1 Kɔlɛ́ntɛ 10
10
Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mba ŋaáa Asaŋa edúu naá giolóo gá bodɛ́agadɛ́
1Bolimóní, cɛ lɛ́gálɛ́gáa goŋaá no bófoolio bɔ́ɔbɔ bó mbaá ŋaáa biisée bá biisée kɔ́nɔ́ɔ bɛ́cɔ́ naá giolóo gá bodɛ́agadɛ́. Bá mba lɛ́ bɛ́ ɛnda biimée, nogálámbá nó bó gɔ́gɔ naá busío, biimée bá báá yoogá máŋɛ́ má goɛ́la#10.1 nogálámbá : bó lɔ́mɔ́ olɔŋɔ yá íyuke naá Gihúmie; go ɛ́na Gihúmie 13.21-22; 14.19-20 go go báca máŋɛ́ má go ɛ́la: go ɛ́na Gihúmie 14.22-29.. 2Bó lɛ́ aŋa bá mba bɛáa bɔ́ɔ biimée giyuminye naá nogálámbá na naá máŋɛ́ go go bɛ́ɛmba báladáalú na Mɔ́sɛsɛ. 3Biimée bá mba nyáá manyáanya má go ɛ́da go úle naá mmoɛná, 4bá báá bónyó biimée miimpo má go ɛ́da go úle naá mmoɛná, goakɛ́ bá mba lɛ́ bá bónyóonono naá gɛdánɛ́dánɛ́ gá go ɛ́da go úle naá mmoɛná gɛ́ɛgɛ gɛ́ mbaá lɛ gɛ́ bó bienene; gɛdánɛ́dánɛ́ moánɛ, a mbaá lɔ́mɔ́ Kilítusu. 5Akɛ́ nɔ́ɔnɔ, degédegé naá olɔŋɔ yábɔ́ ɛ dɛ mbá bɛ́ɛmba bese naá oŋgíso yá Asaŋa; go busío moánɛ bɔ́ bá mbaá gúénénée naá giolóo gá bodɛ́agadɛ́#10.5 O bana, go eninye na Ɛmbanɔ 14.16.. 6Muimée mɔ́ɔmɔ mó mba bádómbánáa go go có fáa gieninye, goŋaá dɛ dɛ lɛ́gá go ŋanana bobɛ́ aŋa bɔ́ɔ bá mbaá ŋanánáa#10.6 Go ɛ́na Ɛmbanɔ 11.4.. 7No do ɛ́dá go búlugenye moɔcɔ aŋa degédegé naá olɔŋɔ yábɔ́ ɛ mbaá ŋanánáa, aŋa bó lɔ́mɔ́ ɔ́ŋɔ́ɔlú goŋaá: Boɛ́nɔ bó mba lukúméné go manyáanya na nɛnyóa, naá nnyimé hɔ́ɔlɔ́ bá báa lɛ gó ɛ́da go ɛncɔnɔ#10.7 Gihúmie 32.6.. 8Dɛ dɛ bííŋénée ɛ́na akɛ́ go gɛɔyɔ gá hanyɔ́ aŋa degédegé naá olɔŋɔ yábɔ́ ɛ mbaá ŋanánáa; go busío moánɛ, batɔ tɔ́sɛnɔ nitíno na ɛ́dadɔ́ bá báá kúbúgé buisí táŋɛ́ búmmue#10.8 Go ɛ́na Ɛmbanɔ 25.1-18.. 9Dɛ dɛ gogónáa ɛ́na akɛ́ Kilítusu aŋa degédegé naá olɔŋɔ yábɔ́ ɛ mbaá ŋanánáa; go busío moánɛ, nnyɔ́gɔ sɛ́ báá bó fúúgíe#10.9 go ɛ́na naá Ɛmbanɔ 21.5-6.. 10Naá mesúgidinye, no do ɛ́dá go uŋgule uŋgule aŋa degédegé naá olɔŋɔ yábɔ́ ɛ mbaá ŋanánáa; go busío moánɛ, ufúúgí a báá bó fúúgíe púmú#10.10 Go ɛ́na naá Ɛmbanɔ 17.6-14 . 11Muimée mɔ́ɔmɔ mó mba bó bolánɛ́náa go go có fáa gieninye, bá báá mó ɔ́ŋɔ́ɔ go go có fáa nciŋí, bɛɛcɔ́ɔ báaba dɛ ná lɔ́mɔ́ mekúígíi na mesúgidinye má gɛcamɛna.
