YouVersion Logo
Search Icon

LUKA 2

2
Tiryan o Yesu
1Ma iinyaye niceke itoon alaani o Rom adikir kazi Agostos molok kook ole o loocok ogin dook ka keteyeede ɔl o abaak loocowe o abal niini dook zaara. 2Akanai yeedinɛt ci zaaru noko iinyaye o ɛɛnɛ Kiriniyas alaan o abal looc o kazi Siriya. 3Imiirtozek ni ɔl dook kuturyok ugeec ka gɔɔn ɛɛti kook kɛtɛyɛɛt zaar kuture onin ɛlɛ.
4Itiŋa ni Josev kuture o kazi Nazarɛt abil looce o kazi Galili, ook kuture o kazi Bɛzilɛm looce o kazi Judiya ŋaabaal aritan alaani o kazi Devid e. Akɔ niini ŋinaante o, eeci een niini borit ci tatok o Devid. 5Orkorit ni niini kibeen Meri o agam ka kiriyi. Maje Meri anyake. Avɔ niigi dook ka kɔɔt keteyeedit zaar ŋinaante. 6Mazi avɔ arum Bɛzilɛm, amun Meri dole. 7Otowa ni niini logo onin een abuu, ma abuŋ rumanɛn, ma abayek looc luwawa giye ceen taava gɔɔn ɛɛlni artɛ ci maalawu, eeci akɔm ŋinti ka kɔɔt kataŋguzɛ ḏoorya.
Avu acin ɔl o tuwawinto Yesu
8Ma iitene nice anyak ɔl ci tuwawinto ci gɔɔn abɛk ɛɛza baal looce nice tuuwa. 9Ma akunak toonnyaiti ci Joowo nɔɔgɔ. Ma ayelzak Jooi nɔɔgɔ diŋdiŋɔn onin ŋaati atarani nɔɔgɔ baal, makacin ɔtɔŋɔltɛ niigi looc ɔrɔɔt ɛlɛ.
10Bar anek toonnyaiti ci Joowo noko nɔɔgɔ nɛ, “Má aŋolinu looc gaga. Eeci kakunakuŋ ka kiiya kuduwayuŋ igeet zɔɔz ci abon ci ka katalɔi ɔl dook ɔrɔɔt. 11Itiryai waanico kuture o Devid ruguzoiti cunooŋ. Niini Kiristo ween Manyi onai. 12Gɔl zin ci ka agayi zɔɔz nico een didi nɛɛn ce. Ɔɔtɔ zɛɛ mazi ajowanu dole o abuŋe rumanɛn, ma abawonek taava o, nɔɔnɔ nɛɛn.”
13Taman nɔkɔ anai toonnyawa ci Joowo meelik boyoŋyoŋ, ma aromonek toonnyai ona oowu e. Ma abene niigi dook anaat Jook azi nɛ, 14“Kanaatit Jook o aavi tammu tadena. Abil ganɔn loota ole o arɛɛz niini.”
15Mazi avɔ amiiri toonnyawa avɔ tammu tadena, izitɔ ɔl ci tuwawinto o nɛ, “Kɔɔtɔ di Bɛzilɛma ka kɔɔt kicinit gi ci agooni aduwaket Jooi o.”
16Iyiiyit ni niigi ɔɔt Bɛzilɛma, ma avɔ ajowa Meri kibeen Josev. Maje dole abawonek looc taava. 17Mazi avɔ acin ɔl ci tuwawinto noko dole, uduktak niigi Meri kibeen Josev zoozok ona aduwak nɔɔgɔ toonnyaiti o Joowo akati dole e dook. 18Maje ɔl dook o azii kaal ci aduwa ɔl ci tuwawinto noko, abiir nɔɔgɔ ooti kaale nicoko ɔrɔɔt ɛlɛ. 19Maje bar Meri abaaban kaal nicoko dook, ma azooni ziniza. 20Ma amiiri ɔl o tuwawinto ŋaati abɛni beniinok ci anaati Jook kaale o azii kibeen kaale o acin niigi, eeci didi eelit tɔ ebaal aduwaki nɔɔgɔ toonnyaiti e.
