Mateo 12
12
Hejɔɔmi ligbi ɔ he sane
(Marko 2.23-28; Luka 6.1-5)
1 #
Mose V, 23.25
Pee se ɔ, Yesu ya gu blɛfo ngmɔ komɛ a mi Hejɔɔmi ligbi ɔ. Hwɔ ngɛ e kaseli ɔmɛ yee; lɔ ɔ he ɔ, a kpɔ blɛfo, nɛ a bɔni kpemi. 2Benɛ Farisi bi ɔmɛ na a, a de Yesu ke, “Hyɛ, nɔ́ nɛ o kaseli ɔmɛ ngɛ pee nɛ ɔ, mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa a peeɔ Hejɔɔmi ligbi ɔ.”
3 #
Sam I, 21.1-6
Yesu he nɔ ke, “Nɔ́ nɛ David pee ligbi ko, benɛ hwɔ ngɛ e kɛ e we bi ɔmɛ yee ɔ, anɛ nyɛ kane we lo? 4#Mose III, 24.9 David ya sɛ Mawu we ɔ, nɛ e kɛ e we bi ɔmɛ ye abolo ɔ nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi ɔ. Mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa a peeɔ ja; osɔfo ɔmɛ pɛ lɛ a ngɛ he blɔ nɛ a yeɔ jamɛ a abolo ɔ. 5#Mose IV, 28.9-10 Aloo nyɛ kane we ngɛ Mose mlaa a mi kaa daa Hejɔɔmi ligbi ɔ, osɔfohi nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ bleɔ Hejɔɔmi ligbi ɔ, se kɛ̃ a yi fɔ lo? 6I ngɛ nyɛ dee ke, nɔ́ ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ pe sɔlemi we ɔ. 7#Mat 9.13; Hos 6.6 Ngmami ɔ ke, ‘Mɔbɔ nami i ngɛ hlae, se pi bɔ.’ Nyɛ le nɔ́ nɛ ɔ sisi jinɛ nihi nɛ yi fɔ ɔ, nyɛ ko bui mɛ fɔ. 8Ejakaa Mawu Bi ɔ, Hejɔɔmi ligbi ɔ tete nyɔmtsɛ ji lɛ.”
Nyumu ɔ nɛ nine kake gbo ɔ
(Marko 3.1-6; Luka 6.6-11)
9Benɛ Yesu je lejɛ ɔ, e ya sɛ a kpe he ɔ, 10nɛ e na nyumu ko nɛ e nine kake gbo. Ni komɛ ngɛ lejɛ ɔ nɛ a ngɛ hlae nɛ a po Yesu nya kaa e ngɛ nɔ́ nɛ dɛ blɔ pee. Lɔ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke, “Ke a tsa nɔ Hejɔɔmi ligbi ɔ, anɛ a tɔ mlaa a lo?”
11 #
Luk 14.5
Yesu he nɔ ke, “Waa ngɔ lɛ kaa nyɛ ti nɔ ko ngɛ to kake pɛ, nɛ to ɔ ya nɔ muɔ mi Hejɔɔmi ligbi ɔ. Anɛ e be to ɔ he pɛtɛe nɛ e je lɛ lo? 12Anɛ nɔmlɔ he jua wɛ kulaa pi to lo? Lɔ ɔ he ɔ, wa mlaa a ngmɛɔ blɔ kaa a pee kpakpa Hejɔɔmi ligbi ɔ.” 13Kɛkɛ nɛ e de nyumu ɔ nɛ nine kake gbo ɔ ke, “Kpã o nine ɔ mi!”
Nyumu ɔ kpã e nine ɔ mi. Kɛkɛ nɛ nine ɔ tsa, nɛ e kɛ kake ɔ sɔ. 14Enɛ ɔ he ɔ, Farisi bi ɔmɛ je kpo, nɛ a ya so Yesu yi nɔ, bɔ nɛ a maa pee nɛ a kpata e hɛ mi.
Mawu tsɔlɔ nɛ e hla
15Benɛ Yesu nu kaa a so e yi nɔ ɔ, e sã e he si kɛ je lejɛ ɔ, se nihi babauu nyɛɛ e se. E tsa nihi tsuo nɛ be he wami ɔ, 16nɛ e bɔ mɛ kɔkɔ ke a ko tu e he munyu nɛ nihi ba nu e he. 17E pee nɔ́ nɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ nɔ́ nɛ Mawu de kɛ gu gbalɔ Yesaya nɔ ɔ nɛ ba mi ke,
18 #
Yes 42.1-4
“Hyɛ, ye tsɔlɔ nɛ i hla a ji nɛ ɔ nɛ;
i suɔ lɛ, nɛ i naa e he tsui.
Ma ngɔ ye mumi ɔ kɛ wo e mi,
nɛ tue gblami nɛ i to ha ma je li ɔmɛ ɔ,
e maa fiɛ kɛ tsɔɔ mɛ.
