1 Co 15
15
A yab'xil yic spitzw pax Cristo
1Al ticnec, ex wu'tac, ex wanab', tzin nib'j tze na cot jun wach' 'ab'x yic colnb'il waljnac 'ayex. A jun 'ab'x tic, e chajnac xo, caw te'n exx 'a ticnec. 2Toto an̈ja 'aych e nab'en 'a jun 'ab'x waljnac 'ayx tic, toto yel eya'jnac 'och e c'ojl 'a 'a, to 'ixta', 'ay e colnb'il yu'uj.
3A jun tzo'n̈ cuynb'il in chajnac, atn in b'ab'l aljnac 'ayex. To a Cristo 'ix cham yuj qui mulec, 'icha yaj stz'ib'x can 'a Ch'an̈ U'un̈. 4'Ix mucxi, palta 'ix pitzw pax 'a schab'jial, 'icha yaj stz'ib'x can cha. 5A 'a Pedro 'ix sch'ox sb'a. 'Ixta to b'i'an sch'oxn pax sb'a 'a jun tzo'n̈ xo eb' schecab'. 6Xlajw cha, 'ix sch'oxn sb'a 'a jun tzo'n̈ xo eb' quit creyenteal. 'Ec'b'al 'a o'e ciente sb'isl eb'. Yamn yaj eb', xyiln eb' smasnil. Niwnto eb' pitzn ticnec, palta 'ay jaywn̈ eb' chamnc xo. 7An̈jtona', 'ix sch'oxn pax sb'a 'a Jacobo, yet' 'a eb' schecb' smasnil.
8Slajb'xoj sch'oxjnac sb'a 'ayin. Yujto 'icha junc 'unn man̈x yaljub'oc yalji, 'ixta 'in. Yujto slajb'xo in 'och schecb'oc. 9Yuj cha, an tic, may wel'ch 'a scal jun tzo'n̈ xo eb' schecb' Jesucristo cha. Palta a eb' cha, caw 'ec'b'al yel'ch eb' 'a wib'an̈. Caw man̈ in mojc walx 'och schecb'oc yet' eb', yujto caw wa'jnac 'och eb' yiglesia Dios 'a syailal. 10Ax ticnec, yujn̈ej swach'c'ojlal Dios, 'ixtc waj ticnec. Palta man̈ nab'an̈ejoc 'ix sch'ox swach'c'ojlal tic 'ayin, yujto 'ec'b'al in munlj 'a yib'n̈ eb' witb'eym chi smasnil. Palta man̈oc in tzin munlj in ch'ocoj. A Dios tzmunlj wet' yuj swach'c'ojlal. 11Yuj cha, wach'xam an tzin munlji, wach'xam a eb' chi tzmunlji, palta junn̈j jun wach' 'ab'x tic tzcal-l on̈. Atn jun wach' 'ab'x tic tzeya'ch 'a e c'ojol.
A yic 'oj pitzwc pax eb' chamnac
12A jun wach' 'ab'x tzcal-l tic on̈, a tzalni, chajtlto xpitzw pax Cristo 'a scal eb' chamnac. Yuj cha, ¿tas yuj 'ayx wan eyaln ticnec, to man̈xtoc 'oj pitzwc pax eb' chamnac? 13Toto yel man̈x 'oj pitzwc pax eb' 'icha tzeyal cha, to 'ixta', man̈ pitzwnacc Cristo chi tzyal cha. 14An̈jtona', toto man̈ pitzwnacc pax Cristo cha, ax jun wach' 'ab'x tic tzcal-l tic on̈, may jac yel'chi. To 'ixta', nab'an̈ej tzeya'ch e c'ojl 'a 'a. 15To 'ixta', an̈ xo tic on̈, xcac' 'es 'a spatquil Dios on̈, yujto xcal-l on̈, to a Dios 'ix 'a'n pitzwc pax Cristo. Q'uinloc ma'oj pitzwc pax eb' chamnc 'icha tzeyal jaywn̈ ex cha. To 'ixta', ma'ix yac' Dios pitzwc pax Cristo cha. 16Yujto a eb' chamnc cha, toto ma'oj pitzwc pax eb', an̈jtona', 'ixta pax Cristo, ma'ix pitzw pax jun xo. 17Palta q'uinloc ma'ix pitzw pax Cristo cha, to 'ixta', nab'an̈ej tzeya'ch e c'ojl 'a 'a, yujto an̈ja 'aych e mul 'a eyib'an̈. 18Ax eb' creyente chamnc xo, jun 'ejmn̈ej am chamnc eb'. 19Toto yujn̈ej jab' qui tzatzl 'a yolyib'n̈q'uinl tic tzca'nec 'och Cristo yipc qui c'ojol, to 'ixta', yel xo wal 'oltacn̈ec 'a yib'n̈ smasnil 'anma'.
