OdrobinkySample

  Keď knieža zomieral, poslal po svojho kazateľa, ktorého kázne počúval, a povedal: „Či si nevedel, že môj život je roztopašný a že prestupujem Božie prikázania? Ale nevystríhal si ma!“ Kazateľ mlčal. Knieža zopakoval otázku. Potom kazateľ odpovedal: „Áno, môj pane, spôsob vášho života mi nebol neznámy, ale vaša láskavosť a strach, aby som vás neurazil, mi bránili, aby som vás karhal.“ „Ó, aké ukrutné, aké hriešne od teba,“ zvolal zomierajúci muž. „Zaopatrenie, ktoré som dal tebe i tvojej rodine, ťa malo viesť k starostlivosti  a vernosti voči mojej duši. Nepoučil si ma, zanedbal si to a teraz je moja duša stratená.“ To boli posledné slová zomierajúceho kniežaťa. 

  Aj ty máš zodpovednosť napomínať tých, ktorí ti robia dobre. 

Už sú piesne dospievané, pohár dopitý,
a v sluch zaznel smrti rozkaz, náhly, určitý.
Darmo teraz Boha prosiť, milosti už nieto tam,
smrť volá a duša musí preč! Ach, ale kam?  

PS 300, 1