Matúš 15:21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39

Ježiš odtiaľ vyšiel a utiahol sa do okolia Týru a Sidonu.

Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.“

On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: „Zbav sa jej, lebo kričí za nami.“

Odpovedal im: „Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.“

No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“

On jej však povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“

No ona povedala: „Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia omrvinkami, ktoré padajú zo stola ich pánov.“

Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš!“ A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.

Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol.

Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.

Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.

Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste.“

Učeníci mu odpovedali: „Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?“

Ježiš sa spýtal: „Koľko chlebov máte?“ Odpovedali: „Sedem a niekoľko rybičiek.“

Nato rozkázal zástupom posadať si na zem.

Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.

Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte sedem plných košov nalámaných zvyškov.

Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí.

Potom zástupy rozpustil, nastúpil do člna a prišiel do kraja Magadan.