YouVersion Logo
Search Icon

Mateo 8

8
Xínúvi Jesús ɨɨn te̱e nóꞌo kue̱ꞌi̱ꞌ ni̱ꞌyɨ stéꞌyúꞌ ñɨɨn
(Marcos 1:40-45; Lucas 5:12-16)
1Jee sáá nna̱kaninuun Jesús ya̱ ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ yuku vá, jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ nnikɨnꞌ ráa re̱ꞌ. 2Jee saájee ña̱kuyatin ɨɨn te̱e nóꞌo kue̱ꞌi̱ꞌ ni̱ꞌyɨ stéꞌyúꞌ ñɨɨn naní lepra nu̱u̱nꞌ Jesús, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́‑ɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ‑i:
―I̱toꞌoꞌ, retú kuíni nú, kuvi nasaꞌá noo nú xinúvi nú nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌi̱ꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ‑i.
3Saájee nsi̱kááꞌ Jesús naꞌá re̱ꞌ nchi̱só re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ maa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Kuíni ni̱ꞌ, nunoo nú nuvi nú ―nkachiꞌ re̱ꞌ, jee kuísá máá hora yukuán nnu̱noo nu̱u̱nꞌ téꞌyúꞌ ñɨɨn te̱e vá jee nnuvi‑i.
4Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ te̱e vá:
―Koto káchíꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ nxi̱núvi ni̱ꞌ noꞌó. Chisaꞌ kuáꞌán, kuáxinéꞌénꞌ nú maánú nu̱u̱nꞌ su̱tu̱ꞌ ya̱ nnuvi nú, jee so̱ko̱ꞌ nú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sánikua̱ꞌ tátúníꞌ tu̱ꞌun njiáꞌa Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Moisés ne̱ yanaꞌán. Jee sukuán so̱ko̱ꞌ nú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva stúvi nú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ ya nnuvi nú.
Xínúvi Jesús ɨɨn musúꞌ capitán ñuunꞌ Roma
(Lucas 7:1-10)
5Jee sáá nki̱vɨ Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Capernaum, jee nkenta ɨɨn te̱e kúvi capitán ñuunꞌ Roma, ña̱kuyatin‑i nu̱u̱nꞌ Jesús, jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ 6jee nkachiꞌ‑i:
―I̱toꞌoꞌ, ɨɨn musúꞌ ni̱ꞌ káá re̱ꞌ kúꞌvíꞌ re̱ꞌ veꞌi ni̱ꞌ, jee ntu̱ví kúvi kantaꞌ re̱ꞌ, jee nóꞌo nasɨ́kuitɨꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ‑i.
7Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u:
―Kɨ̱xinúvi ni̱ꞌ maa.
8Soo nna̱xiníkó capitán vá nkachiꞌ‑i:
―I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ, ntu̱ví íyó ni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ ki̱vɨ nú iniꞌ veꞌi ni̱ꞌ. Soo kua̱chi tu̱ꞌun káꞌánꞌ nú tatúníꞌ nú ni, jee nuvi musúꞌ ni̱ꞌ. 9Chi nuꞌuꞌ, jee suni yɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ xi̱ntíín inka te̱e tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. Jee yɨ́ꞌɨ́ rá soldado xi̱ntíín ni̱ꞌ. Jee káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ɨɨn ráa: “kuáꞌán”, jee kua̱ꞌa̱nꞌ‑a, jee káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ inka: “neꞌenꞌ”, jee va̱ji‑i. Jee káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ musúꞌ ni̱ꞌ: “saꞌá tiñu yaꞌá”, jee sáꞌá‑a vá ―nkachiꞌ capitán vá.
10Jee sáá nteso̱ꞌo Jesús rá tu̱ꞌun nkachiꞌ‑i, jee nti̱vɨ́ xíniꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ níkɨ́nꞌ ráa re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ:
