OdrobinkySample

  Sob, ktorý sa v Laponsku dá zapriahnuť aj do saní, zdvihne jedného dňa hlavu, nozdry sa mu rozšíria a vetrí. Potom sa aj viacej sobov chová podobne, sú nepokojní, dupajú a drgajú jeden druhého. Laponci vedia, čo to znamená a vypriahajú sobov zo saní. Potom sa soby spájajú do veľkého stáda a pohnú sa jedným  smerom hnaní neodolateľnou túžbou, najprv krokom, potom poklusom, potom sa dávajú do divokého behu a bežia ozlomkrk a nedbajú, že šliapu po slabších. Bežia jedným smerom, nedbajúc na žrádlo, pitie, ani na pošliapanie kamarátov. Laponci ich sledujú niekedy až na stá míľ smerom k polárnemu moru. Keď sa konečne po mnohých dňoch dostanú na pobrežie polárneho mora, nachádzajú svojich sobov už nasýtených morskou vodou a pokojne sa pasúcich na stráňach. Teraz sa už celkom ľahko dajú zapriahnuť do saní a vracajú sa ku starým pánom. Hovorí sa, že soby sa musia raz v živote dosýta napiť slanej morskej vody, aby žili. Keď im v tom zabránia, zahynú. 

  Tak ako tieto soby potrebujú morskú vodu, aby žili, tak aj ľudská duša potrebuje slovo živého Boha, bez ktorého hynie. Napil si sa už dosýta Božieho slova, aby mohla tvoja duša večne žiť? 

Áno, voda živá je ten slávny prúd; Ježiš v nej podáva Seba.
On predrahú, vzácnu a presvätú krv, hriešnik, vylial za teba.  

PS 143, 4