꞌ kua̱chi‑i, ya̱ yɨ́ꞌɨ́‑ɨ xi̱ntíín I̱toꞌoꞌ‑ó. Jee suni sukuán kúvi jín te̱e íñɨ́ núne ya̱ sáꞌá‑a tiñu maáa, sáá nkana Ndiosíꞌ maa kɨꞌɨ‑ɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee saájee ya kúvi‑i musúꞌ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ xi̱ntíín I̱toꞌoꞌ‑ó Cristo. 23Chi ya̱ꞌvi nasɨ́kuitɨꞌ nchuya̱ꞌvi Ndiosíꞌ ránoꞌó nkeꞌen re̱ꞌ ránoꞌó, saáva koto kívɨ rán xi̱ntíín ñɨvɨ kuvi rán musúꞌ kéꞌen ñɨvɨ. 24Saáva ta ɨɨn ɨɨn ránoꞌó, ñaniꞌ jín ku̱ꞌva, íyó kino̱o‑o koo‑o ichinúúnꞌ Ndiosíꞌ kuéntáꞌ íyó‑o sáá nkana Ndiosíꞌ maa kɨꞌɨ‑ɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.
25Jee ntañúꞌún náxiníkó ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó jie̱ꞌe̱ꞌ rá ñaꞌan ya̱ ntiáꞌan tana̱ꞌá. Jee ntu̱ví íyó tu̱ꞌun ya̱ tátúníꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ‑ó jie̱ꞌe̱ꞌ vá, soo íyó tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ jiáni iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ taji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, kuéntáꞌ ɨɨn ñɨvɨ ya̱ nku̱náꞌví iniꞌ Ndiosíꞌ nne̱ꞌyá re̱ꞌ nuꞌuꞌ jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ ya̱ kúvi ni̱ꞌ ɨɨn ñɨvɨ ya̱ kuvi kuneí iniꞌ rán ya̱ káchíꞌ ni̱ꞌ. 26Jee jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ íyó nasɨ́kuitɨꞌ rá tu̱nóꞌó víjí víꞌí tiempúꞌ vitan, jee jiáni iniꞌ nuꞌuꞌ ya̱ íyó va̱ꞌa ya̱ kino̱o ɨɨn ñɨvɨ sáni íyó‑o. 27Jee retú íyó ta̱yú nú jín ñasɨ́ꞌɨ́ nú, jee koto núkú nú xinóo táꞌán nú. Jee retú ntu̱ví íyó ñasɨ́ꞌɨ́ nú jee koto núkú nú ɨɨn ñaꞌan ya̱ kuvi ña ñasɨ́ꞌɨ́ nú. 28Soo retú tana̱ꞌá nú, jee ntu sáꞌá nú kua̱chi. Jee retú tánáꞌá ɨɨn ñaꞌan súchí, jee ntu sáꞌá ña kua̱chi. Soo rá ñɨvɨ tánáꞌá koo ráa jín tu̱nóꞌó ni tékúꞌ ráa iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá. Jee kuíni ni̱ꞌ ya̱ chusává rán tu̱nóꞌó vá.
29Ránoꞌó ñani jín ku̱ꞌva, káchíꞌ ni̱ꞌ rá tu̱ꞌun yaꞌá nu̱u̱nꞌ rán chi kuítɨ́ ni tiempúꞌ, jee saáva rá te̱e íyó ñasɨ́ꞌɨ́, jee íyó naniꞌvɨꞌ ka̱ꞌ iniꞌ ráa kuꞌun iniꞌ ráa kɨtíñú ráa nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó, nsú káꞌ nu̱u̱nꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ ráa, suꞌva koo ráa kuéntáꞌ ntu íyó ñasɨ́ꞌɨ́ ráa. 30Jee rá ñɨvɨ ya̱ jiáku iniꞌ, jee nsáꞌ nukuíꞌyáꞌ iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ vá ya̱ kuéntáꞌ retánꞌ ntu̱ví íyó tu̱ꞌun jiáku iniꞌ ráa. Jee rá ñɨvɨ ya̱ íyó tu̱ꞌun kúsɨ́ɨꞌ iniꞌ, jee nsáꞌ naniꞌvɨꞌ iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ vá ya̱ kuéntáꞌ retánꞌ ntu̱ví kúsɨ́ɨꞌ iniꞌ ráa. Jee rá ñɨvɨ ya̱ kéꞌen nantíñú, jee saꞌá ráa ya̱ kuéntáꞌ retánꞌ nsú nantíñú ráa ví‑i. 31Jee rá ñɨvɨ ya̱ jítú iniꞌ ráa rá nantíñú íyó iniꞌ ñɨ̱vɨ́, jee kueꞌnu ráa kuéntáꞌ retánꞌ ntu̱ví jítú iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ rá nantíñú vá. Ñúꞌún iniꞌ‑ó suꞌva chi nɨꞌɨ ya̱ íyó néꞌyá‑ó iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá jee yatin kenta naanꞌ‑a.
