Marke 15
15
A kɔɛ a Yeesu o Pilate lo
(Matie 26.69-75, Luke 22.56-62, Nsaŋ 18.15-18,25-27)
1Ɲɔɔ tengaa, mí bolii vanaa-solia-lasálàá tundu nda simlacia, vanaa pɛɛkaa latɔŋnda a vanaa bɛndua tɔ̀a kpow. Má viam vannda, má yii Yeesu, má kɔa a ndu, má kɔ mal ndu Pilate o ba. 2Mí Pilate ɲuna ndu aa: «Vɛ̀ɛ̀ nɔm co masa Yuifia ni?» Mí Yeesu mulul ndu aa: «Nɔm pila cii dimi.» 3Mí simlacia vanaa-solia-lasálàá hɛɛnduu Yeesu sɔɔn bɔɔ-bɔɔ coo. 4O kon mí Pilate ɲuna ndu vɛlɛ aa: «Vɛ̀ɛ̀ a co ɲɛ-ɲɛ muli le? Tuei-yɔ sɔɔn nda co nɔm hɛɛnduuo coo-on.» 5Kɛ Yeesu mulul lɛ ndu ikɛ́-kɛ̀ le. Mí Pilate dɔawnun kɔndɔfili.
A yaala Yeesu le piɔ́mndo sɔlaa
(Matie 27.15-26, Luke 23.13-25, Nsaŋ 18.39—19.16)
6Nduyɛ, telen oo telen kafo-hiavaa-coo ndóò tiiya pɛ, mɛɛ mì Pilate ndóò soli vana kaasoo o pilɛ, mì ndóò mal ndu, o vannda ndáà yeema-o pɛɛn. 7Langbanɔɔ pum va o kaasoo diolan Barabas, le vanaciee ndóò dii fondo fúú o paale vɔkɔ-vɔkɔɔlen lepum coo-o ndáà mal ndu o kaaso kon ni. 8Mí vannda sɛ́lɛ́ bɛndoo komal Pilate le nda ɲɛ o dema nda tosal-lo tosallo. 9Mí Pilate mulul nda aa: «Vɛ̀ɛ̀ la yeema mì mel niaa masa Yuifia?» 10Kani ndóò sina nin maa le nɛyɔn simlacia ndáà nɔ a Yeesu-o nda hun lɔlu ndu ni. 11Kɛ mí simlacia vanaa-solia-lasálàá pei vannda sɔɔn niŋ le Pilate dimullo maa o co fisa mò mel nda Barabas. 12Mí Pilate cua vɛlɛ sɔɛi, mó ɲuna nda aa: «Mi vɛ̀ɛ̀ ya yɔŋ yɛ niko a o niaa co hoo veeloo aa masa Yuifia-o?» 13Má deŋul ndu aa: «Baŋ ndu o yɔm singafilaa coo!» 14Mí Pilate ɲuna nda aa: «Dɛnɛ vɔɔn yɛɛ o tosa yɛ?» Kɛ má cɔɔlu deŋi kpélén aa: «Baŋ ndu o yɔm singafilaa coo!» 15Mí Pilate cɛl sɛ́lɔ́ɔ́ diom, mó mal Barabas. O kon kɔɔli, mó viam vannda, má lɔaa Yeesu. Ndáà ciiyo ndu lɔɔ a kɔluei, má baŋ ndu o yɔm singafilaa coo.
Vanaa cɔwva sui Yeesu sɔɔlɛmaa
(Matie 27.27-31, Nsaŋ 19.2-3)
16Mí vanaa cɔwva kɔa a Yeesu o cɛi lemasa Pilate-o nin. Má veelu vanaa cɔwva kpow. 17Má vow ndu doma bɛndu lemasa siaŋa sɔɔtɔtɔɔ. Má lɔa mɔsil lemasaa a yɔɔn, má vow Yeesu ndu o lebol. 18O kon kɔɔli má va ndu mamɔɔ aa: «Masa Yuifia isɛ!» 19Má va ndu bollen lɔɔ a kpɛ̀ndɛ̀len, má va ndu lɔluan tuufuuo coo a ndu vulan beŋndo. 20Ndáà ciiyo ndu sɔɔlɛmaa suiyo lende, má soli ndu doma bɛndu kon lekɔɔ, má mingi ndu volɔɔla ndɔlan vow. O kon kɔɔli, má kɔa a ndu le ndu baŋɔɔ o yɔm singafilaa coo.
A baŋ Yeesu o yɔm singafilaa coo
(Matie 27.32-44, Luke 23.26-43, Nsaŋ 19.17-27)
21Mɛɛ nda va kɔlan le ndu baŋɔɔ o yɔm singafilaa coo, má bɔŋan a langbanɔɔ pum fulaa Sirɛne. O va cɔnɔnndo o ciɛɔn nin, mó kei a lon, diolan ndu Simɔn, fuɲa Alɛksandre nda Rufis. Mí vanaa cɔwva baŋ ndu kangalan le kɔlan a yɔm singafilaa Yeesu-o. 22Má kɔa a Yeesu o fondaa pum diolan Kɔlkota (kon co dimio ni aa fonda lakpokpoo). 23Má yɔngu ndu mɔima nda bingulan a bil lolɛiyo pum-ndan le kolɔɔ, kɛ Yeesu cɛl le man kolɔɔ le. 24Má baŋ ndu o yɔm singafilaa coo, má mal siondei le volɔɔla ndɔla cuɛinanndan piɔvanndo, le sinaa la vana-vana sɔlanin-ndan. 25A telen yɛnnde kalaa nda baŋ ndu o yɔm singafilaa coo ni. 26Sɔɔn va n'sɛvaa le kɔlɔ nda dii ndu-o cɔmndo-on va mun ni aa: «Masa Yuifia.» 27Má baŋ ndu latulu nda vanaa yɔŋ vɔɔnda pum nda ŋiɔn, hoo o ba ndɔ kɛndɔɔ coo, o pilɔɔ o ba ndɔ mɛllo coo. 28O kon mí sɔɛi co i sɛvaa o Sɛbɛ Hala-o nin-nde peelun aa: «Má cɔm ndu nda vanaa yɔŋ vɔɔnda latulu.»