20Palta wal yel, pitzwnac Cristo 'a scal eb' chamnac. 'Icha junc b'ab'l 'ajn tz'el-li, 'ixta b'ab'l pitzwnac 'ayn̈ec, sec tzch'oxo, to 'oj qui pitzwec pax jun xo. 21Yujn̈ej jun winac, 'ajxnac can 'och chaml 'a quib'n̈ec qui masnil. An̈jtona', yujn̈ej junx mach, 'oj 'ajxoc pitzwc pax eb' tox xlaj chami. 22Smasnil 'anma 'oj chamoc, yujto yin̈tl Adán eb'. An̈ xo qui masnil yic on̈c xo Cristo, 'oj qui pitzwec paxi. 23'Ay stiempoal 'ix pitzw pax Cristo. An̈jtona', 'ay stiempoal 'oj qui pitzwec pax jun xo. A Cristo cha, b'ab'l pitzwnac. Ax 'a yic 'oj jawc jun 'ejm xo, atta 'oj pitzwc pax smasnil eb' yico'. 24'Oj lajwc cha, 'ixta to b'i'an, ax sjaw jun slajub'. Ax Cristo, 'oj 'a'nc lajwc 'el smasnil eb' yajal, smasnil eb' 'ay yopiso, yet' pax smasnil jun tzo'n̈ 'ay spoder. 'Ixta to b'i'an, ax ya'n 'och yopiso 'a yol sc'ab' Dios Mamb'il. 25Yujto a Cristo, yowlal 'oj can Reyal, masnto 'oj can smasnil jun tzo'n̈ 'eb' 'ajc'ojl yajch 'a Cristo chi 'a yaln̈ yu'uj. 26'Ay pax junx 'icha 'ajc'ojl yajch 'ayn̈ec 'a yolyib'n̈q'uinl tic, atn chamel. A jun cha, 'oj 'ajxc can lajwc yuj Cristo 'a slajub'. 27Yujto xya'ch Dios smasnil tas 'a yol sc'ab' Cristo cha, sec wach' a tz'a'n mandar smasnil. Palta wach'xam smasnil tas 'ay 'a yol sc'ab', 'icha tzyal 'a Ch'an̈ U'un̈, ax Dios man̈ locnoc tz'ajx mandar yu'uj. Yujto a Dios chi tz'a'n 'och smasnil tas 'a yol sc'ab' Cristo cha. 28Ax 'a yic 'oj wach' 'ajxc 'och smasnil tas 'a yol sc'ab' Yunnal Dios cha, ax swach' 'a'n 'och sb'a 'a yol sc'ab' Dios Mamb'il. Yujto a Dios cha, ya'jnac can 'och smasnil tas 'a yol sc'ab'. 'Ixta to b'i'an, ax Dios 'oj wach' 'a'nc mandar smasnil tas yet' smasnil 'anma'.
29A ticnec, 'ay eb' tz'ajx bautisar sjelc eb' chamnac. Palta toto ma'oj pitzwc pax eb' chamnc cha, ¿tas yuj 'ay eb' tz'ajx bautisar sjelc eb'? 30An̈ xo pax tic on̈, ¿tas yuj tzcac' qui b'a 'a yol sc'ab' chaml 'a smasnil tiempo on̈? 31An tic ex wu'tac, ex wanab', junjn c'u 'ijn tzin milx chamoc. Caw yel tzwal 'ayex, yujto 'ay in tzaljc'ojlal eyu'uj, yujto 'aych e c'ojl 'a Cajlil Jesucristo wet'oc. 32A 'a Efeso tic, 'ay jun tzo'n̈ eb' 'a'jnac 'och jun tas 'a wib'an̈. Caw ow eb' 'icha junc noc' caw 'ay smay. Toto may in q'uinl 'a jun 'ejmn̈ej, ¿tas yuj tzwixtj in b'a tzyal cha? Toto ma'oj pitzwc pax eb' chamnac, to 'ixta', caw am wach' ton̈j tzca'c qui gana jac ticnec. Wa coyec, tzcu'nec tas tzcuq'uej, toq'ue chamnc on̈c xo q'uic'an.
