Daniel 2
2
Nebukadnesarakʼ kukmũ
1Nebukadnesarakʼ rajokʼ dosarakʼ bochorre raj do mitʼṭecʼ kukmũe ńelkeda; ar ona kukmũ iạte uniyakʼ mon do khadbadaokʼ ehopʼentaea, ar jạpitʼge bae jạpitʼ daṛeada. 2Ar acʼakʼ kukmũ reakʼ bhed baḍaejoṅ lạgitʼte uni do gonokko, gunidarko, muhnidarko ar kạldikoe hoho ạgu ocoketʼkoa. Arko hecʼen khan onko do raj samaṅreko teṅgoyena. 3Raj do onkoe metatʼkoa, “Mitʼṭecʼ kukmũń ńel akada; ar ona reakʼ mane baḍae lạgitʼ ińakʼ mon do khadbadaokʼ kantińạ.”
4Unre kạldiko do Arami pạrsite rajko metadea, “E maharaj, jaejug baṛe jiwetʼem tahenma. Amakʼ kukmũ do amren gutiko lạiyaleme, ale do ona reakʼ bhedle bhaṅgaoama.”
5Raj do onkoe metatʼkoa, “Iń doń goṭa dohoakada, ińakʼ kukmũ ar ona reakʼ bhed bape lại daṛeạń enḍekhan makʼ khanḍa khunḍikateń giḍikapea ar apeakʼ oṛakʼ duạrko do mạilạ reakʼ ḍạṅge hoyokʼa. 6Menkhan ińakʼ kukmũ ar ona reakʼ bhedpe lại daṛeakʼ, enḍekhan ape do iń ṭhen khon maraṅ puruskar, sandes, ar manotpe ńama. Onate ińakʼ kukmũ ar ona reakʼ bhedtetʼ bhaṅgaoạńpe.”
7Onko do uniko roṛ ruạṛadea, “Maharaj do acʼren gutiko ṭhen acʼakʼ kukmũ baṛeye lạima, ar ale do ona reakʼ bhedle lạiyaea.”
8Unre raje menkeda, “Iń do khạṭigeń baḍae kana, ape do bilom idi reakʼpe kurumuṭukana, entepe bujhạu daṛeakʼ kana, noa babotre monre cetʼ iń goṭa dohoakada mente. 9Ińakʼ kukmũ reakʼ bape lại daṛeakʼ khan ape lạgitʼ do eken mitʼṭecʼ sạjạige menakʼa. Ape do eṛe ar kharap katha lạiyạń lạgitʼpe niṭ akawana, noa askate baṅma, okte paromlen khan katha hõ pheraokʼa mente. Ona iạte ma kukmũ lạiyạń pe; enḍekhan iń bujhạu daṛeakʼa, ape do ona reakʼ bhedpe lại daṛeạńạ.” 10Kạldiko do rajko roṛ ruạṛadea, “Maharaj ale ṭhen khon oka baḍae joṅem menetʼkan ona baḍae daṛeakʼ leka nonkan hoṛ do dhạrtire cele hõ bạnukʼkoa. Okoe maraṅ raj hõ tisge nonkanakʼ reaṅ jãhãe gonokko, muhnidarko ar kạldiko ṭhen do bae kulkli akada. 11Maharaj okae khojkan ona do ạḍitetʼ muskilgea. Debotako chaḍa ar celege maharaj ṭhen ona do bako sodor daṛeakʼa, ar manwa talare onko ma bako girobasokʼ kan.”
12Ona iạte raj do ạḍiye raṅgaoena ar raṅgaote nunạkʼe kurkurạuena je, uni do Babelren sanam ạkilanko gocʼko reakʼe hukumkeda. 13Onate rajren ạkilanko gocʼko reakʼ hukum hoyena. Unre Daniel ar uniren gateko hõ gocʼko lạgitʼ onko ṭhen hoṛko kol ocoyena. 14Rajren rurukhiyicʼ subedar Ariyek do tinre onko ạkilanko gocʼko lạgitʼe oḍok hecʼena unre Daniel do bud salakʼ sontorte uni tulucʼ kathae roṛkeda. 15Uni do subedare kulikedea, “Noa botoranakʼ hukum maharaj do cedakʼe em akada?” Unre Ariyek do Daniele lạiyadea. 16Ona ańjomkate Daniel do raj ṭhen senkate somoeye khojkeda jemon uni do rajakʼ kukmũ reakʼ bhede lại daṛeae. 17Ona tayom Daniel do oṛakʼte ruạṛ senkate acʼren gate Hananiạ, Misayel ar Asariạteko noa babotreye baḍae ocoketʼkoa. 18Uni do onkoe nehõratʼkoa jemon ona baṅ baḍaeteakʼ baḍae lạgitʼ sermaren Isor ṭhen dayako khoj, ar onkate eṭakʼ ạkilanko sãote ako hõ jemon aloko gujukʼ. 19Ado ńindạ jokhecʼ Daniel ṭhen ona baṅ baḍaeakʼ do dorson hotete sodorena. Unre Daniel do sermaren Isore gun manao joharadea. 20Uni doe menkeda,
“Isor do jaejug baṛe bhạganicʼe hoyokʼma;
ạkil ar daṛe do uniyakʼge.
