YouVersion Logo
Search Icon

Luka 6

6
Hejɔɔmi ligbi ɔ
(Mateo 12.1-8; Marko 2.23-28)
1 # Mose V, 23.25 Hejɔɔmi ligbi ko ɔ, Yesu ya su blɛfo ngmɔ komɛ a mi. E kaseli ɔmɛ kpɔ blɛfo tso mumu, nɛ a hluɛ, nɛ a kpe. 2Kɛkɛ nɛ Farisi bi komɛ bi mɛ ke, “Nɔ́ nɛ mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa a peeɔ Hejɔɔmi ligbi ɔ, mɛni he je nyɛ ngɛ pee?”
3 # Sam I, 21.1-6 Yesu ha mɛ heto ke, “Nɔ́ nɛ David pee ligbi ko, benɛ hwɔ ngɛ e kɛ e we bi ɔmɛ yee ɔ, anɛ nyɛ kane we lo? 4#Mose III, 24.9 David ya Mawu we ɔ mi, nɛ e kɛ̃ abolo ɔ nɛ a kɛ maa Mawu hɛ ɔ. E ye eko, nɛ e ha e we bi ɔmɛ hu eko nɛ a ye. Wa mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa nɔ ko yeɔ jamɛ a abolo ɔ; osɔfo ɔmɛ pɛ lɛ a ngɛ he blɔ nɛ a yeɔ.”
5Yesu de kɛ gbe nya ke, “Mawu Bi ɔ, Hejɔɔmi ligbi ɔ tete Nyɔmtsɛ ji lɛ.”
Nyumu ɔ nɛ nine kake gbo ɔ
(Mateo 12.9-14; Marko 3.1-6)
6Yesu ya kpe he ɔ Hejɔɔmi ligbi kpa, nɛ e ya tsɔɔ ní. Nyumu ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ e hiɔ nine gbo. 7Mlaa tsɔɔli komɛ, kɛ Farisi bi komɛ huɔ Yesu kaa e ma tsa nɔ Hejɔɔmi ligbi ɔ, konɛ a na nɔ́ ko nɛ a da nɔ kɛ ya po e nya. 8Se Yesu na a juɛmi ɔ momo; lɔ ɔ he ɔ, e de nyumu ɔ nɛ nine gbo ɔ ke, “Tee si nɛ o ba da si ngɛ hɛ mi hiɛmɛ nɛ ɔ!” Nyumu ɔ te da si ngɛ lejɛ ɔ. 9Kɛkɛ nɛ Yesu de mɛ ke, “Ma bi nyɛ nɔ́ ko. Mɛni wa mlaa a ngmɛɔ blɔ kaa waa pee Hejɔɔmi ligbi ɔ? A pee kpakpa, loo yayami? A he nɔ yi wami, aloo á kpata nɔ hɛ mi?” 10Jehanɛ, Yesu hyɛ mɛ tsuo a hɛ mi kɛ kpe, nɛ e de nyumu ɔ ke, “Kpã o nine ɔ mi!” E pee ja, nɛ he wami ba e nine ɔ mi ekohu.
11Se ni ɔmɛ lɛɛ a mi mi wo la wawɛɛ, nɛ a bɔni Yesu yi nɔ somi ngɛ a ní sɛɛmi mi ke, “Kɛ wa maa pee Yesu nɛ ɔ kɛɛ?”
Yesu hla bɔfohi nyɔngma kɛ enyɔ
(Mateo 10.1-4; Marko 3.13-19)
12Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu ho yoku ko nɔ ya nɛ e ya sɔle; e hi lejɛ ɔ nyɔ ɔ mi tsuo, nɛ e kɛ fa kue ha Mawu. 13Benɛ je na a, e tsɛ e kaseli ɔmɛ kɛ ba e ngɔ, nɛ e hla a kpɛti ni nyɔngma kɛ enyɔ, nɛ e tsɛ mɛ ke bɔfohi. 14Mɛ ji Simon, nɔ nɛ e wo lɛ biɛ ke Petro hulɔ ɔ, kɛ e nyɛmi Andrea, Yakobo kɛ Yohane, Filipo kɛ Bartolomeo, 15Mateo kɛ Toma, Alfeo bi Yakobo, kɛ Simon, (nɔ nɛ a tsɛɛ ma he doolɔ ɔ); 16Yuda, Yakobo nyɛmi ɔ, kɛ Yuda Iskariot, nɔ nɛ ba tsɔɔ Yesu se blɔ ɔ.
Yesu tsa nihi babauu
(Mateo 4.23-25)
17Benɛ Yesu kɛ bɔfo ɔmɛ kple si kɛ ba a, e ba da si ngɛ magbɛ nɔ, kɛ e se nyɛɛli babauu. Nimli babauu nitsɛ ngɛ lejɛ ɔ. A je Yudea zugba a nɔ tsuo, kɛ Yerusalem, kɛ Tiro, kɛ Sidon wo nya ma amɛ a mi. 18A ba, konɛ a ba bu Yesu tue, nɛ e tsa a he hiɔhi ha mɛ. Ni nɛmɛ nɛ mumi yayamihi ngɛ mɛ haoe hu ba nɛ a tsa mɛ. 19Nimli babauu ɔ tsuo hla kaa a maa ta e he, ejakaa he wami ngɛ e mi jee kɛ ngɛ mɛ tsuo tsae.