33Caw man̈ e cha 'ixtxoc paxti e b'a yuj junc 'es. Toto 'ay eb' maysch'olnil jun tzon̈ 'ec' yet'oc, 'oj juwc 'el qui wach' b'eyb'alec yuj eb'. 34Caw tze na wal e b'a, tze b'o e nab'en. Man̈x e b'o jun tzo'n̈ maysch'olnil, yujto 'ayx mantzac eyojquej 'el wal Dios. Tzwalb't jun tzo'n̈ tic 'ayex, sec 'oj e q'uixw 'eli.
A tas 'oj cajc qui pitzw paxi
35Tecn 'ay junc ex 'oj e c'anb'c 'ayn 'ixtic: A eb' chamnc xo tzal cha, ¿tast wal 'oj 'aj eb' spitzw paxi? ¿Chajtl am yilx sniwnal eb', ax spitzw pax eb'? tecn 'oj e chioc. 36Toto 'ayx 'oj e c'anb'c 'ixta', mant 'a e nab'en. Q'uinloc 'ay junc 'in̈t ticnec, toto matz cawej, ¿tas 'oj 'aj scomn paq'ui? A yic tzcawni, 'icha to tzcham tzquila. 37A yic tzcawn jun 'in̈t cha, man̈oc snun chi tzcawej. Wach'xam 'ixm trigo, mto junc xo 'in̈at, cojn wal sat chi tzcawej. 38Tzlajw cha, ax Dios, a tz'a'n snun junjn 'in̈t chi 'icha tznib'ej, a tzyala, tas yin̈tl jun jun. 39A smasnil tas tzb'eyc' 'a yolyib'n̈q'uinl tic, chucchc sniwnal junjn c'aj. Chuc qui niwnal an̈ 'anma on̈c tic. Chuc pax sniwnal no noc' chan̈e yoc. Chuc pax sniwnal no ch'ic. An̈jtona', chuc pax sniwnal no chay. 40'Ay jun tzo'n̈ tas 'ay 'a satcha'an̈. 'Ay pax jun tzo'n̈ tas 'ay 'a yolyib'n̈q'uinl tic. Chuc swach'l jun tzo'n̈ tas 'ay 'a satcha'an̈. Chuc pax swach'l jun tzo'n̈ tas 'a yolyib'n̈q'uinl tic. 41Ax jun tzo'n̈ tas 'ay 'a satchan̈ cha, chucchc pax stzictznil jun jun. Chuc stzictznil c'u. Chuc pax stzictznil 'uj. An̈jtona', chuc pax stzictznil jun tzo'n̈ c'anal. Ax jun tzo'n̈ c'anal cha, chucchc stzictznil jun jun.
42An̈jtona', 'ixta 'oj 'aj eb' chamnac yic 'oj pitzwc pax eb'. A qui niwnalec tic, yic tzmucxi, yic chaml yaji. Palta a yic 'oj pitzwc paxi, a qui niwnalec cha, man̈x b'a'n̈ 'oj chamoc. 43A yic 'oj mucxoc qui niwnalec tic, may jac swach'il, toxn may jac yel'chi. Ax yic 'oj qui pitzwec paxi, yel xo wach' jun qui niwnalec cha, caw niwn yel'chi. 44A yic 'oj mucxoc qui niwnalec tic, nab'a chib'ej. Ax yic 'oj qui pitzwc paxi, a jun qui niwnalec cha, yic xo espíritu yaji. Yujto 'ay jun qui niwnalec nab'a chib'j tic, yuj cha, cojquec, to 'ay pax junx qui niwnalec yic xo espíritu yaji.
