Mathae 9
9
Mitʼkaṛ gocʼ rog hoṛe bogeyen
(Mark 2.1-12; Luk 5.17-26)
1Inạ tayom Jisu do lạukạreye decʼena ar doreão paromkate acʼakʼ nagrahateye hecʼena. 2Unre hoṛko do jaṛao akan mitʼṭen mitʼkaṛ gocʼ rog hoṛ parkomte uni ṭhenko ạgukedea. Jisu do onko hoṛkoakʼ pạtiạu ńelte rugiye metadea, “Diljoṅ me, bacha amakʼ kạiko do ikạyen tama.”
3Noa iạte sostor baḍaeko modre adom hoṛ do mone moneteko menkeda, “Nui hoṛ do Isore henostawae kana.”
4Jisu do onkoakʼ mon reakʼ hudisakʼkoe baḍaeketʼ khane metatʼkoa, “Mone monte bạṛicʼakʼ do cedakʼpe hudiseda? 5Okaṭakʼ roṛ algawa, ‘Amakʼ kại ikạyentama,’ se ‘beretʼkate taṛamme?’ 6Menkhan ape jemonpe baḍae daṛeakʼ Manwa Hopon do dhạrtire kại ikạ reakʼ ektiạri menakʼtaea.” Ado noa menkate mitʼ kaṛ gocʼ rog hoṛe metadea, “Ma beretʼme, amakʼ aṭetʼakʼ kuṭuṅtam ar oṛakʼte calakʼme.”
7Unre uni doe beretʼena ar acʼakʼ oṛakʼteye calaoena. 8Ar hoṛko do noa ńelte botor caṛhaoatʼkoa, ar manwa nonkan ektiạriye em akawadete Isor sarhaoeko ehopʼena.
Probhu Jisu do Mathaeye hohoaekan
(Mark 2.13-17; Luk 5.27-32)
9Jisu onḍe khone calakʼkan tahẽkan jokhecʼ Mathaeko metae mitʼ hoṛ do mạsul uṭhạu reakʼ oṛakʼre duṛupʼ akane ńelkedea. Jisu do uniye metadea, “Dela ińren cela hoyokʼme.” Ar unrege Mathae doe beretʼente Jisui pańjakedea.
10 #
Luk 15.1,2 Inạ tayom Jisu do Mathaeyakʼ oṛakʼre jojome duṛupʼena. Unre ạḍi utạr mạsul uṭhạuko ar bạṛicʼ hoṛko hõ hecʼkate Jisu ar uniren celako sãote jom lạgitʼko duṛupʼ panteyena. 11Ona ńelte Phạrusiko do Jisuren celakoko metatʼkoa, “Aperen Guru do mạsul uṭhạuko ar bạṛicʼ hoṛko tulucʼ cedakʼe jom ńũiyeda?”
12Noa katha ańjomkate Jisui menkeda, “Boge hoṛkoakʼ do raranicʼ reakʼ jạruṛ bạnukʼtakoa, menkhan ruạkʼko lạgitʼ do jạruṛgea. 13#Mat 12.7; Hos 6.6 Iń do mãyãgeń kusiyakʼ kana, dãṛẽ do baṅ, sonot sostorre noa katha reakʼ mane cetʼkana mente ona baṛe ḍunḍhạukate ńelpe. Ente dhorom hoṛ hohoako lạgitʼ do baṅ, menkhan kại hoṛko lạgitʼgeń hecʼakana.”
Upạs reaṅ arhõ sikhạuna
(Mark 2.18-22; Luk 5.33-39)
14Tayomte Johanren celako do Jisu ṭhen hecʼkateko menkeda, “Ale ar Phạrusiko dole upạseda, menkhan amren celako do cedakʼ bako upạseda?”
15Jisui metatʼkoa, “Jãwãe beṭa soṅgere tahen tulucʼ cetʼ bạriạtko doko bhabnakʼa? Menkhan okte hijukʼ kana jãwãe beṭa do onko khone idiocokʼa. Ar unre onko doko upạsa. 16“Okoe hõ mare aṅgropre nãwã kicricʼ do bako tạli jalada, ente ona mare kicricʼ khon nãwã tạliyakʼ do oṛecʼ hijukʼa ar onate oṛecʼ do arhõ lạṭukʼa. 17Mare kumkore nãwã darkha rasa hõ bako dohoya. Arko dohoy khan kumko oṛejokʼa ar darkha rasa do buhel giḍikʼa ar kumko hõ nosṭokʼa; Onate nãwã darkha rasa do nãwã kumregeko dohoya, inạ khan banarge mońj tahena.”
