Mátiyu 6
6
Ome iwhe-ọma
1“Unu kwabẹkwa ẹnya t'unu ba anọ eme t'ẹnya l'ọha whụ unu l'unu dụ chịriri. Ọdumeka bẹ Nna unu ọwhu bu l'imigwe l'ẹte abyakwaa l'ebu unu obunggo iya.
2“Ọo ya bụ, nteke l'iime iwhe-ọma be ejekwa akfụru lẹ nggamgbo ryaa ya aryarya. Be emekwa gẹ ndu iwe-l'obu-ọchi-l'ọnu-eze whẹ ono l'emeje l'ime ụlo-ndzuko ndu Ju mẹe l'agụga echi-ụzo. Whẹ l'anọjelewho eme iya nggẹ ndiwhe ajaa whẹ. Tẹ mu kfukwaaru iya unu hoo haa; ọwaakwaa obunggo iya bẹ whẹ l'anatadzu nno. 3Ọle nteke l'iime iwhe-ọma, be ekwekwa t'ẹka-ịcha ghu marụ iwhe ẹka-ụtara ghu l'eme. 4Ọo ya bụ l'iwhe ọma l'iime bẹ l'ii-meje gẹ-woo l'iime iya l'edomi, ọo ya bụkwanu Nna ghu ono, l'awhụje iwhe e meru l'edomi ebua ghu obunggo iya.
Okfu anụ Chileke
(Luk. 11:2-4)
5“Nteke unu l'ekfu anụ Chileke, t'unu be emejekwa g'ọo ndu iwe-l'obu-ọchi-l'ọnu-eze whẹ ono. Whẹbedua bẹ iwhe l'adụje whẹ ree bụ tẹ whẹ je asụgabe onwowhe l'echi ụlo-ndzuko ndu Ju mẹe l'agụga echi-ụzo ekfu anụ Chileke, nke ọwhu ẹnya l'ọha l'a-whudzuru whẹ. Tẹ mu kfukwaaru iya unu hoo haa; ọ waakwaa obunggo iya bẹ whẹ l'anatadzu nno. 6Ọle ọbu, nteke gụbedua l'ekfu anụ Chileke, tụgburu bamihukwaro l'ime mkpu ghu, guchia ụzo aguchi nọdu l'ẹka ono kfuru nụ Chileke bụ Nna ghu, l'aata awhụje l'ẹnya. Ọo ya bụ nke ọwhu Nna ghu ono l'awhụje iwhe l'eeme l'edomi l'e-bukwanu ghu obunggo iya.
7“Nteke unu l'ekfu anụ Chileke, t'ọ bọ bụkwa iwhe unu kfugehawaru unu ekfuwhu iya azụ ọdo, gude edo nwogodorigodo g'ọo ndu l'ẹte amaa Chileke. Whẹbedua l'anọje arị lẹ Chileke l'a-nụ olu whẹ mẹ whẹ dota iya l'igwe. 8Ọo ya bụ, t'unu ba awọtakwa ẹka whẹ, lẹ Nna unu bẹ mahaakwarụ iwhe unu bya l'a-sụ t'ọ nụ unu tẹmenu unu kfude t'ọ nụ iya unu.
9“Ọ waa g'unu l'e-kfuje nụ Chileke ndọwa:
“ ‘Nna anyi ọwhu bu l'imigwe;
t'e dobe ẹwha ghu nsọ.
10Goshinu l'ọo ghu bụ eze.
T'e mejee iwhe bụ uche-obu ghu lẹ mgboko,
lẹge l'eemeje iya l'imigwe.
11Nụnu anyi nri mbọku lẹ mbọku;
nri l'e-dzu anyi eriri l'ụboku.
12Gụaru anyi nvụ l'emeswe, anyi mesweru ghu,
lẹge anyịbedua l'agụjekwaruwho
ndu mesweru anyi nvụ.
13Be ekwekwa t'anyi dalahụ l'iwhe l'a-data anyi.
Nafụta-chikwaa anyi t'anyi ba
abahụ l'ẹka Onye-Ejo-Ụboku.’
14O noo l'ọ -bụru l'unu l'agụjeru ndu ọdo nvụ l'iwhe-dụ-ẹji whẹ meru unu, Nna unu ọwhu bu l'imigwe l'a-gụjekwaaruwho unu nvụ nteke unu meru iya iwhe-dụ-ẹji. 15Ọle ọbu, nteke bụ l'unu ta agụjeduru ndu ọdo nvụ mẹ whẹ -mee unu iwhe-dụ-ẹji, ọo ya bụ lẹ Nna unu ta abyadụ l'a-gụru unu nvụ l'iwhe-dụ-ẹji unu meru iya.
Ọswi ẹgu ekfu anụ Chileke
16“Nteke unu l'aswị ẹgu ekfu anụ Chileke, unu ba agbanwụbejekwa iwhu agbanwụbe, lẹge iwe-l'obu-ọchi-l'ọnu-eze whẹ ono l'emeje. Nkele whẹ l'edobeje iwhu oshihu-ụka oshihu-ụka, nke ọwhu bụ onye whụru whẹ nụ, onye ọbu amawarụro lẹ whẹ l'aswị ẹgu ekfu anụ Chileke. Tẹ mu kfukwaaru iya unu hoo haa; ọ waakwa obunggo iya bẹ whẹ l'anatadzu nno. 17Ọle nteke l'ịiswi ẹgu, swakwaa iwhu jịa mmanụ, 18nke ọwhu l'ọoto dụa onye l'ama l'ịiswi ẹgu, gbahalẹwho Nna ghu ono, l'ẹte awhụje l'ẹnya. Ọo ya bu Nna ghu ono l'awhụje iwhe l'eeme l'edomi ebukwanua ghu obunggo iya.
