Mateo 18
18
¿Né ɨɨn kúvi ya̱ máá kúñáꞌnú ka̱ꞌ?
(Marcos 9:33-37; Lucas 9:46-48)
1Jee ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, jee ña̱kuyatin rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ:
―¿Né ɨɨn ñɨvɨ kúvi ya̱ kúñáꞌnú ka̱ꞌ nteñu rá ñɨvɨ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ xi̱ntíín Ndiosíꞌ ya̱ nééꞌ re̱ꞌ antivɨ́ súkún?
2Saájee nkana Jesús ɨɨn su̱chí lúlí, jee ñani re̱ꞌ maa ma̱ꞌñú ráa. 3Jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ retú ntu nákani iniꞌ rán jee ntu sáꞌá rán maárán kuéntáꞌ rá su̱chí lúlí ya̱ ñúꞌún láꞌví iniꞌ ráa, jee nsáꞌ ki̱vɨ rán naꞌá Ndiosíꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán. 4Jee saáva, néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ sáꞌá láꞌví iniꞌ‑i maáa kuéntáꞌ kua̱ꞌ su̱chí lúlí yaꞌá, jee ñɨvɨ íyó sukuán ví ya̱ kúñáꞌnú‑u ka̱ꞌ nteñu rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ ne̱ antivɨ́ súkún. 5Jee néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ nu̱u̱nꞌ súví nuꞌuꞌ íyó maniꞌ iniꞌ‑i nakuatáꞌví‑i ɨɨn rá su̱chí lúlí kuéntáꞌ yaꞌá, jee suni íyó maniꞌ iniꞌ‑i nákuatáꞌví‑i nuꞌuꞌ ranika̱ꞌ.
Na̱ ka̱ꞌ náꞌví ka̱ꞌ rá ñɨvɨ kininkava ráa nu̱u̱nꞌ kua̱chi
(Marcos 9:42-48; Lucas 17:1-2)
6’Ré íyó su̱chí lúlí suꞌva ya̱ kúneí iniꞌ‑i nuꞌuꞌ, jee néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ xinínkava ɨɨn rá su̱chí lúlí vá xinóo‑o ichi nuꞌuꞌ, jee íyó va̱ꞌa ka̱ꞌ ré kuꞌniꞌ su̱ku̱nꞌ ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ ɨɨn yu̱u̱ꞌ molínúꞌ máá káꞌnú ya̱ síkótíyu burrúꞌ maa jee sikéi ráa ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. 7¡Na̱ ka̱ꞌ xe̱e̱nꞌ ka̱ꞌ kúvi jín ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá!, chi, ¡íyó víꞌí ya̱ xínínkava‑a nu̱u̱nꞌ kua̱chi! Jee sukuáni íyó maa, soo na̱ ka̱ꞌ náꞌví ka̱ꞌ ɨɨn ñɨvɨ ya̱ retú maáa xinínkava‑a inka ka̱ꞌ táꞌán‑a nu̱u̱nꞌ kua̱chi, [chi xe̱e̱nꞌ kunoꞌo‑o]. 8Jee saáva, retú sóꞌó naꞌá nú áxí jie̱ꞌe̱ꞌ nú kininkava nú nu̱u̱nꞌ kua̱chi, va̱ꞌa ka̱ꞌ keꞌneꞌ nú maa sukuíkó íká nú maa. Chi va̱ꞌa ka̱ꞌ ví nú ya̱ koo kúꞌlúꞌ nú áxí ya̱ koo lénkó nú, jee ki̱vɨ nú nu̱u̱nꞌ kutekuꞌ nú nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ. Chi va̱ꞌa ka̱ꞌ sukuán nsú káꞌ koo ni núvíꞌ naꞌá nú, jín ni núvíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nú jee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñuꞌúnꞌ xéénꞌ ya̱ káyúꞌ‑u nɨ́ɨ́nkání. 9Jee retú sáꞌá nchinúún nú kininkava nú nu̱u̱nꞌ kua̱chi, va̱ꞌa ka̱ꞌ tavaꞌ nú maa sukuíkó íká nú maa. Chi va̱ꞌa ka̱ꞌ ví nú ya̱ koo ɨɨn ni nchinúún nú, jee ki̱vɨ nú nu̱u̱nꞌ kutekuꞌ nú nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ. Chi va̱ꞌa ka̱ꞌ sukuán nsú káꞌ koo ni núvíꞌ nchinúún nú, jee sukuíkó noꞌó nu̱u̱nꞌ ñuꞌúnꞌ xéénꞌ.
