Biểu trưng YouVersion
Biểu tượng Tìm kiếm

Mateo 5

5
Jesús ʉ̃i bueino obedivʉ põevare cʉ̃racũi
(Lc 6.20-23; Hch 7.52; 1 P 3.14; 4.14)
1Jesús jã́ñʉ ina obedivʉ põevare, mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i dobacʉnʉiyede, buecʉyʉ ʉ̃i bueimarare, ina põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. 2Náre yópe arĩ bueni bʉ́rejamed̶a Jesús, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre ina põevare, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara márajivʉre. Yópe arejamed̶a:
3—Torojʉrãjarama ina cõmaje ãrojarivʉ ne ũmei, ne coreóvaiye boje ne baju ãmeina teivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atebedu náre, bʉojabema d̶aivʉ mearore. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. 4Torojʉrãjarama ina chĩoivʉ ne baju ãmeina teiye boje, aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina d̶aiye boje máre. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aquimara. 5Torojʉrãjarama ina “¿Meara márica ñʉja?” abevʉ, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jíyʉre caiye náre jaʉéde, ne cʉvarãjiyepe ayʉ méne, aru ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore. Mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mearore jícaquimara. 6Torojʉrãjarama ina teiyʉrivʉ boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe ãuyaivʉ ne ãiyʉepe aru náre cũiñóiyede ne ũcuiyʉepe. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aquimara. 7Torojʉrãjarama ina cõmaje ãroje jã́ivʉ apevʉre, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi náre cõmaje ãroje jã́menu, na máre ñájijʉrorivʉre ne ãmeina teiye boje. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́quimara. 8Torojʉrãjarama ina pʉcaũmea cʉbevʉ, ne d̶aiyʉe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ne baju ʉrõpe d̶aiyʉbevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉre jã́rajivʉ. 9Torojʉrãjarama ina cãrijimene d̶aivʉ apevʉre, ne baju cãrijimevʉva cʉe boje Jʉ̃menijicʉque. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Jímaramu”, ʉ̃i aquimara. 10Torojʉrãjarama ina põeva apevʉ ne ñájine d̶aimara, ne d̶aiye boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. 11Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jaraiyede mʉjare, ne ñájine d̶aiyede mʉjare, aru ne borocʉrĩ ãmeina coyʉiyede mʉjara máre, mʉje yóvaiye boje yʉre. 12Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ina javecavʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre, ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a Jesús.
“Yuquirare” aru “pẽoibʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
(Mr 4.21; 9.50; Lc 8.16; 11.33; 14.34-35; Jn 8.12; 9.5; 1 P 2.12)
13Bedióva Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
—Mʉjarecabu yópe yuquirape paivʉ ijãravʉi. Mead̶aivʉbu maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca mʉja meara d̶aivʉbu põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira ejʉé bíjaru, ãiyede mead̶arĩ bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama diede mára, dimai cuivʉ ne cʉrarãjiyepe aivʉ diena. 14Mʉjarecabu yópe miad̶árope paivʉ ijãravʉi. Cũináro ĩmaro cʉ̃racũ pʉenoi cʉrõ maru, ye yaveni bʉojaino ãmevʉ. Que baru caivʉ põeva jã́rajarama diĩmarore. 15Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre pʉebʉ cãchinoi. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora. Que baru caivʉ diñami cʉ̃rami cʉrivʉ jã́rajarama me. 16Nopedecabu mʉje cʉe põeva ne jã́inore. Ména cʉjarã mʉja ijãravʉi, yócavʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉje mearore d̶aiyede. Diede jã́ri, coreóvarãjarama aipe ãrojacʉre majepacʉ cavarõ mearocacʉre. Aru “Meacʉbu mʉ”, arãjarama ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede aru ʉ̃i d̶aicõjeiyede
(Lc 16.17)
17Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
—“Jarʉvacʉdayʉbe”, arĩ dápiabejarã yʉre iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne coyʉiye báquede máre. Diede jarʉvacʉdabevʉ yʉ. Quénora mʉjare jã́d̶ovacʉdayʉbu aipe aiyʉrõre, aru aipe d̶aiye jaʉrõre caiye diede jaʉbevʉva. 18Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora caiye vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. 19Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ caiye diede.