Ẹku imigwe
(Luk. 12:33-34)
19“Unu ba akpakwa ẹku kụberu onwunu lẹ mgboko-o, bụ ẹka l'ọo-gba ẹgba, mkpu atapyashịa ya, ndu oshi eje egwoo ya. 20Unu gbechia kpaa ẹku doberu onwunu l'imigwe, mbụ l'ẹka l'ọotoo byaa l'a-gba ẹgba, mkpu ta atapyashị iya, ndu oshi te eje iya egwota. 21O noo l'ọo ẹka ẹku ghu kakọta ghu mkpa dụ, bẹ bụ ẹka obu ghu l'adụjekwawho.
Íwhóró nke ogwẹhu
(Luk. 11:34-36)
22“Ọo ẹnya bẹ bụ oryọku, nọ l'ẹhu madzụ; ọo ya bụ lẹ nteke ẹnya doru ghu edo, ogwẹhu ghu abụkotaru íwhóró nkụchi. 23Ọle nteke ẹnya l'ete edoo ghu edo, ogwẹhu ghu abụkotaru ẹkpuroochi nkụchi. Nteke bụkwanu l'íwhòrò, dụ l'ime ghu gbee bụru ẹkpuroochi; ha, lewaro g'ẹhu ọbu l'a-bụkota tsụrikiti ẹkpuroochi!
Chileke me iwhe enwenwe
(Luk. 16:13; 12:22-31)
24“Ọ tọ dụdu onye l'achịtaje nnajị labọ ejekotaru ozhi l'ugbo lanụ, t'ọ bọ kpọ onye lanụ ashị ye onye ọwhu obu, ọdua ya eyeru ẹhu l'ozhi nke onye lanụ, apa nke onye ọwhu ẹka lanụ. Unu ta anọkwa etso ụzo Chileke, unu achịkwawho nta ẹku l'ugbo lanụ.
25“O noo iwhe meru mu sụ unu, t'unu ba achịkwa uche l'ẹka l'okfu ndzụ unu; l'okfu iwhe unu l'e-ri ọdua l'ọo iwhe unu l'a-ngụ. Unu eje achịje uche l'ẹka l'okfu uwe, unu l'e-yeje l'ẹhu. ?Mẹ ndzụ ta akanụa mkpa karụ nri. ?Mẹ ogwẹhu ta akanụa mkpa karụ uwe. 26Unu lewaro ụnwu-ẹnu l'ewhe l'eli; o too mebejekwa iwhe l'alị, to jeje akpata l'ẹka e meberu iya woba l'ọba, ọle Nna unu, bu l'imigwe l'anọjekwaa azụ whẹ. Unu ta amadụ l'unubẹdua ka ọbu ọkpobe iwhe amamẹ ụnwu-ẹnu. 27?Tẹ ndẹe onye ọwhu ọbu lẹ g'unu ha bụ: ?ọ -chịnyaaru uche l'ẹka, ya eyekwa ujiku owhu lẹ ndzụ iya.
28“?Ọo gụnu meru unu chịru uche l'ẹka l'okfu uwe oye l'ẹhu? Unu lewaro nkashị-iyi gẹ l'ọonoje evukaa l'ime ẹgbudu; o too sejekwa anya, tọo gbajẹ oghu gude kwaa uwe. 29Ọle iwhe mu l'ekfuru unu bụ; ọ tọ dụkwa m'ọo Sólomọnu whọ, bụ iya kagezhia oyetaru uwe, l'ama ụma, yeru ọwhu l'amabe ụma g'ọo nkashị-iyi lanụ. 30Ọ -bụru lẹ Chileke letaberu ẹswa dụ l'ẹgbudu ẹnya nno, nke anọ eme iya t'ọ ma ụma l'iwhe bụ: ọ -nọdu ndzụ l'ẹgbudu ntanụ, echile e tsebe iya l'ọku; ?too gbechiduanu ka unu oleta ẹnya, akwa unu ngwa? mbụ unubẹdua, ekwekwe unu kweru l'ẹte abaa nwishi-a. 31Ọo ya bụ, t'unu ba achịjeshi uche l'ẹka ekfu: ‘?O zhia gụnu bẹ anyi l'e-ri?’ Ọdua ‘?O zhia gụnu bẹ anyi l'a-ngụ?’ ọdua ‘?O zhia gụnu bẹ anyi l'e-ye l'ẹhu?’ 32O noo l'ọo iwhe lile ono bẹ ndu l'ẹte amaa Chileke tụkoru achọkaa. Nna unu, bu l'imigwe machakwarụ-a lẹ mkpa iwhe lile ono bẹ dụkota unu. 33Ọo ya bụ, t'unu vuadaru ụzo chọodaa ụzo gẹ l'ee-shi tẹ Chileke bụru eze lẹ ndzụ unu, mẹe gẹ l'ee-shi t'unu dobe onwunu chịriri l'iwhu Chileke ono; iwhe lile ono g'ọ ha abụkotaru iwhe Chileke l'e-yekwaru iya unu eyekwa. 34Ọo ya bụ, t'unu ba achịshi uche l'ẹka l'iswi echile, l'echile l'a-chịa uche l'ẹka l'okfu ẹhu onwiya. Nsogbu nke ntanụ dzuwaru ntanụ.
Currently Selected:
Mátiyu 6: Ezaa
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2014, Wycliffe Bible Translators, Inc. in cooperation with Abakaliki Literacy and Translation Trust