21Unige okte ar nạpitko acʼakʼ tabereye dohoyetʼkana;
unige rapajko siṅghạsonreye duṛupʼetʼkoa are ńur ocoyetʼkoa.
Uni do ạkilanko ạkile danako kana
ar budanko do bude emakokana.
22Uni do khạndri ar okoakʼko babotreye sodoretʼkana;
unigeye baḍaea ńutre do cetʼ menakʼa;
uni sãote do marsal tahẽnkana.
23E ińren hapṛamkoren Isor,
amiń sarhaoetʼme kana, ariń õṛhẽyetʼme kana,
ente am do ạkil ar daṛeyem em akawạdińa;
ale do okaṭakʼ am ṭhen khon baḍae joṅle khojletʼ
ona do ińem baḍae ocoakadińạ;
rajakʼ kukmũ reaṅ am do alem baḍae ocoakatʼlea.”
Raj do kukmũ reakʼ bhede lại ocokʼkan
24Daniel do Ariyek ṭhene calaoena. Raj do Ariyekge uniren ạkilanko gocʼko lạgitʼe hukumade tahẽkana. Daniel do Ariyeke metadea, “Rajren ạkilanko do alom gocʼkoa. Raj ṭhen dela idiyińme; iń do rajakʼ kukmũ reakʼ bhediń bhaṅgaoaea.”
25Ariyek do unrege raj ṭhen Daniel idikedeteye menkeda, “Jihudạren bondiko talare nonkan mitʼṭen hoṛiń ńam akadea one uni do maharajakʼ kukmũ reakʼ bhede lại daṛeakʼ.”
26Daniel, okoe do Beltesasar ńutumteye hoho ocokʼkan tahẽkan raj do uniye kulikedea, “Am do cetʼ ińakʼ kukmũ ar ona reakʼ manetetʼem lại daṛeạńạ?”
27Daniel do uniye metadea, “Maharaj oka bin baḍaeakʼ reaṅem kulikan ona do gonokko, muhnidarko ar Kaldiko celege bako lại daṛeakʼa; 28Menkhan sermare mitʼṭen Isor menaea okoe do okoakʼko reaṅe sodoretʼkan. Ar tayom daram dinkore cetʼko hoyokʼa ona do unige Nebukadnesar raje baḍae ocoakadea. Amakʼ kukmũ, metakʼme aṭetʼre giticʼkate okaṭakʼ kukmũm ńelakatʼ ona do ńitokʼ iń lạiyama.
29“E maharaj, am do tinre aṭetʼrem giticʼ akan tahẽkana unre tayom daram dinkore cetʼ hoyokʼa ona reakʼ kathakom hudisjoṅkan tahẽkana. Ar okoe okoakʼko reaṅe sodoretʼkan uni do ame udukʼatʼmea cetʼko hoyokʼa mente. 30Noa bin baḍaeakʼ sodor lạgitʼ eṭakʼko khon ińakʼ ạkil do sorosgea ona do baṅa, menkhan E maharaj, iń do noań men ocoakana jemon noa reakʼ manem baḍae daṛeakʼ ar amakʼ mon reakʼ ganḍonjoṅakʼ kom bujhạu daṛeakʼ.
31“E maharaj, am dom koyokʼ akatʼ tahẽkana, ar am samaṅre mitʼṭecʼ maraṅ utạr muṭhạn do teṅgo akanem ńelkedea; uni do ạḍitetʼ maraṅge, jhak jhak ar ńelokʼte ạḍitetʼ botor. 32Uni boṅga muṭhạn reakʼ bohokʼ do khạṭi sona reakʼ, koṛam ar ti do rupạ reakʼ, lacʼ ar bulu do pitạl reakʼ tahẽkana; 33uniyakʼ jaṅga do mẽṛhẽtʼ reakʼ ar uniyakʼ jaṅga thopa do mẽṛhẽtʼ ar jaṭaṅ hasa reakʼge tahẽkana. 34Am dom ńeńelkan tahẽkangea, ar mucạtʼre begor manwa tite mitʼṭecʼ dhiri do uni boṅga muṭhạn ar jaṭaṅ hasae josketʼte onakoe gejerkeda. 35Unre ona mẽṛhẽtʼ, jaṭaṅ hasa, pitạl, rupạ ar sona do mitʼdomte gejerena ar niron din reakʼ khạrại bhusạ leka hoyena, ar hoe do onakoe oṭaṅ idikeda, ar onako lạgitʼ do okare hõ ṭhạ̃i baṅ hoylena, Ar okaṭakʼ dhiri ona boṅga muṭhạnre josen, ona do mitʼṭecʼ maraṅ buru hoyena, ar goṭa dhạrti perecʼena.