45'Ixtc yaj stz'ib'x can 'a Ch'an̈ Un̈ 'ixtic: A jun b'ab'l winac, Adán sb'i, a 'ajxnac pitzwc 'anma'il, xchi. Palta 'ay junx tza'n to xjawi, 'icha Adán chi yaji. Palta a jun cha, espíritu. Atn tz'a'n qui q'uinlec 'a jun 'ejmn̈ej. 46Man̈oc jun qui niwnalec yic espíritu xb'ab'l 'ajx 'ayn̈ec. A jun qui niwnalec yic chib'jal tic 'ix b'ab'l 'ajxi. Ax qui niwnalec yic espíritu, tza'n to 'oj 'ajxc 'ayn̈ec. 47A jun b'ab'l winac, a 'a lum lum b'onac. Yuj cha, yic yolyib'n̈q'uinl tic yaji. Ax junx schab'il atn Cajlilec, yic satchan̈ yaji. 48'Icha sniwnal jun b'onc 'a lum lum cha, 'ixta qui niwnalec tic, yic yolyib'n̈q'uinl tic yaj jun xo. Palta 'icha sniwnal jun yic satchan̈ cha, 'ixta junx qui niwnalec yic satchan̈ chi 'oj qui cha'ec.
49A ticnec lajn qui niwnalec yet' jun b'onc 'a lum lum cha. Ax 'a jun tiempoal cha, lajn 'oj 'aj qui niwnalec yet' jun yic satcha'an̈.
50Ex wu'tac, ex wanab', tzin nib'j tzwal't junx tic 'ayx ta'. A jun qui niwnalec tic, nab'a chic', nab'a chib'ej. Yuj cha, ma'oj stac' sc'och 'a yol sc'ab' Dios. A qui niwnalec tic, yic chaml yaji. Yuj cha, ma'oj stac' schan sq'uinl 'a jun 'ejmn̈ej. 51Palta 'ay jun tas mant 'a mach 'ojtnac xoni. Tzin nib'j tzeyojquej 'el ticnec. An̈ creyente on̈ec tic, man̈ qui masnilc 'oj qui chami. Palta qui masnilec 'oj jelmjoc qui niwnalec tic. 52A jun cha, caw ji'lti 'oj jawc tza'n̈joc. Jun mutz'satiln̈ej 'oj 'aj sjawi, yic 'oj 'oc' jun slajb' trompeta. A yic 'oj 'oc' jun trompeta cha, ax spitzw pax eb' creyente chamnc xo, man̈x b'a'n̈ 'oj cham eb'. An̈ xo pitzn on̈c to ta', 'oj jelmjoc pax qui niwnalec tic. 53Yujto a qui niwnalec tic, man̈ najtloc tzyac'a tzjuwi. Yuj cha, yowlal 'oj qui chac junx qui niwnalec to may b'a'n̈ 'oj juwoc. A qui niwnalec tic, yic chaml yaji. Yuj cha, yowlal 'oj qui chac junx qui niwnalec to man̈x b'a'n̈ 'oj chamoc. 54Yel ton jun, a qui niwnalec tic, 'oj juwoc, yujto yic chaml yaji. Palta 'ay junx niwnal 'oj 'ajxoc 'ayn̈ec, man̈x b'a'n̈ 'oj juwoc, may b'a'n̈ 'oj chamoc. Atta 'oj 'el'choc jun tas tz'ib'b'il can 'a Ch'an̈ U'un̈, 'a 'aj tzyal 'ixtic: A chamel, 'oj can 'a yalan̈, yujto 'oj 'ajxc ganar. 55Ach chamel, ¿'aj 'ay a ganar ticnec? ¿'Aj 'ay a poder tzac' milwjoc ticnec? xchi 'a Ch'an̈. 56Yuj qui mulec, 'ay spoder chaml chi 'on̈ smilnec. Yuj sley Dios, 'ix 'ajx can spoder qui mulc chi qui cham yu'uj. 57Palta caw ca'c yuj diosal 'a Dios, yujto a tz'a'n ca'c ganar yuj Cajlil Jesucristo.
58Yuj cha, ex wu'tac, ex wanb' chamc'ojlb'il wu'uj, caw te'n tzeyutj e b'a. Man̈ e choyb'tzoc e b'a. Yet' smasnil e c'ojol, tzex munlj 'a yic Cajlil 'a smasnil tiempo, yujto eyojc xoni, a jun munljel tzqui b'o 'a yol sc'ab' Cajlilec, caw man̈ nab'an̈ejoc.
Currently Selected:
1 Co 15: CSS
Highlight
Share
Copy

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Biblia Chuj San Sebastian © Sociedades Bíblicas Unidas, 1999.