12Go busío moánɛ, ŋgáa mɔ́ɔnyɔ a béeniŋenyemú a amɔ́ ɔ ɔyɔ naá botɛ́nɛ́ɛ, a bébeŋe goŋaá a dɛ magá fubu. 13Bɛgogona mbɔ́dɔ iŋkimée yɛ́ɛyɛ ɛ mbaá nyó bolánɛ́náa, ɛ lɛ́ go mɔtɔ uŋkimée. Asaŋa, mɔ́ɔ a dɛ súgénée tánɔ sɛ́hɛ́, a dɛ bósó ba go oliminyo goŋaá no bɛa gɛgogona gɛ́ɛgɛ gɛ́ dómbanamɔ́ bogaaga bɛ́nyɔ́. Aŋa no bɛamɔ́ gɛgogona, a nyó fáanana pɛ́ ya goŋaá no do obɛ́ná kɔ́ɔ, na bogaaga bá goŋaá no gɛ́ gɛ́ndɛgɛna.
No do báladáa na bɛgáda bá biliíli
14Go busío moánɛ, bámɛ bá odɛ́má, báyáŋáamɔ́ nɔnɔ bɛgɔgɔ́. 15Nnyó gálagala aŋa go batɔ báaba bá lɔ́mɔ́ na nciŋí; hiehíe nɔnɔ bɛɛnyɔ́ɔ moatɛ́ boóma bɔ́ɔbɔ nnyó oyanɛnamɔ́. 16Ábɔ ɛnnyóɛ́ná há mɔgɛ́bɔ hɛ́ɛhɛ dɛ nyóananamɔ́ dɛ béhiigi Asaŋa, bó do báá gobálada gɛ́cɔ́ naá manɔ́ŋɔ́ má Kilítusu o? Ábɔ gɛlɛ́dɛ gɛ́ɛgɛ dɛ gɛ́sanagɛsanamɔ́, bó do báá gobálada gɛ́cɔ́ gɔ́ɔgɔ naá nnyɔ́dɔ ya Kilítusu#10.16 Go ɛ́na Mot 26.26-28; Mél 14.22-24; Lók 22.19-20. o? 17Aŋa gɛlɛ́dɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ táŋɛ́ gímmue, bɛɛcɔ́ɔ biimée dɛ lɛ́ nnyɔ́dɔ táŋɛ́ mmue, goŋaá biimée dɛ ebinye ebinye gɛlɛ́dɛ gɛ́ɛgɔ. 18Ɛ́ná nɔnɔ kanɛ́ boóma bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: báaba bá nyáananamɔ́ nnyama sɛ́ɛsɛ bá fáananamɔ́ go gɛbáágá naá Asaŋa, bá lɛ́ báladáalú na gɛdálɛ́ná#10.18 Go ɛ́na Léfi 7.6,15-16.. 19Cɛ báá caá nnyama sá biséégé sɛ́ɛsɛ bóncodío bá fáananamɔ́ go moɔcɔ ɛ́na akɛ́ hɛɔcɔ moatɛ́, mó bɛanana boóma bá ndénégé kɔ́ɔ. 20Akɛ́ɛ! Bɛbáágá bɛ́ɛbɛ bá fáananamɔ́ bɛ́ lɔ́mɔ́ go bɛgáda bá biliíli caá akɛ́ go busío bá Asaŋa#10.20 bɛgáda bá biliíli: go ɛ́na 1 Tim 4.1 bɛbáágá… busío bá Asaŋa: Bicele 32.17.. Kɔ́ɔ, cɛ lɛ́gálɛ́gáa goŋaá no bɛ́ɛmba báladáalú na bɛgáda bá biliíli. 21No do bósó bá go nyóanana mɔgɛ́bɔ naá ɛnnyóɛ́ná há Daadáa, no gɔnɔ go ɛ́da nyóanana máama naá ɛnnyóɛ́ná há bɛgáda bá biliíli. No do bósó bá go nyáanya na Daadáa naá tábɛ́la yɛhɛ́, no gɔnɔ go ɛ́da nyáanya na bɛgáda bá biliíli naá tábɛ́la yabɔ́. 22No amɔ́ no ŋanana nɔ́ɔnɔ, no gaá búlúmúncée hɛɔtɛ há Daadáa#10.22 O bana, go eninye na Bicele 32.21., asáa bɛɛnyɔ́ɔ kanɛ bogaaga bá go mo gɛ́ndɛgɛna.