19E be pɛe; e be ngmlaa kpae,
nɛ nɔ ko be e gbi nue ngɛ magbɛ nɔ hulɔ.
20E kɛ nihi nɛ gbɔjɔ ɔ
maa hi si ngɛ he jɔmi mi.
E maa na dɛgutsɛmɛ mɔbɔ.
E ma tsu ní nɛ ɔ hluu kɛ yaa si
e ma ha nɛ dami sane yemi ma he si.
21Nɛ ma je li tsuo maa ngɔ a hɛ kɛ fɔ e nɔ.”
Yesu kɛ Beelzebul
(Marko 3.20-30; Luka 11.14-23)
22Jehanɛ, ni komɛ ngɔ nyumu ko nɛ hɛ yu, nɛ e tu we munyu hulɔ kɛ ba Yesu ngɔ; nyumu nɛ ɔ, mumi yayami ngɛ e mi. Yesu tsa lɛ, nɛ e tu munyu, nɛ e hyɛ nɔ́ ekohu. 23Nimli kpekpemi ɔ a nya kpɛ a he, nɛ a bi ke, “David Bi ɔ ji nɛ ɔ?”
24 #
Mat 9.34; 10.25 Benɛ Farisi bi ɔmɛ nu he ɔ, a de ke, “Mumi yayamihi a tsɛ Beelzebul ɔ biɛ mi pɛ nyumu nɛ ɔ ngɛ mumi yayami ɔmɛ hiae ngɛ ɔ nɛ.”
25Yesu le nɔ́ nɛ a ngɛ susue ɔ, lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke, “Matsɛ yemi tsuaa matsɛ yemi nɛ mi ma gba, nɛ a kɛ a he maa hi ta hwue ɔ, e se kɛ we. Jã kɛ̃, ma tsuaa ma, aloo we tsuaa we nɛ e mi ma gba, nɛ a kɛ a he maa hi ta hwue ɔ, e dɛ si. 26Lɔ ɔ he ɔ, ke Satan hia Satan ɔ, e tsɔɔ kaa e mi gba, nɛ e kɛ lɛ nitsɛ e he ngɛ ta hwue. Lɛɛ kɛ e matsɛ yemi ɔ maa pee kɛ da si kɛɛ! 27Yoo, ke Beelzebul he wami lɛ i kɛ ngɛ mumi yayami ɔmɛ hiae ɔ, nyɛ se nyɛɛli ɔmɛ lɛɛ mɛnɔ he wami nya nɛ mɛɛ a ngɛ mɛ hiae ngɛ mɔ? Nɔ́ nɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ pee ɔ tsɔɔ kaa nyɛ yeɔ fɔ! 28Se imi lɛɛ ke Mawu Mumi ɔ lɛ haa mi he wami nɛ i kɛ hiaa mumi yayami ɔmɛ ɔ, e tsɔɔ kaa Mawu matsɛ yemi ɔ ba na nyɛ momo.
29“Kɛ nɔ ko ma plɛ kɛ sɛ nɔ nɛ he wa we mi nɛ e ya ju kɛɛ? Ja e fi nɔmlɔ nɛ he wa nɛ ɔ kekle, loko e ma nyɛ ya ju ngɛ e we ɔ mi.
30 #
Mar 9.40
“Nɔ nɛ be ye blɔ fa mi ɔ, e te si ngɔ wo mi, ne nɔ nɛ kɛ mi bua we nɔ́ nya a, e ngɛ gbɛe kɛ ngɛ fĩae. 31Lɔ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, yayamihi nɛ nihi pee, kɛ musuhi nɛ a bɔ ɔ, a kɛ lɛ tsuo maa pa mɛ. Se nɔ nɛ maa bɔ musu kɛ si Mumi Klɔuklɔu ɔ, a kɛ be lɛ pae. 32#Luk 12.10 Nɔ tsuaa nɔ nɛ maa tu munyu kɛ si Nɔmlɔ Bi ɔ, a kɛ maa pa lɛ. Se nɔ nɛ maa tu munyu kɛ si Mumi Klɔuklɔu ɔ, a kɛ be lɛ pae ngɛ yi nɔ nɛ ɔ, aloo yi nɔ nɛ maa ba a mi.
Tso kɛ e yiblii
(Luka 6.43-45)
33 #
Mat 7.20; Luk 6.44 “Ke o du tso kpakpa a, e maa wo yiblii kpakpa; ke tso ɔ hí ɔ, e maa wo yiblii yaya. Tso yiblii nɛ a kɛ leɔ tso. 34#Mat 3.7; 23.33; 15.18; Luk 3.7; 6.45 Nyɛ sinɔhi a nina! Nyɛ nimli yayamihi! Kɛ nyɛ maa pee kɛ tu munyu kpakpa kɛɛ? Ejakaa nɔ́ nɛ hyi tsui mi tɔ ɔ, lɔ ɔ nya deɔ. 35Nɔmlɔ kpakpa jeɔ ní kpakpahi kɛ jeɔ e juetli kpakpahi a mi; nɔmlɔ yayami hu jeɔ ní yayahi kɛ jeɔ e juetli yayahi a mi.