1 Co 15
15
A yab'xil yic spitzw pax Cristo
1Al ticnec, ex wu'tac, ex wanab', tzin nib'j tze na cot jun wach' 'ab'x yic colnb'il waljnac 'ayex. A jun 'ab'x tic, e chajnac xo, caw te'n exx 'a ticnec. 2Toto an̈ja 'aych e nab'en 'a jun 'ab'x waljnac 'ayx tic, toto yel eya'jnac 'och e c'ojl 'a 'a, to 'ixta', 'ay e colnb'il yu'uj.
3A jun tzo'n̈ cuynb'il in chajnac, atn in b'ab'l aljnac 'ayex. To a Cristo 'ix cham yuj qui mulec, 'icha yaj stz'ib'x can 'a Ch'an̈ U'un̈. 4'Ix mucxi, palta 'ix pitzw pax 'a schab'jial, 'icha yaj stz'ib'x can cha. 5A 'a Pedro 'ix sch'ox sb'a. 'Ixta to b'i'an sch'oxn pax sb'a 'a jun tzo'n̈ xo eb' schecab'. 6Xlajw cha, 'ix sch'oxn sb'a 'a jun tzo'n̈ xo eb' quit creyenteal. 'Ec'b'al 'a o'e ciente sb'isl eb'. Yamn yaj eb', xyiln eb' smasnil. Niwnto eb' pitzn ticnec, palta 'ay jaywn̈ eb' chamnc xo. 7An̈jtona', 'ix sch'oxn pax sb'a 'a Jacobo, yet' 'a eb' schecb' smasnil.
8Slajb'xoj sch'oxjnac sb'a 'ayin. Yujto 'icha junc 'unn man̈x yaljub'oc yalji, 'ixta 'in. Yujto slajb'xo in 'och schecb'oc. 9Yuj cha, an tic, may wel'ch 'a scal jun tzo'n̈ xo eb' schecb' Jesucristo cha. Palta a eb' cha, caw 'ec'b'al yel'ch eb' 'a wib'an̈. Caw man̈ in mojc walx 'och schecb'oc yet' eb', yujto caw wa'jnac 'och eb' yiglesia Dios 'a syailal. 10Ax ticnec, yujn̈ej swach'c'ojlal Dios, 'ixtc waj ticnec. Palta man̈ nab'an̈ejoc 'ix sch'ox swach'c'ojlal tic 'ayin, yujto 'ec'b'al in munlj 'a yib'n̈ eb' witb'eym chi smasnil. Palta man̈oc in tzin munlj in ch'ocoj. A Dios tzmunlj wet' yuj swach'c'ojlal. 11Yuj cha, wach'xam an tzin munlji, wach'xam a eb' chi tzmunlji, palta junn̈j jun wach' 'ab'x tic tzcal-l on̈. Atn jun wach' 'ab'x tic tzeya'ch 'a e c'ojol.
A yic 'oj pitzwc pax eb' chamnac
12A jun wach' 'ab'x tzcal-l tic on̈, a tzalni, chajtlto xpitzw pax Cristo 'a scal eb' chamnac. Yuj cha, ¿tas yuj 'ayx wan eyaln ticnec, to man̈xtoc 'oj pitzwc pax eb' chamnac? 13Toto yel man̈x 'oj pitzwc pax eb' 'icha tzeyal cha, to 'ixta', man̈ pitzwnacc Cristo chi tzyal cha. 14An̈jtona', toto man̈ pitzwnacc pax Cristo cha, ax jun wach' 'ab'x tic tzcal-l tic on̈, may jac yel'chi. To 'ixta', nab'an̈ej tzeya'ch e c'ojl 'a 'a. 15To 'ixta', an̈ xo tic on̈, xcac' 'es 'a spatquil Dios on̈, yujto xcal-l on̈, to a Dios 'ix 'a'n pitzwc pax Cristo. Q'uinloc ma'oj pitzwc pax eb' chamnc 'icha tzeyal jaywn̈ ex cha. To 'ixta', ma'ix yac' Dios pitzwc pax Cristo cha. 16Yujto a eb' chamnc cha, toto ma'oj pitzwc pax eb', an̈jtona', 'ixta pax Cristo, ma'ix pitzw pax jun xo. 17Palta q'uinloc ma'ix pitzw pax Cristo cha, to 'ixta', nab'an̈ej tzeya'ch e c'ojl 'a 'a, yujto an̈ja 'aych e mul 'a eyib'an̈. 18Ax eb' creyente chamnc xo, jun 'ejmn̈ej am chamnc eb'. 19Toto yujn̈ej jab' qui tzatzl 'a yolyib'n̈q'uinl tic tzca'nec 'och Cristo yipc qui c'ojol, to 'ixta', yel xo wal 'oltacn̈ec 'a yib'n̈ smasnil 'anma'.