21Mazi adica dole iinya turge, eteedit ɔl nɔɔnɔ kul keere uneeŋ Juz. Ma akanek nɔɔnɔ zaar ci kazi Yesu ebaal aduwaki toonnyaiti o Joowo nɔɔgɔ iŋaan buk Meri kanyawɔ e.
Anyaayak Yesu ceez o Joowo
22-24Mazi izi iiten o gɔɔn avɔ ataabi ɔl Jook ŋaati aritan dole eo aduwan lotinowa o Mosis, ɔɔt Josev been Meri ceeze o Joowo ka kɔɔt kataabit Jook yɛɛlaye ceen ram karabɔŋ een joroye ceen ram ci yɛɛla o korgu. Ma buk avɔyi niigi dole ka kɔɔt kanycek nɔɔnɔ Jook eo ayeedinɛ lotinowe o Joowo azi nɛ, “Anycek lɔgɔz ween abuunya Jook ka kiziti niigi dɔl cigin aliŋliŋonek nɔɔnɔ.”
25-26Maje waanice iinyaye niceke anyak eet ci kazi zaar nɛ Simiyan ci abaak Jerusalɛma. Niini eet ci abon, ma adiŋdiŋan Jook ɔrɔɔt. Ma aavi Vɔŋizi o Joowo ŋaatin, ma anek nɔɔnɔ nɛ, “Alaŋ niina adaai rak iŋaan cin Kiristo ween ruguzoi o ka kitoona Jooi.” Ma giye nico areyi waanice niini ka kicin ruguzoi o ka kiiya korogoz ɔl o Israyil. 27Ma iitene nice ooyi Vɔŋizi o Joowo nɔɔnɔ ceeze o Joowo. Ma akɔ arumɔ niini ki Josev been Meri avɔyi niigi dole ceeze o Joowo ka kɔɔt kutuguzek nɔɔnɔ kaal o aduwa lotinowa o Joowo. 28Ɔdɔŋ ni Simiyan dole azɛɛnɛ, ma anyek Jook zany azi nɛ, 29“Manyi, Inoko nyan kadaak labak. Katalnɛ ɔrɔɔt, eeci utugu gi baal aterkedekan e. 30Kicina naana keberene ogan ɛlɛ ruguzoi o itoona niina ka kiiya korogoz ɔl loota. 31Utugu niina gi nico kicinit modɛna dook. 32Ma ruguzoiti nici vooritin ci ka keyelek modɛn o alaŋ een Juz gɔl unun, ma anyaak ɔl o Israyil titinyɔn.”
33Ma abiir Meri kibeen Josev ooti kaale ci aduwak Simiyan dole noko. 34Ma amayuk Simiyan nɔɔgɔ, ma anek niini Meri nɛ, “Aŋɛra Jooi dole nico o ka kɔdɔŋ ɔl o agama nɔɔnɔ, ma iinanɛ ɔl o abor nɔɔnɔ ole o Juz. Ayelza tiŋeere niini Jook, ma bar abor nɔɔnɔ ɔl ci meel tiŋeere. 35Zin giye nico abɔryai tiŋeere baabani o gɛrzɛ aroodi zinzeetine ci ɔl ci meel. Maje niina Meri giye nico katin akati culum ɔrɔɔt ɛlɛ kiyo anyei tuben ziniza o.”
36Buk ŋinaante anyak ŋaa ceen matuwoc ceen nyakaŋan ci kazi zaar nɛ Ana. Niini tinati eet ci kazi Vanuwel ceen borit ci ɔl o kazi Acar. Ariyi ɔl nɔɔnɔ, ma anyak kibeen eet irkitok torgɛrɛm nɔkɔ adaak ɛɛti. 37Ma aavi niini kizi bɔyɛ nɔkɔ irkitok eet wec ki tiin wec (84). Ma ŋaan kotoŋ niini ceez o Joowo been nɛɛn. Adiŋdiŋan gɔɔn niini Jook baalinok ki waazinok ŋaryiinta ŋaati alaŋ adayin. 38Ma iitene ci baal anyaakɛ Josev ki Meri dole ceez o Joowo neke, iiya buk Ana oromozek nɔɔgɔ ŋinaante, ma anaat niini Jook Ma azɔɔz kaal ci akati dole. Aduwak niini kaal nicoko ɔl dook o arɛ Jook ka korogoz ɔl o Israyil.