Tu̱ꞌun ya̱ kúnkunuún káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá lanchi ya̱ nsu̱kuíta ti̱ꞌ maátíꞌ
(Lucas 15:3-7)
10’Jee koto kúníichiꞌ iniꞌ rán ni ɨɨn rá su̱chí lúlí yaꞌá. Chi nuꞌuꞌ káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ rá najiáꞌáꞌ ííꞌ ya̱ íyó ne̱ antivɨ́ súkún, ya̱ kúmí ráa rá su̱chí lúlí yaꞌá, jee sukuáni íñɨ́ rá najiáꞌáꞌ vá ichinúúnꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ ya̱ íyó ne̱ antivɨ́ súkún nákani ráa jie̱ꞌe̱ꞌ rává. 11Chi nuꞌuꞌ, ya̱ nkenta ni̱ꞌ kúvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́, va̱ji ni̱ꞌ sikáku ni̱ꞌ rá ñɨvɨ súkuíta ráa maáráa síkɨ́naanꞌ ráa maáráa.
12’Ránoꞌó, ¿ná káꞌvi iniꞌ rán? Retú kúmí ɨɨn te̱e ɨɨn sientúꞌ rá lanchi, jee sukuíta ɨɨn ti̱ꞌ maátíꞌ, ¿á ntu su xinóo re̱ꞌ ni kúmíxiko xa̱ꞌu̱nꞌ ku̱mi̱ꞌ (99) ka̱ꞌ rá lanchi vá yuku, jee kɨ̱nanukú re̱ꞌ lanchi ya̱ nsu̱kuíta vá maáa rúja? 13Jee retú nku̱neí re̱ꞌ nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ maa, jee máá naáꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ kúsɨ́ɨꞌ víꞌí ka̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ néꞌyá re̱ꞌ maa nsú káꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá ni kúmíxiko xa̱ꞌu̱nꞌ ku̱mi̱ꞌ (99) káꞌ, ya̱ ntu nsúkuíta rátíꞌ maárátíꞌ. 14Jee suni sukuán, ntu̱ví kuíni Tátáꞌ rán ya̱ nééꞌ antivɨ́ súkún, ya̱ kinaanꞌ ni ɨɨn rá su̱chí lúlí yaꞌá.
Na̱ja kúnekáꞌnú iniꞌ‑ó ñanitáꞌán‑ó
(Lucas 17:3)
15’Jee saáva, retú sáꞌá ñanitáꞌán nú kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ nú, kuáꞌán kaꞌanꞌ sɨ́ɨ́n métúꞌún nú jín‑i, saꞌá nú nakuniꞌ‑i ya̱ íyó si̱kɨ̱ꞌ‑ɨ. Jee retú ni̱yo ma̱ni̱ꞌ iniꞌ‑i nka̱níjiá‑a nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun nkachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ‑u, yukuán jee ya nku̱neí nú nna̱niꞌinꞌ nú ñanitáꞌán nú. 16Soo retú ntu̱ví íyó mániꞌ iniꞌ‑i kaníjiá‑a jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ káchíꞌ nú nu̱u̱nꞌ‑u, saájee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú jín ɨɨn áxí u̱vi̱ꞌ ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ‑u, sáva koo u̱vi̱ꞌ áxí u̱ni̱ꞌ ñɨvɨ ya̱ naku̱ꞌva ráa ya̱ nááꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ntáká tu̱ꞌun ya̱ káꞌánꞌ nú jín‑i ya̱ íyó nijia si̱kɨ̱ꞌ‑i. 17Jee retú ntu̱ví íyó mániꞌ iniꞌ‑i nu̱u̱nꞌ káꞌánꞌ rá ñɨvɨ vá, yukuán jee kachiꞌ nú maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ ráa Ndiosíꞌ ya̱ nútútú ráa. Jee retú suni ntu̱ví