20Palta wal yel, pitzwnac Cristo 'a scal eb' chamnac. 'Icha junc b'ab'l 'ajn tz'el-li, 'ixta b'ab'l pitzwnac 'ayn̈ec, sec tzch'oxo, to 'oj qui pitzwec pax jun xo. 21Yujn̈ej jun winac, 'ajxnac can 'och chaml 'a quib'n̈ec qui masnil. An̈jtona', yujn̈ej junx mach, 'oj 'ajxoc pitzwc pax eb' tox xlaj chami. 22Smasnil 'anma 'oj chamoc, yujto yin̈tl Adán eb'. An̈ xo qui masnil yic on̈c xo Cristo, 'oj qui pitzwec paxi. 23'Ay stiempoal 'ix pitzw pax Cristo. An̈jtona', 'ay stiempoal 'oj qui pitzwec pax jun xo. A Cristo cha, b'ab'l pitzwnac. Ax 'a yic 'oj jawc jun 'ejm xo, atta 'oj pitzwc pax smasnil eb' yico'. 24'Oj lajwc cha, 'ixta to b'i'an, ax sjaw jun slajub'. Ax Cristo, 'oj 'a'nc lajwc 'el smasnil eb' yajal, smasnil eb' 'ay yopiso, yet' pax smasnil jun tzo'n̈ 'ay spoder. 'Ixta to b'i'an, ax ya'n 'och yopiso 'a yol sc'ab' Dios Mamb'il. 25Yujto a Cristo, yowlal 'oj can Reyal, masnto 'oj can smasnil jun tzo'n̈ 'eb' 'ajc'ojl yajch 'a Cristo chi 'a yaln̈ yu'uj. 26'Ay pax junx 'icha 'ajc'ojl yajch 'ayn̈ec 'a yolyib'n̈q'uinl tic, atn chamel. A jun cha, 'oj 'ajxc can lajwc yuj Cristo 'a slajub'. 27Yujto xya'ch Dios smasnil tas 'a yol sc'ab' Cristo cha, sec wach' a tz'a'n mandar smasnil. Palta wach'xam smasnil tas 'ay 'a yol sc'ab', 'icha tzyal 'a Ch'an̈ U'un̈, ax Dios man̈ locnoc tz'ajx mandar yu'uj. Yujto a Dios chi tz'a'n 'och smasnil tas 'a yol sc'ab' Cristo cha. 28Ax 'a yic 'oj wach' 'ajxc 'och smasnil tas 'a yol sc'ab' Yunnal Dios cha, ax swach' 'a'n 'och sb'a 'a yol sc'ab' Dios Mamb'il. Yujto a Dios cha, ya'jnac can 'och smasnil tas 'a yol sc'ab'. 'Ixta to b'i'an, ax Dios 'oj wach' 'a'nc mandar smasnil tas yet' smasnil 'anma'.
29A ticnec, 'ay eb' tz'ajx bautisar sjelc eb' chamnac. Palta toto ma'oj pitzwc pax eb' chamnc cha, ¿tas yuj 'ay eb' tz'ajx bautisar sjelc eb'? 30An̈ xo pax tic on̈, ¿tas yuj tzcac' qui b'a 'a yol sc'ab' chaml 'a smasnil tiempo on̈? 31An tic ex wu'tac, ex wanab', junjn c'u 'ijn tzin milx chamoc. Caw yel tzwal 'ayex, yujto 'ay in tzaljc'ojlal eyu'uj, yujto 'aych e c'ojl 'a Cajlil Jesucristo wet'oc. 32A 'a Efeso tic, 'ay jun tzo'n̈ eb' 'a'jnac 'och jun tas 'a wib'an̈. Caw ow eb' 'icha junc noc' caw 'ay smay. Toto may in q'uinl 'a jun 'ejmn̈ej, ¿tas yuj tzwixtj in b'a tzyal cha? Toto ma'oj pitzwc pax eb' chamnac, to 'ixta', caw am wach' ton̈j tzca'c qui gana jac ticnec. Wa coyec, tzcu'nec tas tzcuq'uej, toq'ue chamnc on̈c xo q'uic'an.