’Ʉbenina yávabecʉbe Jʉ̃menijicʉ. Ácʉ põecʉ apejĩe ʉ̃i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe jaboteimʉ ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ põecʉ caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyʉ́ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. 20Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mearore d̶aiye jaʉvʉ mʉjare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno aru ina fariseova pʉeno máre. Ne pʉeno Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶arĩ, mearore d̶abevʉ baru mʉja, ye Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajaramu mʉja, aru cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉbenajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino põeva ne jaraiyede
(Lc 12.57-59)
21Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
—Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejarã mʉja. Ácʉ põecʉ apecʉre boarĩ́ jarʉvayʉ baru, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ”, arejaquemavʉ. 22Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ “Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́ jarʉvajʉroepe ʉ̃́re.
23-24’Que baru mʉ nʉvañʉ maru mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede ʉ̃i cʉ̃rami, aru nore earĩ, dápiayʉ baru apecʉ chĩoñʉre mi ãmeina d̶aiye boje ʉ̃́re, epeni dajocajacʉ mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede iva ʉ̃́re jícaiyede juaiva jipocai. Nʉjacʉ ñai mi ãmeina teimʉ yebai, jẽniacʉyʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ iye mi ãmeina teiye báquede ʉ̃́re copʉ. Mi cãrijimene d̶arĩburu yóboi ʉ̃́que, copainʉri Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, mi jícaquiyede jíjacʉ ʉ̃́re.
25’Apecʉ ʉ̃i ãmecororu mʉre, aru ʉ̃i nʉvaiyʉru mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, maumena “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i nʉvamequiyepe ayʉ mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ʉ̃i jẽni jíbequiyepe ayʉ mʉre churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe aivʉ mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. 26Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ne bʉoru mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, etabecʉyʉmu mʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiyede bojed̶ayʉta, arejamed̶a náre Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino põeva ne ãmeina d̶aiyede apevʉ némarebʉcʉvaque
(Mt 18.8-9; Mr 9.43, 47)
27Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ:
—Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉ némarebʉcʉvaque”, arejaquemavʉ. 28Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jã́ñʉ maru nomióre, jẽiyʉrĩ dápiayʉ baru ṍre, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque ʉ̃i que dápiaiye boje.
29’Que baru mʉ ãmeina teyʉ baru mi jã́iyede yacorʉ meapũravʉcarʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinárʉ yacorʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi. 30Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi d̶aiyede pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinápʉrʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi, arejamed̶a náre Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino nomi jarʉvainore
(Mt 19.7, 9; Mr 10.4, 11-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11)
31Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ:
—Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, ṍre jíjacʉrĩ cũináyoca ‘Mʉre jarʉvayʉbu yʉ’ aiyocare”, arejaquemavʉ. 32Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore ãmeina d̶abecoreca apecʉque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶are d̶acʉyʉ ṍre, ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi cʉco baru apecʉque. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ apecʉ ʉ̃i jarʉvaimo mácoque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino põeva “Jãve d̶acʉyʉmu” ne aiyede
(Mt 23.22; Stg 5.12)
33Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
—Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Borocʉrĩ, ‘Jãve d̶acʉyʉmu yʉ ji coyʉiyepe’, abejarã mʉja. Quénora d̶acajarã Jʉ̃menijicʉre caiyede yópe mʉje coyʉiye báquepedeca ʉ̃́re”, arejaquemavʉ. 34Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Mʉje yávaiyede ye jẽniamejara apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Cavarõ mearotamu Jʉ̃menijicʉi dobarõ mearo cʉrõ. Que baru jẽniamejara cavarõ mearocacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. 35Ijãravʉtamu yópe Jʉ̃menijicʉi cʉboba tʉoinope, ʉ̃i cʉed̶aiye báque boje ijãravʉre aru ʉ̃i pʉrʉcʉvae boje caiyede. Que baru jẽniamejara ijãravʉcacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Jerusalén ãmicʉriĩmarotamu Jʉ̃menijicʉ, ñai jabocʉ parʉcʉ baju, ʉ̃i ĩmaro. Que baru jẽniamejara Jerusalẽ́cacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. 36Mʉja oarĩ d̶abevʉ cũináme mʉje pod̶amene boede aru ñemiéne máre. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe oarĩ d̶ayʉ diede. Que baru jã́d̶ovamejara mʉje coyʉiye jãvene mi jipobʉque. 37Que baru mʉje yávaiyede jʉ ajarã aru bi ajarã quénora. Apejĩene coyʉivʉ baru, ãmeina d̶ajebu. Ina borocʉrĩ yávaivʉre jẽniaiye jaʉvʉ apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovariduquiyepe aivʉ ne coyʉiye jãvene. Ʉbenita mʉja jãvene yávaivʉre jaʉbevʉ diede, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino põeva ne ñájine d̶aiyʉede ne mauvare
(Lc 8.29-30)
38Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
—Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmed̶aru apecʉi yacorʉre, ʉ̃i yacorʉre máre ãmed̶ajarã mʉja. Aru ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmed̶aru apecʉi cõpiyore, ʉ̃i cõpiyore máre ãmed̶ajarã mʉja”, arejaquemavʉ. 39Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Maucʉvabejarã ina mʉjare ãmed̶aivʉre. Quénora cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mʉje meapũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejara mʉje cãcopũravʉcaviobʉre máre. 40Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i nʉvaicõjenu mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, aru ʉ̃i ãmecororu mʉjare, jabocʉ ʉ̃i jícõjequiyepe ayʉ mʉjare mʉje camisare ñai põecʉre, ʉ̃i nʉvaicõjequiye jipocai, ʉ̃́re jíjarã dicajede aru mʉje pʉenocacajede máre. 41Cũinácʉ churara ʉ̃i nʉvacaicõjenu mʉjare ʉ̃i cʉvede cũinákilometro, yópe Romacavʉ ne jabova ne cõjeinope, nʉvacajarã diede pʉcakilometros, diede d̶aiyʉbevʉvacari. 42Ñai mʉjare jẽniañʉre jíjarã ʉ̃i jẽniaiyede, bojed̶abecʉreca mʉjare. Aru ñai mʉjenore “Jíjarã cãreja” ʉ̃i aru, jʉ arĩ jíjarã mʉjare ʉ̃i jẽniaiyede máre, jacopaiyovabecʉreca mʉjare mʉje jíye báquede ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino maje ʉrõre maje mauvare
(Lc 6.27-28, 32-36)
43Jesús buedejamed̶a cojedeca:
—Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ʉjarã mʉjevʉre aru ʉbejarã mʉje mauvare”, arejaquemavʉ. 44Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ʉjarã mʉje mauvare. Ina mʉjare ñájine d̶aivʉre jẽniacajarã Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre. 45Que d̶aivʉ baru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i mára marajáramu mʉja. Ʉ̃́pe paivʉ barãjáramu mʉja, mʉje mearo d̶aiyede mearare aru ãmenare máre. Ʉ̃́recabe aviáre bóre d̶ayʉ ina mearare aru ina ãmenare máre, aru ocare d̶ayʉ ina boropatebevʉre aru ina boropateivʉre máre. 46Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, mʉje ʉru náre ina ʉrivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ ye bojed̶abecʉyʉme ména põevare ne que d̶aiyede. Ina máre, jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama. 47Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, jacoyʉivʉ baru mʉjevʉ quévʉra, mearore d̶abevʉ mʉja. Ina máre, judíova ãmevʉ, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama. 48Que baru mʉjacapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ri, mearore d̶ajarã apevʉre jaʉbevʉva, yópe majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i d̶aiyepe, arejamed̶a Jesús.

Đang chọn:

Mateo 5: cub

Tô màu

Chia sẻ

Sao chép

None

Bạn muốn lưu những tô màu trên tất cả các thiết bị của mình? Đăng ký hoặc đăng nhập

YouVersion sử dụng cookies để cá nhân hóa trải nghiệm của bạn. Bằng cách sử dụng trang web của chúng tôi, bạn chấp nhận việc chúng tôi sử dụng cookies như được mô tả trong Chính sách Bảo mậtcủa chúng tôi