íyó mániꞌ‑i nu̱u̱nꞌ káꞌánꞌ ráa, saájee siaáꞌ rán maa kene‑e nteñu rán kuéntáꞌ kúvi ɨɨn ñɨvɨ ya̱ ntu̱ví káníjiá‑a Ndiosíꞌ, áxí kuéntáꞌ kua̱ꞌ ɨɨn te̱e tíꞌñá tɨ́ɨn xu̱ꞌún ya̱ chúnáán rá ñɨvɨ ya̱ náneeꞌ Roma. 18Chi máá naáꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ sáꞌá kutú rán maa sánáaꞌ rán iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá ya̱ íyó síkɨꞌ‑ɨ jie̱ꞌe̱ꞌ rá tiñu níváꞌa sáꞌá‑a, jee suni sukuán saꞌá Ndiosíꞌ jín‑i nu̱u̱nꞌ nééꞌ re̱ꞌ antivɨ́ súkún, jee néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ kuéntáꞌ nánají rán maa nakama̱ni̱ꞌ rán iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá jín ñanitáꞌán rán ya̱ nakani iniꞌ‑i jie̱ꞌe̱ꞌ tiñu niváꞌa nsa̱ꞌá‑a, jee suni sukuán sáꞌá Ndiosíꞌ jín‑i nu̱u̱nꞌ nééꞌ re̱ꞌ antivɨ́ súkún. #18:18 Suni kuvi ki̱ku̱ꞌun iniꞌ‑ó suꞌva: chi máá naáꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ néni ɨɨn tu̱ꞌun ni̱ꞌ xinéꞌénꞌ ránú iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá ya̱ ntu íyó saꞌá ñɨvɨ maa, jee suni ya̱ nkachiꞌ Ndiosíꞌ ya̱ nééꞌ antivɨ́ súkún ya̱ ntu íyó saꞌá ñɨvɨ maa. Jee néni ɨɨn tu̱ꞌun ni̱ꞌ xinéꞌénꞌ rán iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá ya̱ kuvi saꞌá ñɨvɨ maa, jee suni ya nkachiꞌ Ndiosíꞌ ya̱ nééꞌ antivɨ́ súkún ya̱ kuvi saꞌá ñɨvɨ maa.
19’Jee suni káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ retú íyó u̱vi̱ꞌ rán nátúꞌún nuún rán iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá,#18:19 Sa̱naanꞌ sáá ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ rán jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi sanáaꞌ rán. jee rénákúvi ya̱ ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nu̱u̱nꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ Ndiosíꞌ ya̱ nééꞌ antivɨ́ súkún, jee saꞌá re̱ꞌ maa ya̱ kúvi ránoꞌó. 20Chi nu̱u̱nꞌ íyó tútú u̱vi̱ꞌ áxí u̱ni̱ꞌ ñɨvɨ jie̱ꞌe̱ꞌ yɨ́ꞌɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee nteñu ráa yukuán íyó ni̱ꞌ jín ráa ―nkachiꞌ Jesús.
21Saájee ña̱kuyatin Pedro nu̱u̱nꞌ Jesús, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún‑u Jesús, jee nkachiꞌ‑i:
―I̱toꞌoꞌ, ¿na̱ja íchí íyó kunekáꞌnú iniꞌ ni̱ꞌ kune̱ꞌyá ni̱ꞌ ñanitáꞌán ni̱ꞌ retú sáꞌá‑a kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ rúja? ¿Á ne̱ u̱xa̱ꞌ íchí rúja? ―nkachiꞌ Pedro.
22Jee nkachiꞌ Jesús:
―Ntu̱ví káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú retú u̱xa̱ꞌ íchí, chisaꞌ ne̱ u̱ni̱xiko u̱ji̱ꞌ (70) íchí ya̱ uxáꞌ íchí.