32Kuíni ni̱ꞌ ya̱ nakani núne ni̱ꞌ ránoꞌó nu̱u̱nꞌ ya̱ nsáꞌ naniꞌvɨꞌ iniꞌ rán jie̱ꞌe̱ꞌ rá íyó iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá. Chi te̱e ya̱ ntiáꞌan tana̱ꞌá, jee níꞌvɨ́ꞌ ka̱ꞌ iniꞌ‑i sáꞌá‑a tiñu I̱toꞌoꞌ‑ó, jee ñúꞌún iniꞌ‑i na̱sa saꞌá‑a kuva̱ꞌa iniꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó. 33Soo te̱e ya̱ nta̱na̱ꞌá, chi níꞌvɨ́ꞌ ka̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ ñúꞌún iniꞌ re̱ꞌ sáꞌá re̱ꞌ rá tiñu íyó iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, jie̱ꞌe̱ꞌ na̱sa saꞌá re̱ꞌ ya̱ kuva̱ꞌa iniꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, 34jee u̱vi̱ꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́tíñú re̱ꞌ. Jee ñaꞌan ya̱ ntu íyó yɨɨ́ ña jín ñasúchí ya̱ ntiáꞌan tana̱ꞌá jee níꞌvɨ́ꞌ ka̱ꞌ iniꞌ ña ñúꞌún iniꞌ ña sáꞌá ña rá tiñu I̱toꞌoꞌ‑ó, sáva saꞌá sɨ́ɨ́n ña maáña kɨtíñú ña nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó jín yɨkɨkúñu ña jín ánímaꞌ ña. Soo ñaꞌan ya̱ nta̱na̱ꞌá, chi níꞌvɨ́ꞌ ka̱ꞌ iniꞌ ña ñúꞌún iniꞌ ña sáꞌá ña rá tiñu íyó iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, jie̱ꞌe̱ꞌ na̱sa saꞌá ña ya̱ kuva̱ꞌa iniꞌ yɨɨ́ ña.
35Káchíꞌ ni̱ꞌ tu̱ꞌun yaꞌá nu̱u̱nꞌ ránoꞌó sáva kuvi ya̱ váꞌa ránoꞌó, jee nsú sáva kasɨꞌ ni̱ꞌ ya̱ tana̱ꞌá rán, chisaꞌ sáva kueꞌnu na̱a̱ꞌ va̱ꞌa rán, jee sáva kɨtíñú rán nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó, jee ntu̱náꞌ íyó ya̱ xitá‑a noꞌó ya̱ kuneenu̱u̱nꞌ nú kɨtíñú nú nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó.
36Soo retú íyó néni ɨɨn te̱e ya̱ íyó ñaꞌan káa náꞌví re̱ꞌ jee retú jíka kui̱ya̱ꞌ ña, jee retú jiáni iniꞌ re̱ꞌ ya̱ ntu váꞌa sáꞌá re̱ꞌ jín ña, jee jiáni iniꞌ re̱ꞌ ya̱ íyó tana̱ꞌá re̱ꞌ jín ña, va̱tu̱ni sáꞌá re̱ꞌ sáni kuíni re̱ꞌ, jee ntu sáꞌá re̱ꞌ kua̱chi. Jee tana̱ꞌá ráa.#7:36 Áxí kuvi kachiꞌ‑ó: soo retú íyó néni ɨɨn te̱e ya̱ íyó se̱ꞌya núún sɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, jee retú jíka kui̱ya̱ꞌ ña, jee retú jiáni iniꞌ re̱ꞌ ya̱ ntu váꞌa chusává re̱ꞌ tana̱ꞌá ña, jee saꞌá re̱ꞌ ya̱ kuíni re̱ꞌ. Jee ntu sáꞌá re̱ꞌ kua̱chi. Jee ku̱ꞌva re̱ꞌ tana̱ꞌá ña. 37Soo ɨɨn te̱e ya̱ ɨɨn ni ñúꞌún iniꞌ re̱ꞌ ya̱ nta̱náꞌa re̱ꞌ, jee ntu jíniñúꞌún re̱ꞌ tana̱ꞌá re̱ꞌ, jee kúneí re̱ꞌ yósóꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ya̱ níyo iniꞌ re̱ꞌ, jee ya nkuna̱a̱ꞌ iniꞌ ánímaꞌ re̱ꞌ ya̱ nta̱náꞌá re̱ꞌ jín ñaꞌan káa náꞌví re̱ꞌ, jee íyó váꞌa ya̱ saꞌá re̱ꞌ sukuán. 38Jee saáva te̱e ya̱ tánáꞌá jín ñaꞌan káa náꞌví re̱ꞌ jee va̱ꞌa sáꞌá re̱ꞌ. Jee te̱e ya̱ ntu tánáꞌa re̱ꞌ jee va̱ꞌa ka̱ꞌ sáꞌá re̱ꞌ. 39Chi ñaꞌan ya̱ nta̱na̱ꞌá, jee yɨ́ꞌɨ́ ña nu̱u̱nꞌ yɨɨ́ ña ni tékúꞌ re̱ꞌ. Soo retú ni̱ꞌi̱ꞌ yɨɨ́ ña, saájee núne ña kuvi natana̱ꞌá ña jín néni ɨɨn te̱e ya̱ kuíni maáña. Jee kua̱chi kuvi tana̱ꞌá ña jín ɨɨn te̱e ya̱ yɨ́ꞌɨ́‑i nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Jesús. 40Soo ya̱ jiáni iniꞌ nuꞌuꞌ ví ya̱ váꞌa ka̱ꞌ kúvi nu̱u̱nꞌ ña retánꞌ sukuán kino̱o maáña. Jee jie̱ꞌe̱ꞌ rá tu̱ꞌun ya̱ káchíꞌ ni̱ꞌ, jee jiáni iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ suni yɨ́ꞌɨ́ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ iniꞌ ni̱ꞌ jee jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ táji‑i ya̱ káchíꞌ ni̱ꞌ maa.
Currently Selected:
1 Corintios 7: meh
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.