36Amakʼ kukmũ do noage tahẽkana; ar ńitokʼ ale do maharaj samaṅre noa reakʼ bhedle lạiyeda. 37E maharaj, am do rapajkoren raj kanam, sermaren Isor do rajosṭi, ektiạri, daṛe ar ṭhonoke em akatʼmea. 38Ar jãhã ṭhạ̃irege manwako girobasokʼ kan, onḍege uni do otren janwarko ar coṭren cẽṛẽko hõ amakʼ tireye jimạ akatʼkoa ar onko jotoko cetanre mạlike benao akatʼmea; ar amkangeam uni sonaren bohokʼ do. 39Am tayom eṭakʼ ar mitʼṭecʼ rajosṭi teṅgokʼa ona do am khon huḍiń macha; ar ona tayom do pitạl reakʼ tesar ar mitʼṭecʼ rajosṭi teṅgokʼa, ona do goṭa dhạrti cetanre mạlike calaoa. 40Ar ponakʼ rajosṭi do mẽṛhẽtʼ leka hoyokʼa; ente mẽṛhẽtʼ cetʼ leka sanamakʼkoe rạputʼ kaṭra kuṭrại ar mẽṛhẽtʼ cetʼ lekae gejer, onkage ona rajosṭi do sanamakʼe rạputʼ gejera. 41Am dom ńel akada, banar jaṅga ar jaṅga talka jotoge kuṅkạlakʼ hasa ar mẽṛhẽtʼ mesal akatʼ leka, noate do hạṭiń akatʼ rajosṭigeye bujhạu ocoyeda; menkhan ona rajosṭire do mẽṛhẽtʼ reakʼ keṭecʼtetʼ hõ tahena, ente am do hasa mesalakatʼ mẽṛhẽtʼem ńel akada. 42Ar jaṅga talka ar kạṭupʼko cetʼleka mẽṛhẽtʼ mesalakatʼ hasa leka tahẽkan, onkage rajosṭi reakʼ mitʼ hĩs do kajak tahena ar mitʼ hĩs do rạpudokʼa. 43Am cetʼ lekam ńel akatʼ, mẽṛhẽtʼ do hasa mesalakatʼ onkage onko hoṛ do naṛjoṛteko mesalokʼa; menkhan ako akore do bako jomkao midokʼa, cetʼleka mẽṛhẽtʼ do hasa sãote baṅ mesalokʼ. 44Onko rapajkoakʼ oktere sermaren Isor do mitʼṭen rajostiye teṅgoyea, ona do tishõ baṅ maraokʼa, ar ona rajosṭi do eṭakʼ jạtrenkoakʼ tire baṅ jimạkʼa; ona do onako rajosṭiye rạputʼ gejera ar acʼge jaejuge tahena. 45Ente am dom ńel akada, buru khon mitʼṭen dhiri do begor manwa titege chaḍao ńurena ar ona dhiri do, pitạl, jaṭaṅ hasa, rupạ ar sonae gejerkeda; maraṅ Isor do noako hoyokʼ lạgidokʼ ghoṭnakoge am doe baḍae ocoakatʼmea; kukmũ do khạṭigea ar ona reakʼ bhedtetʼ hõ sạrigea.
46Unre Nebukadnesar raj doe ombakʼente Daniele ḍobokʼadea, ar uni ńutumte jomakʼ samaṅokʼakʼ ar jut so mosola samaṅokʼ lạgitʼe hukumkeda. 47Raj do Daniele metadea, aperen Isor do sạrige Isorkoren Isor kanae, rapajkoren Probhu kanae ar okoakʼko sodoricʼ hõ kanae, ente am do noa okoakʼko reaṅem sodor daṛeada. 48Unre raj do maraṅ hudạ ar aema sandesko Daniele emadea, ar Babel reakʼ sanam disạmkoren cakʼlaoicʼ ar Babelren sanam ạkilanko cetanre mukhiyại dohokedea. 49Tayomte Daniel do raj ṭhene nehõren khan raj do Sadrak, Mesak ar Abed-nego teko hõ Babel disạmren rajkạmireye bahalketʼkoa; menkhan Daniel do raj dorbarreye tahẽyena.
Currently Selected:
Daniel 2: SBT
Highlight
Share
Copy

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.