Tu̱ꞌun kúnkunuún káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ɨɨn musúꞌ ya̱ ntu̱ví néekáꞌnú iniꞌ‑i
23’Jee saáva sukuán kúnkunuún kúvi tiñu tátúníꞌ Ndiosíꞌ nééꞌ antivɨ́ súkún, kuéntáꞌ kua̱ꞌ sáꞌá ɨɨn te̱e ya̱ tátúníꞌ ya̱ nkuini re̱ꞌ natavaꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ jín rá musúꞌ re̱ꞌ. 24Jee nka̱jiéꞌé re̱ꞌ nátavaꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ. Jee nkenta ɨɨn musúꞌ re̱ꞌ ya̱ táyáꞌvi‑i kue̱ꞌe̱ꞌ ntántúníꞌ nasɨ́kuitɨꞌ xu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. #18:24 Ntaya̱ꞌvi re̱ꞌ yatin o̱ko̱ꞌ (20) kui̱ya̱ꞌ xu̱ꞌún ya̱ꞌvi. 25Jee ni ntu̱ví ná kúmí‑i chunáán‑a nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nta̱túníꞌ i̱toꞌoꞌ musúꞌ vá ya̱ kuya̱ꞌvi‑i sáva kuvi‑i musúꞌ ya̱ sátíñú saɨn jín ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ, jín rá se̱ꞌya‑a, jín ntáká ya̱ kúmí‑i, sáva nakunáán nu̱u̱nꞌ táyáꞌvi‑i, sáva te̱ꞌne̱ꞌ. 26Saájee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ítɨ́ musúꞌ vá nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ‑i: “I̱toꞌoꞌ, káꞌnú koo xá iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú nuꞌuꞌ, jee nachunáán ni̱ꞌ nɨꞌɨ ya̱ táyáꞌvi ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú”, nkachiꞌ‑i. 27Jee nku̱náꞌví iniꞌ i̱toꞌoꞌ‑o maa, jee ñasɨꞌ nu̱u̱nꞌ ya̱ táyáꞌvi‑i, jee nne̱káꞌnú iniꞌ re̱ꞌ nne̱ꞌyá re̱ꞌ maa njia̱ꞌa re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ‑a.
28’Soo sáá nkene‑e kua̱ꞌa̱nꞌ‑a, jee nke̱táꞌán‑a inka musúꞌ táꞌán sátíñú nkáá jín‑i, jee táyáꞌvi te̱e vá yakuꞌ nu̱u̱nꞌ‑u.#18:28 Ntaya̱ꞌvi re̱ꞌ yatin sientúꞌ (100) ki̱vɨ̱ꞌ xu̱ꞌún ya̱ꞌvi. Jee ntɨɨn‑ɨ su̱ku̱nꞌ te̱e vá jíꞌni‑i, jee nkachiꞌ‑i: “Chunáán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ táyáꞌvi nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ”, nkachiꞌ‑i. 29Saájee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ítɨ́ te̱e vá nu̱u̱nꞌ‑u, jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: “Káꞌnú koo xá iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú nuꞌuꞌ, jee nachunáán ni̱ꞌ ya̱ táyáꞌvi ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú”, nkachiꞌ te̱e vá. 30Soo ni ntu̱ví nka̱níjiá‑a koo maniꞌ iniꞌ‑i, chisaꞌ nchiꞌi‑i te̱e vá veka̱a ne̱kua̱ꞌ kuneí te̱e vá nachunáán re̱ꞌ ya̱ táyáꞌvi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u.
31’Soo sáá niniꞌ rá inka ka̱ꞌ táꞌán musúꞌ sátíñú nkáá jín‑i ya̱ sukuán sáꞌá‑a, jee nku̱kuéká víꞌí iniꞌ ráa, jee ña̱kachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ i̱toꞌoꞌ ráa nɨꞌɨ ya̱ nkuvi. 32Saájee nkana i̱toꞌoꞌ vá maa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: “Musúꞌ kánéꞌén kúvi nú. Nne̱káꞌnú iniꞌ ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nɨꞌɨ ya̱ táyáꞌvi nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, chi ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. 33Jee noꞌó, ¿á nsú suni sukuán íyó kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú táꞌán musúꞌ nú vá nékúvi, kuéntáꞌ kua̱ꞌ nku̱náꞌví iniꞌ ni̱ꞌ nne̱ꞌyá ni̱ꞌ noꞌó rúja?”, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ‑o vá. 34Saájee nki̱ti̱ꞌ víꞌí iniꞌ i̱toꞌoꞌ‑o vá, jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ chiꞌi ráa maa veka̱a nu̱u̱nꞌ kunoꞌo‑o, ne̱kua̱ꞌ kuneí‑i nachunáán‑a nɨꞌɨ ya̱ táyáꞌvi‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.
35’Suni sukuán saꞌá Tátáꞌ ni̱ꞌ Ndiosíꞌ, ya̱ nééꞌ antivɨ́ súkún, jín ránoꞌó retú ntu̱ví nékáꞌnú iniꞌ ta ɨɨn rán kune̱ꞌyá rán ne̱ jín ánímaꞌ rán ñanitáꞌán rán, jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi sáꞌá‑a si̱kɨ̱ꞌ rán ―nkachiꞌ Jesús.
Currently Selected:
Mateo 18: meh
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.