Ŋanánáa nɔnɔ buimée go ufíno yá Asaŋa
23Degédegé yɛ oya yɛ amɔ́: «O lɛ́ ba go ŋanana buimée aŋa o lɛ́galɛgamɔ́», kanɛ́ buimée bó do báá bese. «O lɛ́ ba go ŋanana buimée aŋa o lɛ́galɛgamɔ́», kanɛ́ buimée bó do gíndényée giimbó gɛ́nyɔ́. 24Ŋgáa onyɔ moánɛ a dɛ fúmbée besé yɛhɛ́ ya moatɛ́, kanɛ́ yɛ́ɛyɛ ya sɔ́gɔ́ɔ. 25Nyáánánáa nɔnɔ buimée bɔ́ɔbɔ bá dúenenemú naá nyonyí, kanɛ go bédíbilenye odɛ́má go go fúmbe go íyime goɛ́da goúle gá bɔ́, 26mammana, cí na buimée bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ kɔ́ɔ mó ɔ́bɛnɔnɔmɔ́ na Daadáa#10.26 Ɛsagɔ 24.1.. 27Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ a dɛ bɛ́ɛ́mbá uŋgolímínyí a amɔ́ a go dɔ́ŋɛnɔ naá mɔ́ nnyaŋá, o bóó olímínyóo go ɛ́da, nyáánánáa buimée bɔ́ɔbɔ bá gaá ná go fáá hɔ́ɔ, kanɛ go bédíbilenye odɛ́má go go fúmbe go íyime goɛ́da goúle gá bɔ́. 28Kanɛ́ mɔtɔ a amɔ́ a go oyana a amɔ́: «Bó lɔ́mɔ́ nnyama ya giséégé», o do hóámá o do nyáá, o do ɛ́dá go bédíbilenye odɛ́má, goakɛ́ a báa go lɔsɛnɔ. 29Kálagalamɔ́ gobédíbilenye gá odɛ́má háalá caá akɛ́ go busío báhɔ, kanɛ́ go mɔ́ɔnyɔ a báá ná go lɔsɛ́nɔ́. Mammana, mɔtɔ uncodío a nɛ́ ɛ́ná bofilíi bámɛ gɛbɛ́ go go bédíbilenye gó odɛ́má yɛ́hɛ́ o? 30Mɔtɔ a gaá ná ŋgɛ́ná gɛbɛ́ nɛɛ́nɛ, aáŋa mbéhiigi Asaŋa go boóma bɔ́ɔbɔ nnyáananamɔ́ o? 31Kɔ́ɔ, akɛ́ no nyáanya, akɛ́ no nyóanana, akɛ́ no ŋa akɛ́ ŋkádɛ, ŋanánáa nɔnɔ buimée bɔ́ɔbɔ go ufíno yá Asaŋa. 32No do bɛ́ɛ́mbá boóma bá batɔ go kúkenene, akɛ́ go Beyúdene, akɛ́ go báaba bá lɔ́mɔ́ bá dɛ bɛ́ɛ́mbá Beyúdene, akɛ́ go boolímínyí Asaŋa. 33Náana gɔ́ɔ yɔmɔ́ɔ moatɛ́, mbégíndenyemú goŋaá mbɛ́ɛmba bese go mɔtɔ uŋkimée go pɛ́ iŋkimée; cɛ fúmbée besé yamɛ ya moatɛ́, kanɛ́, yɛ́ɛyɛ ya gɛcɛcá gá batɔ goŋaá Asaŋa a bó sódio.
Currently Selected:
1 Kɔlɛ́ntɛ 10: YAS
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in