Zamyslenia II. - Curt A. Westman

Devotional

Boj viery


V Žalme 73 svedčí Ásáf o svojom Bohu, svojej viere a každodennom živote. Neskrýva ťažkosti, ktoré ho v živote stretli. Zachádza až tak ďaleko, že hovorí, ako bol blízko k tomu, že stratí vieru a odvráti sa od Boha. Vidíme, že úloha zachovať si vieru, radovať sa v Bohu a každý deň žiť v atmosfére viery, nie je nič jednoduché, nič, čo sa deje samo od seba. Od okamihu, kedy sme prišli k viere a verejne prehlásili, že veríme v Ježiša, začína boj. V príbehoch izraelského národa, v jeho živote a skúsenostiach, pádoch a víťazstvách sa skrýva obrazné duchovné vyučovanie, z ktorého sa máme veľa čo učiť. 


Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej. (Rim 15,4) Písmo od začiatku do konca svedčí o tom, že keď človek vloží svoju budúcnosť do Božích rúk a skutočne nájde pokoj s Bohom, nepriateľ začne útočiť.


Jeden z príkladov takého boja v Biblii vidíme v príbehu o tom, ako izraelský národ napadol Amálék (2M 17,8-13). Prečítaj si celú 17. kapitolu.


Všimni si súvislosti. Izrael putuje niekoľko dní bez toho, aby našiel vodu. Usídli sa v Refidíme, kde tiež niet vody. Ľud sa háda s Mojžišom: „Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom?“


Mojžiš volá na Boha. Boh mu hovorí, aby vzal svoju palicu a udrel ňou na skalu a On, Boh, dá, aby tiekla voda a ľud sa napije. Toto je obraz skaly - Krista, ktorý uhasí aj ten najhlbší smäd. Vieme to s istotou, lebo Pavol o tom píše: 


„... a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus.“ (1Kor 10,4)


Keď si čítame celú históriu Izraela od oslobodenia z Egypta, tak vidíme, že po udalosť, kedy sa napijú zo skaly, je to Boh, ktorý za nich bojuje. Avšak po tom, ako sa zo skaly napijú, prichádza Amálék a bojuje s Izraelom. Amálék reprezentuje telo, egoizmus, naše zlé túžby, žiadostivosť a naše ja. Faraón je obrazom satana a sveta. Keď ide o pokoj a boj viery, treba si všimnúť rozdiel medzi: 1. základom viery a 2. ovocím viery.


Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho (2M 14,14). Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom (2M 17,9). V 2. knihe Mojžišovej sa v štrnástej kapitole hovorí o Kristovi, ktorý bojuje za nás! Dielo spásy. 


Hospodin bude bojovať za teba, ty buď len ticho. Tento boj bojuje Boh a my sa do neho nemáme miešať. Keď Pavol rozpráva o našej spáse, hovorí: „... lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.“ (1Kor 2,2)


V 2. knihe Mojžišovej v sedemnástej kapitole sa hovorí o Kristovi, ktorý bojuje v nás a skrze nás. Ide o ovocie viery, o dôsledky záchrany v našom živote. Posvätenie, výzbroj, služba, dobré skutky a tak ďalej... Ten prvý boj, ten je za nami! Víťazstvo je vybojované a dosiahli sme večné zmierenie. Ten druhý boj bude trvať, kým žijeme!


Všimni si obrazné vyučovanie v 2. knihe Mojžišovej. Faraón bráni Izraelu, aby bol oslobodený z Egypta! Amálék bráni oslobodenému ľudu putovať s Bohom púšťou! Medzi zápasom Izraela a vodou zo skaly je silná súvislosť.


Je to obrazné vyučovanie, ktoré hovorí o zápase veriaceho so svojou vlastnou zlou prirodzenosťou. Zápas, ktorý je dôsledkom toho, že máme v sebe nový život z Ducha Svätého. Zápas viery proti vlastnému ja a egoizmu.


Boj Izraela začal v okamihu, keď stál v plnej sile po tom, čo ochutnal duchovný nápoj, pil totiž z duchovnej skaly. Boj proti Amálékovi, boj proti egoizmu, to je naša zodpovednosť. Pavol o tom Timotejovi hovorí: „... snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť. Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný...“ (1.Tim 6,11-12)


Alebo ako Boh skrze Mojžiša hovorí Józuovi: „Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom...“


Práve my, ktorí sme prijali spásu ako dar z milosti a odpustenie všetkých našich hriechov a sme vyhlásení za spravodlivých pred Bohom, my sme povolaní bojovať proti Amálékovi. Nie preto, aby sme boli zachránení, ale preto, že sme zachránení. Preto, lebo sme len z milosti prijali dar spásy. Boj proti Amálékovi je ovocím viery. Zápasme s egoizmom, žiadosťami, nie vo vlastnej sile, ale tak, že dovolíme Kristovi žiť v nás a skrze nás. Pavol hovorí: 


„... a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ (G 2,20)