Elizeus: Príbeh absurdnej vieryUkážka

V 5. kapitole 2. kráľov čítame o Naamánovi, veliteľovi vojska sýrskeho kráľa, ktorý trpel malomocenstvom. Dopočuje sa od otrokyne, že Elizeus by ho mohol vyliečiť, a tak odchádza so sprievodom do Izraela, nesúc dary pre kráľa. Keď Naamán konečne stretáva Elizea, predpokladá, že Elizeus jednoducho mávne rukami a odoženie malomocenstvo. Miesto toho ho Elizeus požiada urobiť niečo, čo Naamán pokladá za absurdné, a to, aby išiel k Jordánu a sedem krát sa v ňom umyl. Naamán najprv odmietne urobiť to, o čo ho Elizeus požiada, ale na naliehanie jeho sluhov to nakoniec urobí. Po splnení toho, o čo ho Elizeus požiadal, je Naamán napokon uzdravený. Naamánova reakcia je mi veľmi povedomá.



V istom okamihu tvojho života si možno cítil, že ťa Boh vedie k vykonaniu čohosi, čo sa ti zdalo práve vtedy trochu bláznivé alebo absurdné. Možno si požiadal Boha, aby urobil čosi v tvojom živote tak, ako to urobil Naamán, ale Jeho počiatočná odpoveď nebola takou, ako si očakával a nebol si dosť ochotný pokoriť sa a podvoliť sa Božím spôsobom. Ak požiadame Boha, aby čosi urobil v našom živote, nikdy by sme to nemali robiť s postojom alebo očakávaním, ako a kedy presne by to mal urobiť. Nie sme väčší ako Boh a musíme do Neho vložiť našu plnú vieru, s tým, že On to urobí v pravom čase a správnym spôsobom. Nie je to naša starosť. Je to jedine Božia starosť a ako nám hovorí Izaiáš 55,8, Božie cesty nie sú našimi cestami. Aké kroky môžeš podniknúť k úplnej pokore pred Bohom a uvedomiť si, že Jeho cesty nie sú tvojími cestami?