OdrobinkySample

  Tauler, požehnaný stredoveký kazateľ, počas dvoch rokov túžil poznať dôkladnejšie Božiu vôľu. Potom dostal vnuknutie, aby išiel do istého chrámu v Strassburgu, že tam dostane odpoveď. Prišiel, ale v chráme nebolo nikoho okrem starého žobráka. Ale keď dlho nikto nechodil, tak sa mu prihovoril: „Nech ti dá Boh dobrý deň, priateľu!“ „Vďaka Bohu,“ odpovedal žobrák, „nemám nikdy zlý deň.“ Prekvapený Tauler zmenil pozdrav: „Nech ti dá Boh šťastný život!“ „Bohu buď chvála, nikdy nie som nešťastný.“ „Ako to?“ „Keď je pekné počasie, ďakujem Bohu, keď prší, zasa len ďakujem. Keď mám hojnosť, ďakujem, keď nedostatok, tiež. A keď je Božia vôľa mojou vôľou, nemôžem byť nešťastný.“ „A keby bola Božia vôľa hodiť ťa do pekla?“ „Držím sa Pána ramenom viery a lásky a nepustím sa Ho, musel by so mnou do pekla, a radšej by som chcel byť v pekle s Ním, ako v nebi bez Neho.“ „Kto si?“ spýtal sa Tauler. „Kráľ,“ znela odpoveď. „A kde je tvoja ríša?“ „Vo mne, lebo kráľovstvo Božie prebýva v nás.“ „Ako si k tomu prišiel?“ „Tým, že som sa začal dívať len na  Pána, a nie na ľudí.“ Toto poučenie Taulerovi stačilo. 

  Si tiež kráľom Pána Ježiša? 

A bárs biedny len – ach a malý som,
On tak preskvúci, to nás nedelí.
Ja Jemu patrím, On zas hriešnikom náleží celý, ach, celý!  

PS 161, 6