29Mí vanaa va hiovɔɔ-a va ndu yeowlan a bolle hiiloo, má va dimio aa: «Nɔm dimi ni aa a co Cɛi-Hala-o tɛɛmbuu, mà mingi ndu tangul o palɛi ndii yáá bɛngu, 30mɛɛ ciindian-ndɔ hau nɔm pila, mà tol o yɔm singafilaa coo!» 31Mí bolii vanaa-solia-lasálàá a vanaa pɛɛkaa latɔŋnda bɛɛ a va ndu mamɔɔ, ma va dimulanndo aa: «O ciindiaa caaŋaa celen, vɛ̀ɛ̀ mo bumba ndu pila ciindian! 32Ndu masa Israɛlla, o tol-lɔ hau o yɔm singafilaa coo, mì n ce, mì n laalan ndu.» Vanaa ndáà baŋ ndu ikɛi-ya bɛɛ va ndu yeowlan.
Yeesu sɔla piɔ́mndo
(Matie 27.45-56, Luke 23.44-49, Nsaŋ 19.28-30)
33Paalen tiiyaa o pol, mí ɲumndan ma toal o lɛŋnden kpow coo, mí ma lo lende háá o lɛɛlɛ yàándɔɔ. 34A lɛɛlɛ yàándɔɔ, mí Yeesu deŋi coocoo kpélén aa: «Elohi, Elohi, lama sabatani?» Kon co dimio ni aa: «Hala nuu, Hala nuu, le yɛɛ nɛ n kɛɛ yɛ ya?» 35Vanaa va lon-nda a pum tueyɔɔ lende, má dimi aa: «La tuei-yɔ ndu Elii veeloo.» 36Mí vanndo pum ɲaanun, mó kɔ cua ɲɛ fuɛn-fuɛɛndo pum, mó mal ndu o mɔima vaalan nin, mó sɔaa ndu o kpɛ̀ndɛ̀len, mó cɔm Yeesu ndu le kolɔɔ. Mó dimi aa: «La mɛi-yɔ hau, mì n tofan-ndɔ, te Elii hun tuisinin ndu.» 37Kɛ mí Yeesu deŋi kpélén. O kon kɔɔli, mó malnun kɔl.
38Mí kola landaa va o Cɛi-Hala-o nin-ndo tɛnda tɛɛn, kandɔɔ coocoo háá mo tiiya lebɛngu di. 39Bolle vanaa cɔvaa kɛmɛa va isisi Yeesu laci, ndóò cɔu mɛɛ Yeesu looku kɔllo malnɔn yɛ, mó dimi aa: «Po Hala-o lekɛ́ndɛi langbanɔɔ ho va ni.» 40Vanlaandua pum bɛɛ va isisi tofaa kɔɔli-kɔɔli lándán, Mari fula Makdala-o a Mari velu Nsaki pɔmbɔ, Yose a Salome-o. 41Yeesu va Kalile, má del ndu kɔɔli, má lo ndu balɔɔ kɔɔli le ndu malaa o makolan nin. Vanlaandua celen bɛɛ aa kɔɛ ndu kɔɔli Yerusalɛm.
A kumbu Yeesu o sɛiyo nin
(Matie 27.57-61, Luke 23.50-56, Nsaŋ 19.38-42)
42Paalen léè del nin, nduyɛ paale pɛngiaalen le va diimandɔɔ ni, 43mí Yosɛf hun fulaa Arimatee, vana vannda ndáà ke bɛɛlen taw o kunda vanaa kialaa n'yamaa lelɛŋnda tɛɛn-ndo o va ni. Ndu bɛɛ va vana pilɛ le masale Hala len cumndo. Mó veesiaa hɔlla, mó kɔa o Pilate lo, mó ɲuna ndu le dialun Yeesu-on cuaa. 44Mí kɔndɔfillo bii Pilate le keleŋa Yeesu keleŋa vu-o, mó veelu bolle vanaa cɔvaa kɛmɛa le ndu ɲunaa te vu Yeesu-o ndóò viow nin lándán. 45Tuu o sɔla muli bolle vanaa cɔvaa kɛmɛa-o, mó yɔngu Yosɛf dialun Yeesu-on. 46Mí Yosɛf piandu kola fengbɔɔ, mó tuisi dialun Yeesu-on o yɔm singafilaa coo, mó simbul mun o kola fengbɔ kalaa nin, mó kɔ kɛsi mun o sɛi townun o powvo nin-ndo nin. O kon, mó mingi powvo ɲindɔɔ o sɛiyo sondoo. 47Mí Mari Madelɛn nda Mari kalaa Nsaki a ca nɛɛ nda va Yeesu kɛsio-a.
Currently Selected:
Marke 15: BKG
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© Alliance Biblique en Guinée