33Caw man̈ e cha 'ixtxoc paxti e b'a yuj junc 'es. Toto 'ay eb' maysch'olnil jun tzon̈ 'ec' yet'oc, 'oj juwc 'el qui wach' b'eyb'alec yuj eb'. 34Caw tze na wal e b'a, tze b'o e nab'en. Man̈x e b'o jun tzo'n̈ maysch'olnil, yujto 'ayx mantzac eyojquej 'el wal Dios. Tzwalb't jun tzo'n̈ tic 'ayex, sec 'oj e q'uixw 'eli.
A tas 'oj cajc qui pitzw paxi
35Tecn 'ay junc ex 'oj e c'anb'c 'ayn 'ixtic: A eb' chamnc xo tzal cha, ¿tast wal 'oj 'aj eb' spitzw paxi? ¿Chajtl am yilx sniwnal eb', ax spitzw pax eb'? tecn 'oj e chioc. 36Toto 'ayx 'oj e c'anb'c 'ixta', mant 'a e nab'en. Q'uinloc 'ay junc 'in̈t ticnec, toto matz cawej, ¿tas 'oj 'aj scomn paq'ui? A yic tzcawni, 'icha to tzcham tzquila. 37A yic tzcawn jun 'in̈t cha, man̈oc snun chi tzcawej. Wach'xam 'ixm trigo, mto junc xo 'in̈at, cojn wal sat chi tzcawej. 38Tzlajw cha, ax Dios, a tz'a'n snun junjn 'in̈t chi 'icha tznib'ej, a tzyala, tas yin̈tl jun jun. 39A smasnil tas tzb'eyc' 'a yolyib'n̈q'uinl tic, chucchc sniwnal junjn c'aj. Chuc qui niwnal an̈ 'anma on̈c tic. Chuc pax sniwnal no noc' chan̈e yoc. Chuc pax sniwnal no ch'ic. An̈jtona', chuc pax sniwnal no chay. 40'Ay jun tzo'n̈ tas 'ay 'a satcha'an̈. 'Ay pax jun tzo'n̈ tas 'ay 'a yolyib'n̈q'uinl tic. Chuc swach'l jun tzo'n̈ tas 'ay 'a satcha'an̈. Chuc pax swach'l jun tzo'n̈ tas 'a yolyib'n̈q'uinl tic. 41Ax jun tzo'n̈ tas 'ay 'a satchan̈ cha, chucchc pax stzictznil jun jun. Chuc stzictznil c'u. Chuc pax stzictznil 'uj. An̈jtona', chuc pax stzictznil jun tzo'n̈ c'anal. Ax jun tzo'n̈ c'anal cha, chucchc stzictznil jun jun.
42An̈jtona', 'ixta 'oj 'aj eb' chamnac yic 'oj pitzwc pax eb'. A qui niwnalec tic, yic tzmucxi, yic chaml yaji. Palta a yic 'oj pitzwc paxi, a qui niwnalec cha, man̈x b'a'n̈ 'oj chamoc. 43A yic 'oj mucxoc qui niwnalec tic, may jac swach'il, toxn may jac yel'chi. Ax yic 'oj qui pitzwec paxi, yel xo wach' jun qui niwnalec cha, caw niwn yel'chi. 44A yic 'oj mucxoc qui niwnalec tic, nab'a chib'ej. Ax yic 'oj qui pitzwc paxi, a jun qui niwnalec cha, yic xo espíritu yaji. Yujto 'ay jun qui niwnalec nab'a chib'j tic, yuj cha, cojquec, to 'ay pax junx qui niwnalec yic xo espíritu yaji.
