OdrobinkySample

  Dvadsaťštyriročný zámočník bol synom veriacej matky. Bol najlepším robotníkom, ale odišiel od Pána. Raz mal prednášku pre kamarátov. Pod oknom ho  počul starý kazateľ, keď išiel okolo. Smutný mu povedal: „Nech ti Boh odpustí zneužívanie Jeho darov, lebo vieš zobudiť city ľudí. Snáď raz pocítiš Jeho moc za hrozných okolností, len aby nebolo neskoro.“ 

  O pol roka zostrojili veľkú železnú pokladnicu, od ktorej mal kľúč len on a majster. Ale ani ten, kto mal kľúč, nevedel pokladnicu otvoriť, ak nepoznal mechanizmus. Prv, než pokladnicu odoslali, ukazoval ju kamarátom a vošiel do nej. Vtom sa dvere zabuchli a on si uvedomil, že majster, ktorý má kľúč, je preč. V hlave mu hučalo a cítil sa stratený. Po mnohých rokoch volal na Boha, že ak musí zomrieť, aby sa zmiloval na ním. Potom stratil vedomie. Zobudil sa v nemocnici. Matka ho držala za ruku a povedala: „Poďakujme Bohu, že ťa zachránil.“ Urobil tak a keď prišli kamaráti, rozprával im, čo prežil a že odteraz chce z vďačnosti slúžiť Pánovi. 

  Nečakaj, aby Pán musel k tebe prísne prehovoriť. Poď, keď ťa s láskou volá. 

Vysoko vznes sa, duša drahá, ku zdrojom žitia večného.
Na zemi niet pre teba blaha, niet ideálu pravého.
Kam oko pozrie, všetko klam. No nesmúť, pravda sídli tam!  

PS 134, 4