Mukhiyạ hoponera ar porodholokʼkan maejiu
(Mark 5.21-43; Luk 8.40-56)
18Jisu noakoe galmarao akokan tahẽkanre Jihudikoren mitʼṭen mukhiyạ hoṛ do hecʼkate ḍobokʼadeteye metadea, “Hoponerań do ńitgeye gocʼena. Menkhan enhõ senkate capoyem, ar inạtege uni doe jiwedokʼa.” 19Unre Jisu ar uniren celako do beretʼkate uni soṅgeteko calaoena.
20Ona jokhecʼ mitʼṭen maejiu do tayom secʼ khon hecʼkate Jisuakʼ oyon ańcare joṭetʼketʼtaea. Ente uni do gelbar bochor khon pordhol ruạteye jạbun akan tahẽkana. 21Uni do mone moneteye hudisokʼkan tahẽkana, eken uniyakʼ kicricʼe joṭetʼ tiyokʼ lekhangeye boge utạrokʼa. 22Jisu do ạcurente uni ńel ńamkedeteye metadea, “E mạ̃i dil joṅme. Amakʼ pạtiạugeye bogeakatʼmea.” Ar inạ ghuṛi khonge maejiu doe boge utạrena.
23Inạ tayom Jisu do Jihudikoren uni mukhiyạ hoṛakʼ oṛakʼteye calaoena. Onḍe do tạriạ oroṅko ar hoṛko kạuạ rạuạkʼkane ńelketʼkoa. 24Onate Jisui metatʼkoa, “Ape do bahrete oḍokokʼpe. Kuṛi do bae gocʼakana, ekene jạpitʼ akada.” Noa katha ańjomkate onko do uniko landa dhutʼadea. 25Ado hoṛkoko oḍok ocoyen khan bhitrite bolokate uni do kuṛiyakʼ tiye sapʼkeda. Ar inạtege kuṛi doe beretʼena. 26Ar noa katha do ona elaka reakʼ sanam jaegare pasnao idiyena.
Jisu do barea kãṛã hoṛe bogeketʼkin
27Ado Jisu onḍe khone calakʼkan tahẽkan jokhecʼ barea kãṛã hoṛ do unikin pańjakedea. Ar ãṭ aṛaṅte hohoatekin menkeda, “E Dạudren Hopon, mãyãwạlińme.”
28Jisu oṛakʼteye boloyen khan unkin kãṛã hoṛ hõ uni ṭhenkin hecʼena. Unre Jisui metatʼkinạ, “Pạtiạukʼkangea ben, noań daṛeakʼa mente?”
Unkin kin menkeda, “Hẽ Probhu.”
29Uni do mẽtʼe joṭetʼketʼ tạkinteye metatʼkinạ, “Aben cetʼleka ben pạtiạu akan, onkage hoyokʼma baṛe.” 30Unre unkinakʼ mẽtʼ do beṅgetʼen tạkina. Ar Jisu do sontorketʼ kinteye metatʼkinạ, 31“Ńel ben, okoe ṭhen hõ alo ben lại baṛaea.” Menkhan unkin do bahrete senkate ona elaka reakʼ sanam jaegakore uniyakʼ sombat kin lạikeda.
Jisu do guṅgạ hoṛe bogekede
32Unkin hoṛkin calakʼkan tahẽkan jokhecʼ hoṛko do bhut capaṛ akawade mitʼṭen guṅgạ hoṛ Jisu ṭhenko ạgukedea. 33Jisu do bhute oḍok giḍikade khan uni hoṛ do roroṛe ehopʼena. Onate sanam hoṛ do hahaṛayenteko menkeda, “Israel disạmre nonka do ar tishõ baṅ ńelakana.”
34 #
Mat 10.25; 12.24; Mrk 3.22; Luk 11.15 Unre Phạrusikoko menkeda, “Bhutkoren sordar hotete uni do bhutkoe oḍok giḍiyetʼkoa.”
Hoṛko lạgitʼ Probhu Jisuakʼ mãyã
35 #
Mat 4.23; Mrk 1.39; Luk 4.44 Jisu do nagraha nagraha ar ato ato senkate sunạgogkore cetʼako ar serma raj reakʼ bhage sombat porcarakoe ehopʼena. Ona chaḍa sanam lekan ruạ hasokoe bogeyetʼtako tahẽkana. 36#Num 27.17; 1 Raj 22.17; 2 Bõs 18.16; Jeh 34.5; Mrk 6.34 Uni do gadel hoṛe ńelketʼko khan mãyã hecʼadea, ente onko do gupiyicʼ begor bhiḍi leka laṅga arko asokʼ ṭayokʼ akan tahẽkana. 37#Luk 10.2 Unre celakoe metatʼkoa, “Phosol do ḍhergea menkhan kạmiyạko doko thoṛagea. 38Onate phosolren mạlik ṭhen nehõrokʼpe jemon uni do acʼakʼ phosol samṭao lạgitʼ hoṛe kolko.”
Currently Selected:
Mathae 9: SBT
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.