Amiironek Josev ki Meri been Yesu Nazarɛt
39Mazi avɔ adica Josev kibeen Meri kaal o aduwa lotinowa o Joowo dook, imiiriye niigi ɔɔt kuture uneeŋ kazi Nazarɛt abil looce o kazi Galili. 40Maje dole iroktai juruŋ kɔdɔk ma agɛny ɔrɔɔt, ma aavi mayuwɛnɛt o Joowo ŋaatin.
Aavi Yesu ceeze o Joowo
41Gɔɔn irkitok dook avɔ Josev kibeen Meri Jerusalɛma iitene o gɔɔn alotɛn ɔl o Juz ka kaadai niigi iiten baal avardaŋi toonnyaiti o Joowo ceezi ugeec e. 42Mazi akɔ een Yesu irkitowa amɔtɔ ram, ooti Josev kibeen Meri nɔɔnɔ Jerusalɛma bodo eo gɔɔn avɔyi niigi laadun. 43Mazi akɔ adicai iinya ci lotento noko, itiŋgaza niigi abada kɔrɔk. Maje bar tɛ Yesu otoŋozek looc Jerusalɛma calaŋ baatinɛ ki yaatin aga ŋaan aavi niini Jerusalɛma o. 44Bar abaaban niigi anɔ nɛ, “Coma aavitɔ ole baal ɔrkɔra ki nɔɔgɔ noko.” Ma adica niigi iiten codoi calaŋ arumɔnɛ ki Yesu nɔkɔ zɛɛ makacin orooŋit niigi nɔɔnɔ ole ugeec een atenok kibeen ole ween laŋotigeec. 45Ma ŋaan kojokta niigi nɔɔnɔ, ma vurta imiirtozek niigi Jerusalɛm ka kɔɔt korooŋit nɔɔnɔ ŋinaante. 46Mazi avɔ adica niigi iinya iiyu rooŋinta, ivita ojokta nɔɔnɔ aromɛ kibeen ɔl o gɔɔn ademzek ɔl lotinok ceeze o Joowo. Aziirar niini nɔɔgɔ, ma buk ajin niini nɔɔgɔ zoozok. 47Maje ɔl dook ci azii zoozok ci abarzek niini nɔɔgɔ gɛnyiza noko, abiir ooti ŋaatin ɔrɔɔt. 48Mazi acin baatinɛ ki yaatin nɔɔnɔ aromɛ kibeen ɔl nicoko nɔkɔ, ibiirit buk nɔɔgɔ ooti ɔrɔɔt. Ma anek yaatinɛ nɔɔnɔ nɛ, “Dole onan, agooneket gi nico naa? Cin di, aneeta kibeen baatun aviryet zinzeeti ŋaatun ɔrɔɔt, ma kagenygenya karooŋnyin.”
49Ma abɛdɛkɛ Yesu nɔɔgɔ anek nɛ, “Kodi! Naa tɛ akɔ zɛɛ ma agenygenyu arooŋnyaŋ o? Alaŋ agawu kaavɛ naana ceeze o baaba ŋina o?” 50Bar niigi alaŋ aga kɛŋ ci zɔɔz ci aduwa niini noko akati inin.
51Enico uduna Yesu iiya orkorit ki nɔɔgɔ ɔɔt Nazarɛta. Ma azii niini nɔɔgɔ kaale o aduwak niigi nɔɔnɔ kutugu dook. Maje yaatinɛ azooni kaal nicoko dook ziniza. 52Ma aroktai Yesu juruŋ, ma buk agɛny ɔrɔɔt. Ma atalnɛ Jooi kibeen ɔl buk ŋaatin.

Currently Selected:

LUKA 2: mur

Highlight

Copy

Compare

Share

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in