Bua jɔmi kɛ kɔmɔ yemi
(Mateo 5.1-12)
20Yesu plɛ e hɛ mi ngɔ kpee e kaseli ɔmɛ, nɛ e de mɛ ke,
“A gbaa nyɛ, ohiatsɛmɛ,
ejakaa nyɛ nɔ́ ji Mawu matsɛ yemi ɔ nɛ!
21“A gbaa nyɛ nihi nɛ hwɔ ngɛ nyɛ yee amlɔ nɛ ɔ;
Mawu ma ha nyɛ maa tɔ!
“A gbaa nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ ya foe amlɔ nɛ ɔ,
ejakaa nyɛ ma ba muɔ!
22 # Pet I, 4.14 “Ke nimli nyɛ nyɛ, loo a kua nyɛ, loo a jɛ nyɛ, loo a puɛ nyɛ biɛ ke nimli yayamihi ji nyɛ, ngɛ imi Nɔmlɔ Bi ɔ, ye he ɔ, á gbaa nyɛ! 23#Kron II, 36.16; Nits 7.52 Ke e ba mi ja a, nyɛ nya, nɛ nyɛ hlu kɛ bua jɔmi, ejakaa Mawu ngɔ hiɔwo agbo ngɔ to ha nyɛ ngɛ hiɔwe. Nyɛ kai kaa ja nɔuu a nɛmɛ ɔmɛ pee gbali ɔmɛ.
24“Se nyɛ niatsɛmɛ, musu tloo nyɛ,
ejakaa nyɛ bua jɔmi ɔ tsuo ji nɛ ɔ nɛ!
25“Nyɛ nihi nɛ nyɛ tɔ mwɔnɛ ɔ, musu tloo nyɛ,
ejakaa hwɔ ma ba ye nyɛ!
“Nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ muɔe amlɔ nɛ ɔ, musu tloo nyɛ;
ejakaa nyɛ ma ba ye kɔmɔ, nɛ nyɛ maa wo yana!
26“Musu tloo nyɛ, ke nihi tsuo
tuɔ nyɛ he munyu kpakpa;
ejakaa ja nɔuu a nɛmɛ ɔmɛ
pee lakpa gbali ɔmɛ!
Nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli
(Mateo 5.38-48; 7.12a)
27“Se nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ mi tue bue nɛ ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli, nɛ nihi nɛ nyɛɛ nyɛ ɔ, nyɛɛ pee mɛ kpakpa; 28nyɛɛ gbaa nihi nɛ gbiɛɛ nyɛ, nɛ nyɛɛ sɔle ha ni nɛmɛ nɛ waa nyɛ yi mi. 29Ke nɔ ko gba o tue mi ma a, plɛ kake ɔ hu ha lɛ; ke nɔ ko kpɔ o hiɔwe tade ɔ, ha nɛ e ngɔ o tade klɔii ɔ hulɔ. 30Nɔ tsuaa nɔ nɛ ma bi mo nɔ́ ko ɔ, ha lɛ; ke nɔ ko ngɔ o nɔ́ ko ɔ, ko de lɛ ke e kpale kɛ ha mo. 31#Mat 7.12 Bɔ nɛ nyɛ suɔ nɛ nihi nɛ pee ngɔ ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee ngɔ ha mɛ ja nɔuu.
32“Ke nyɛ suɔ nihi nɛ suɔ nyɛ pɛ ɔ, mɛni lɛ nyɛ pee nɛ bɛ hyɛ nɛ sa kaa a jeɔ nyɛ yi? Nihi nɛ li Mawu tete po suɔ nihi nɛ suɔ mɛ! 33Ke nyɛ pee kpakpa ha nihi nɛ peeɔ nyɛ kpakpa a, mɛni lɛ nyɛ pee nɛ bɛ hyɛ nɛ sa kaa a jeɔ nyɛ yi? Nihi nɛ li Mawu tete po peeɔ ja nɔuu! 34Nɛ ke nyɛ pa sika ha nihi nɛ nyɛ hɛ ngɛ nɔ kaa a maa wo nyɛ hiɔ ekohu ɔ, mɛni lɛ nyɛ pee nɛ bɛ hyɛ nɛ sa kaa a jeɔ nyɛ yi? Nihi nɛ li Mawu po paa sika haa a sibi, nɛ a heɔ ngɛ a dɛ sisiisi! 35Dɛbi! Nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli, nɛ nyɛɛ pee mɛ kpakpa; nyɛɛ pa sika ha nɔ, nɛ nyɛ ko hyɛ blɔ kaa e ma ba wo hiɔ. Kɛkɛ ɔ, nyɛ hiɔwo maa hiɛ, nɛ nyɛ maa pee Hiɔwe No ɔ bimɛ; ejakaa lɛɛ e naa otlumuhi, kɛ yiwutsotsɛmɛ tsuo mɔbɔ. 36Nyɛɛ na nɔ tsuaa nɔ mɔbɔ kaa bɔ nɛ nyɛ Tsɛ Mawu naa nɔ tsuaa nɔ mɔbɔ ɔ.