45'Ixtc yaj stz'ib'x can 'a Ch'an̈ Un̈ 'ixtic: A jun b'ab'l winac, Adán sb'i, a 'ajxnac pitzwc 'anma'il, xchi. Palta 'ay junx tza'n to xjawi, 'icha Adán chi yaji. Palta a jun cha, espíritu. Atn tz'a'n qui q'uinlec 'a jun 'ejmn̈ej. 46Man̈oc jun qui niwnalec yic espíritu xb'ab'l 'ajx 'ayn̈ec. A jun qui niwnalec yic chib'jal tic 'ix b'ab'l 'ajxi. Ax qui niwnalec yic espíritu, tza'n to 'oj 'ajxc 'ayn̈ec. 47A jun b'ab'l winac, a 'a lum lum b'onac. Yuj cha, yic yolyib'n̈q'uinl tic yaji. Ax junx schab'il atn Cajlilec, yic satchan̈ yaji. 48'Icha sniwnal jun b'onc 'a lum lum cha, 'ixta qui niwnalec tic, yic yolyib'n̈q'uinl tic yaj jun xo. Palta 'icha sniwnal jun yic satchan̈ cha, 'ixta junx qui niwnalec yic satchan̈ chi 'oj qui cha'ec.
49A ticnec lajn qui niwnalec yet' jun b'onc 'a lum lum cha. Ax 'a jun tiempoal cha, lajn 'oj 'aj qui niwnalec yet' jun yic satcha'an̈.
50Ex wu'tac, ex wanab', tzin nib'j tzwal't junx tic 'ayx ta'. A jun qui niwnalec tic, nab'a chic', nab'a chib'ej. Yuj cha, ma'oj stac' sc'och 'a yol sc'ab' Dios. A qui niwnalec tic, yic chaml yaji. Yuj cha, ma'oj stac' schan sq'uinl 'a jun 'ejmn̈ej. 51Palta 'ay jun tas mant 'a mach 'ojtnac xoni. Tzin nib'j tzeyojquej 'el ticnec. An̈ creyente on̈ec tic, man̈ qui masnilc 'oj qui chami. Palta qui masnilec 'oj jelmjoc qui niwnalec tic. 52A jun cha, caw ji'lti 'oj jawc tza'n̈joc. Jun mutz'satiln̈ej 'oj 'aj sjawi, yic 'oj 'oc' jun slajb' trompeta. A yic 'oj 'oc' jun trompeta cha, ax spitzw pax eb' creyente chamnc xo, man̈x b'a'n̈ 'oj cham eb'. An̈ xo pitzn on̈c to ta', 'oj jelmjoc pax qui niwnalec tic. 53Yujto a qui niwnalec tic, man̈ najtloc tzyac'a tzjuwi. Yuj cha, yowlal 'oj qui chac junx qui niwnalec to may b'a'n̈ 'oj juwoc. A qui niwnalec tic, yic chaml yaji. Yuj cha, yowlal 'oj qui chac junx qui niwnalec to man̈x b'a'n̈ 'oj chamoc. 54Yel ton jun, a qui niwnalec tic, 'oj juwoc, yujto yic chaml yaji. Palta 'ay junx niwnal 'oj 'ajxoc 'ayn̈ec, man̈x b'a'n̈ 'oj juwoc, may b'a'n̈ 'oj chamoc. Atta 'oj 'el'choc jun tas tz'ib'b'il can 'a Ch'an̈ U'un̈, 'a 'aj tzyal 'ixtic: A chamel, 'oj can 'a yalan̈, yujto 'oj 'ajxc ganar. 55Ach chamel, ¿'aj 'ay a ganar ticnec? ¿'Aj 'ay a poder tzac' milwjoc ticnec? xchi 'a Ch'an̈. 56Yuj qui mulec, 'ay spoder chaml chi 'on̈ smilnec. Yuj sley Dios, 'ix 'ajx can spoder qui mulc chi qui cham yu'uj. 57Palta caw ca'c yuj diosal 'a Dios, yujto a tz'a'n ca'c ganar yuj Cajlil Jesucristo.
58Yuj cha, ex wu'tac, ex wanb' chamc'ojlb'il wu'uj, caw te'n tzeyutj e b'a. Man̈ e choyb'tzoc e b'a. Yet' smasnil e c'ojol, tzex munlj 'a yic Cajlil 'a smasnil tiempo, yujto eyojc xoni, a jun munljel tzqui b'o 'a yol sc'ab' Cajlilec, caw man̈ nab'an̈ejoc.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Biblia Chuj San Sebastian © Sociedades Bíblicas Unidas, 1999.