―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ ni sú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Israel ntu nnániꞌinꞌ ni̱ꞌ ni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ kúneí víꞌí iniꞌ‑i nuꞌuꞌ, kuéntáꞌ kua̱ꞌ kúneí iniꞌ te̱e yaꞌá nuꞌuꞌ. 11Jee káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ kene ráa rá ñuunꞌ káá ichi nu̱u̱nꞌ kénta nka̱niiꞌ, jín rá ñuunꞌ káá ichi nu̱u̱nꞌ táꞌánꞌ nka̱niiꞌ, kiji ráa kuneeꞌ ráa kajiꞌ ráa yumesáꞌ jín rá tátáꞌ jííꞌ‑ó yanaꞌán Abraham jín Isaac jín Jacob, sáá nachiꞌi Ndiosíꞌ, ya̱ nééꞌ antivɨ́ súkún, nɨꞌɨ xi̱ntíín re̱ꞌ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ. 12Soo kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ se̱ꞌya ñuunꞌ Israel, ya̱ íyó kɨꞌɨ ráa naꞌá Ndiosíꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa nékúvi, sosaꞌ tavaꞌ Ndiosíꞌ ráa kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ñu̱neenꞌ, jee yukuán kunaꞌyuꞌ ráa, jee ne̱ kaꞌñɨꞌ nu̱ꞌun ráa ya̱ kunoꞌo víꞌí ráa ―nkachiꞌ Jesús.
13Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ capitán vá:
―Kuánoꞌonꞌ veꞌi nú, jee kuvi tiñu sánikua̱ꞌ nku̱neí iniꞌ nú ya̱ kuvi saꞌá ni̱ꞌ maa.
Jee kuísá hora yukuán jee nnuvi musúꞌ vá.
Xínúvi Jesús náchi̱so Pedro
(Marcos 1:29-31; Lucas 4:38-39)
14Ña̱ꞌa̱nꞌ Jesús nki̱vɨ re̱ꞌ veꞌi Pedro, jee yukuán niniꞌ re̱ꞌ náchi̱so Pedro, ya̱ káá ña yɨ́ꞌɨ́ ki̱ji ña. 15Jee ntɨɨn re̱ꞌ naꞌá ña, jee nkene ki̱ji ña, jee nnako̱o ña nchi̱só ña ya̱ kajiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ráa.
Xínúvi Jesús kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ
(Marcos 1:32-34; Lucas 4:40-41)
16Jee sáá nkua̱a̱ꞌ, jee ña̱na̱ka rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ Jesús, kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ kíni, jee jín tu̱ꞌun káꞌánꞌ ni Jesús, jee ntavaꞌ re̱ꞌ rá ta̱chi̱ꞌ kíni yɨ́ꞌɨ́ rá ñɨvɨ vá, jee suni nxi̱núvi re̱ꞌ ntáká rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ. 17Nkuvi suꞌva sáva nkuna̱a̱ꞌ rá Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ njia̱ꞌa re̱ꞌ sákachiꞌ Isaías te̱e nnákani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ ne̱ yanaꞌán, sáá nkachiꞌ‑i:
Maáréꞌ nsiíyo rá tu̱nóꞌó nóꞌo‑ó ya̱ táyáꞌ ñunéꞌyúꞌ‑ó,
jee nxi̱tá re̱ꞌ rá kue̱ꞌi̱ꞌ nóꞌo‑ó kua̱ꞌa̱nꞌ‑a.
Tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ ya̱ kuíni‑i kunikɨnꞌ‑ɨ Jesús
(Lucas 9:57-62)
18Sáá niniꞌ Jesús ya̱ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ ni̱kótíyu ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, ya̱ kɨ̱jia̱ꞌa re̱ꞌ jín ráa íyó ka̱ꞌ ichi yúnteñúꞌún. 19Jee ɨɨn te̱e ya̱ xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán ña̱kuyatin‑i nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ‑i:
―Mestrúꞌ, kunikɨnꞌ ni̱ꞌ noꞌó né ni ví nkuvi nu̱u̱nꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú.
20Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u:
―Rá ñu̱nkuii chi íyó rá yaviꞌ kava nu̱u̱nꞌ kíxíꞌ rátíꞌ, jee rá kitɨ chúchíyoꞌ ya̱ jíkó súkún íyó takaꞌ rátíꞌ. Soo nuꞌuꞌ ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, ni ntu̱ví íyó nu̱u̱nꞌ kosoꞌ xi̱ni̱ꞌ ni̱ꞌ najia̱ví ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
21Jee inka te̱e, ya̱ kúvi ɨɨn rá te̱e súkuáꞌa Jesús maa, nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ, taji nú xá xíꞌna ka̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ kɨ̱se̱ꞌí ni̱ꞌ tátáꞌ ni̱ꞌ, [jee nikó ni̱ꞌ kunikɨnꞌ ni̱ꞌ noꞌó] ―nkachiꞌ‑i.
22Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u:
―Kunikɨnꞌ nuꞌuꞌ, ku̱ꞌva nú ya̱ rá ñɨvɨ kuéntáꞌ níꞌiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ kɨ̱se̱ꞌí ráa rá ni̱yɨ ráa ―nkachiꞌ Jesús.
Síkɨ́kui̱ñɨ̱ꞌ Jesús ta̱chi̱ꞌ sa̱vi xéénꞌ jín nu̱u̱nꞌ síkɨ́ nteñúꞌún
(Marcos 4:35-41; Lucas 8:22-25)