36“I ngɛ nyɛ dee ke kojomi ligbi ɔ, nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ maa bu akɔtaa ngɛ yaka munyu tsuaa yaka munyu nɛ e tu hyɛ he. 37Munyuhi nɛ nyɛ tu ɔ, lɔ ɔmɛ a nɔ a maa da kɛ wo nyɛ nguɔ, nɛ lɔ ɔmɛ nɔuu a nɔ a maa da kɛ bu nyɛ fɔ.”
Farisi bi ɔmɛ ngɛ okadi hlae
(Marko 8.11-12; Luka 11.29-32)
38 #
Mat 16.1; Mar 8.11; Luk 11.16 Kɛkɛ nɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ, kɛ Farisi bi ɔmɛ a ti ni komɛ de ke, “Tsɔɔlɔ, wa ngɛ o nine nya okadi ko hlae nɛ waa hyɛ.”
39 #
Mat 16.4; Mar 8.12 Yesu he nɔ nɛ e de ke, “Nyɛ yi nɔ yaya bi nɛ nyɛ li Mawu! Nyɛ ke nyɛ ngɛ ye nine nya okadi hlae, pi ja? Dɛbi! Okadi pɛ nɛ a ma ha nyɛ ji gbalɔ Yona nɔ́ ɔ. 40#Yona 1.17 Bɔ nɛ Yona ye nyɔ kɛ pia ligbi etɛ ngɛ wo mi lo nguaa a muklii mi ɔ, jã Nɔmlɔ Bi ɔ maa ye nyɔ kɛ pia ligbi etɛ ngɛ zu mi. 41#Yona 3.5 Kojomi ligbi ɔ, Nineve bi ɔmɛ maa te si nɛ a maa po nyɛ nya; ejakaa benɛ a nu nɛ Yona ngɛ fiɛe ɔ, a tsake a tsui. Se i ngɛ nyɛ dee ke nɔ́ ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ pe Yona. 42#Mats I, 10.1-10; Kron II, 9.1-12 Kojomi ligbi ɔ, Sheba manyɛ ɔ maa te si nɛ e maa po nyɛ nya; ejakaa e hia blɔ kɛ je e ma mi tɔɔ kɛ ba bu Matsɛ Salomo nile munyuhi tue. Se i ngɛ nyɛ dee ke nɔ́ ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ pe Salomo!
Mumi yayami ɔ maa kpale kɛ ba
(Luka 11.24-26)
43“Ke mumi yayami je nɔ ko mi ɔ, e ya kpaa si ngɛ nga kplanaa nɔ nɛ e hlaa he nɛ e maa jɔɔ e he ngɛ. Ke e nɛ́ he ko ɔ, 44e deɔ e he ke, ‘Ma kpale ye se kɛ ya ye we ɔ mi he nɛ i je ɔ.’ Ke e ba a, e naa kaa we ɔ fɔɔ si gu, nɛ a bɛɛ mi, nɛ a dla mi. 45Kɛkɛ ɔ, e yaa nɛ e ya ngɔɔ mumi kpa kpaago kɛ baa, nɛ e kɛ mɛ ba hii lejɛ ɔ. Mumi yayamihi nɛ pe lɛ nitsɛ po ji mumi nɛ ɔmɛ. Nɔmlɔ nɛ ɔ nyagbe si himi ɔ ba peeɔ haomi kulaa pe sisije ɔ po. Yi nɔ nɛ ɔ bi yayami peeli nɛ ɔmɛ ɔ, nɔ́ nɛ maa ba mɛ hu a nɔ ji nɛ ɔ nɛ.”
Yesu nyɛ kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ
(Marko 3.31-35; Luka 8.19-21)
46Benɛ Yesu kɛ ni ɔmɛ ngɛ munyu tue kɛ mwɔɔ ɔ, e nyɛ, kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ ba da agbo ɔ nya, nɛ a ngɛ hlae nɛ a kɛ lɛ nɛ tu munyu. [ 47Kɛkɛ nɛ nɔ ko de Yesu ke, “Hyɛ, o nyɛ, kɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ daa si ngɛ agbo ɔ nya, nɛ a suɔ kaa a kɛ mo nɛ tu munyu.”]
48Se Yesu bi nɔ nɛ ba tsɛ lɛ ɔ ke, “Mɛnɔ ji maa, nɛ mɛnɔmɛ ji ye nyɛmimɛ?” 49Jehanɛ, e je e nine ngɔ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ, nɛ e de ke, “Hyɛ, maa, kɛ ye nyɛmimɛ ɔmɛ ji nɛ ɔmɛ ɔ nɛ. 50Nɔ tsuaa nɔ nɛ peeɔ Tsaatsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ suɔmi nya ní ɔ, lɛ ji ye nyɛminyumu, ye nyɛmiyo, loo maa.”
Currently Selected:
Mateo 12: Dangme
Highlight
Share
Copy

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.