Koo kojo ni kpahi
(Mateo 7.1-5)
37“Nyɛ ko kojo ni kpahi, kɛkɛ Mawu hu be nyɛ kojoe; nyɛ ko bu ni kpahi fɔ, kɛkɛ Mawu hu be nyɛ fɔ bue; nyɛɛ ngɔ nihi a tɔmihi kɛ pa mɛ, nɛ Mawu hu maa ngɔ nyɛ he yayamihi kɛ pa nyɛ. 38Nyɛɛ ke nyɛ sibi ní, nɛ Mawu hu maa ke nyɛ ní ja nɔuu. Ee, Mawu maa ke nyɛ ní kpakpahi babauu nɛ nyɛ nine be he kpee, níhi kaa blɛfo nɛ a gbee nɔ, nɛ a sa mi, nɛ a bo ngɔ wo kotoku mi bami, nɛ e hyi tɔ kɛ be nɔ. Susumi nɔ́ nɛ nyɛɛ kɛ susuɔ nɔ́ ha ni kpahi ɔ, lɔ ɔ nɔuu a kɛ ma susu ha nyɛ.”
39 # Mat 15.14 Jehanɛ Yesu bu mɛ abɛ ke, “Anɛ hɛ yuyuilɔ ma nyɛ tsɔɔ hɛ yuyuilɔ blɔ lo? Anɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ya be muɔ mi nɔe o? 40#Mat 10.24-25; Yoh 13.16; 15.20 Kaselɔ pã we e tsɔɔlɔ. Kaselɔ ɔ, ke a tsɔɔ lɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e hia kaa e le ɔ, e maa pee kaa e tsɔɔlɔ ɔ.
41“Mɛni he je o naa ngu nyafii nɛ ngɛ o nyɛmi hɛngmɛ nɔ, se plai agbo nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ lɛɛ o nɛ ɔ? 42Ko de o nyɛmi ke e ha nɛ o je ngu nyafii nɛ ngɛ e hɛngmɛ nɔ ɔ, be mi nɛ plai agbo nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ ɔ lɛɛ o nɛ. Osatotsɛ! Je plai ɔ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ kekle; kɛkɛ ɔ, o maa hyɛ nɔ́ saminya, nɛ o ma je ngu nyafii ɔ ngɛ o nyɛmi ɔ hɛngmɛ nɔ.
Yiblii kpakpa kɛ yiblii yaya
(Mateo 7.16-20; 12.33-35)
43“Tso kpakpa wui yiblii yaya, nɛ tso yaya hu wui yiblii kpakpa. 44#Mat 12.33 Tso tsuaa tso ɔ, lɛ nitsɛ e yiblii a kɛ leɔ lɛ; a la we ngmɔkɔ ngɛ mio tso nɔ; nɛ jehanɛ hu, a bua we wai yiblii nya kɛ ji zezle mi. 45#Mat 12.34 Nɔmlɔ kpakpa susuɔ ní kpakpahi a he ngɛ e yi mi, nɛ e tuɔ munyu kpakpa; nɔmlɔ yayami susuɔ ní yayamihi ngɛ e yi mi, nɛ e tuɔ munyu yaya. Susumihi nɛ hyi nɔ ko yi mi tɔtɔɔtɔ ɔ ji munyuhi nɛ jeɔ kpo ngɛ nɔ ɔ nya.
Tsu mali enyɔ ɔmɛ
(Mateo 7.24-27)
46“Mɛni he je nyɛ tsɛɔ mi ‘Nyɔmtsɛ’, se níhi nɛ i deɔ nyɛ ke nyɛɛ pee lɛɛ nyɛ pee we ɔ? 47Nɔ tsuaa nɔ nɛ baa ye ngɔ, nɛ e ba nuɔ ye munyu ɔmɛ, nɛ e yeɔ nɔ ɔ, ma tsɔɔ nyɛ bɔ nɛ e ngɛ ha. 48E ngɛ kaa nyumu ko nɛ benɛ e maa ma tsu ɔ, e tsua si voo, nɛ e to sisi ngɛ tɛ sa nɔ. Pa hia ba na tsu ɔ, se e nyɛ we nɛ e hule lɛ; ejakaa a to sisi ngɛ tɛ sa nɔ. 49Se nɔ tsuaa nɔ nɛ nuɔ ye munyu ɔmɛ, nɛ e yi nɔ ɔ, lɛɛ e ngɛ kaa nyumu ko nɛ ma tsu nɛ e tui sisi. Kɛkɛ nɛ pa hia ba na tsu ɔ, nɛ amlɔ ɔ, e hule nɔ si bum! Nɛ e gbɛ tsɔkɔtsɔkɔ.”

Currently Selected:

Luka 6: Dangme

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in

YouVersion uses cookies to personalize your experience. By using our website, you accept our use of cookies as described in our Privacy Policy