23Saájee nki̱vɨ Jesús iniꞌ barkúꞌ, jee nchi̱nikɨnꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ranika̱ꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa. 24Saájee sa̱naanꞌ kuitɨꞌ ña̱kɨ̱ꞌɨ ta̱chi̱ꞌ sa̱vi xéénꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún, jee nka̱jiéꞌé síkɨ́ nteñúꞌún jee jísóꞌ nute nu̱u̱nꞌ barkúꞌ. Soo kíxíꞌ Jesús ñúꞌún re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ. 25Saájee rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ña̱xinóto ráa re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ, sikáku yó, chi kɨ̱naanꞌ yó ―nkachiꞌ ráa.
26Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Na̱ kuvi chi yúꞌví víꞌí rán rúja?, ránoꞌó ya̱ yakuꞌ kúneí iniꞌ rán nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
Saájee nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ re̱ꞌ, jee nnu̱xeenꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ta̱chi̱ꞌ xéénꞌ jín nu̱u̱nꞌ jísóꞌ nteñúꞌún, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ rává, jee níín kuitɨꞌ nkuvi. 27Jee nti̱vɨ́ nasɨ́kuitɨꞌ xi̱ni̱ꞌ rá te̱e vá, jee nkachiꞌ ráa:
―¿Na̱ te̱e ka̱ꞌ kúvi te̱e yaꞌá, ya̱ ne̱ rá ta̱chi̱ꞌ víjin jín ne̱ rá nteñúꞌún káníjiá ráa maa? ―nkachiꞌ ráa.
U̱vi̱ꞌ rá te̱e ñuunꞌ Gadara ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ kíni ráa
(Marcos 5:1-20; Lucas 8:26-39)
28Jee sáá nkanta Jesús íyo ka̱ꞌ ichi yúnteñúꞌún nu̱u̱nꞌ káá ñuꞌun rá ñɨvɨ ñuunꞌ Gadara, jee yukuán nkene u̱vi̱ꞌ rá te̱e nu̱u̱nꞌ rá kava nu̱u̱nꞌ yɨ́séꞌí rá níyɨ. Ni núvíꞌ rá te̱e vá yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini, jee ña̱taꞌanꞌ ráa Jesús. Jee xe̱e̱nꞌ nasɨ́kuitɨꞌ sáꞌá ráa, jee saáva ni ɨɨn ñɨvɨ ntu kúvi jia̱ꞌa ichi yukuán. 29Jee nka̱najíín ráa nsa̱ꞌá ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini yɨ́ꞌɨ́ iniꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―¿Na̱kui chi kíní nú maánú nteñu ráníꞌ, Jesús, Se̱ꞌya Ndiosíꞌ? ¿Á váji nú yaꞌá sáva xinóꞌo nú ránuꞌuꞌ ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kenta tiempúꞌ ji̱nu rúja? ―nkachiꞌ ráa.
30Jee yatin yukuán íñɨ́ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá kúchíꞌ yájíꞌ rátíꞌ yu̱ku̱ꞌ. 31Jee rá ta̱chi̱ꞌ kíni ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ráa rá te̱e vá, ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ ráa:
―Ya̱ tavaꞌ nú ránuꞌuꞌ, jee tají ránuꞌuꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ránꞌ iniꞌ rá kúchíꞌ yukuán ―nkachiꞌ ráa.
32Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kuáꞌán rán yukuán rúsa ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
Saájee nkene rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini vá iniꞌ ni núvíꞌ rá te̱e vá, jee ña̱ki̱vɨ ráa iniꞌ rá kúchíꞌ vá. Jee kuísá nkenekunu rátíꞌ nkaninuun rátíꞌ nu̱kana ne̱ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún jee ni̱ꞌi̱ꞌ rátíꞌ nu̱u̱nꞌ nute. 33Jee rá te̱e náka ráa rá kúchíꞌ vá nkenekunu ráa jee nkenta ráa nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ, jee nna̱kani ráa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nɨꞌɨ ya̱ nkuvi jín na̱ nkuvi jín rá te̱e ya̱ nyi̱ꞌɨ ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini vá. 34Saájee ntáká rá ñɨvɨ ñuunꞌ vá nkene ráa ña̱taꞌanꞌ ráa Jesús, jee sáá niniꞌ ráa maa jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ kene re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ ráa.

Currently Selected:

Mateo 8: meh

Highlight

Copy

Compare

Share

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in