Nasmerovanie smútku k nádeji a uzdraveniuUkážka

Nájdite si svoju vlastnú cestu

Je to tvoja strata. Tvoja cesta.

Smútok nie je proces. Samozrejme, môžeš hľadať na internete a nájsť fázy, kroky a spôsoby, ako sa s ním vyrovnať, ale v skutočnosti neexistuje správny spôsob, ako sa vyrovnať so smútkom. Pre každého je to iné, takže čokoľvek dnes cítiš, je to v poriadku.

Ale ak hľadáš radu od niekoho, kto si tým prešiel, odporúčam ti pokľaknúť a modliť sa o radu. Modlitba by mala byť prvou vecou, po ktorej siahneš, nie poslednou, keď si už na dne. Aj keď si v takej situácii, modli sa, ako keby zajtrajšok už nemal nastať!

Všetci ti budú rýchlo radiť, čo by si mal alebo nemal robiť v tomto čase straty, ale tvoja cesta je už stanovená Bohom a len On ťa môže viesť správnym smerom

A keď už hovoríme o smeroch, pravdepodobne si už stokrát čítal a počul, že keď čelíš strate partnera, mal by si sa aspoň rok zdržať akýchkoľvek dôležitých rozhodnutí. Mám pravdu?

Som si istá, že priatelia a rodina si mysleli, že som sa zbláznila, keď som menej ako šesť mesiacov po smrti manžela zavrela dvere domu, v ktorom sme spolu žili, a presťahovala sa do Severnej Karolíny. Dom som nepredala, ale nechala som ho tak, kým som sa s tým nedokázala vyrovnať. Bolo tam toľko spomienok. S manželom sme dom renovovali sami a pohľad na každú škáru v sadrokartóne, krivé okná a začiatočnícke chyby, ktoré sme urobili, mi lámal srdce. Keď som to tam nechala, získala som potrebný odstup, aby som sa v tých veciach neutápala, ale aby som si pamätala dobré veci, ktoré sme spolu zažili.

Nielenže som urobila veľkú investíciu do nového domu, predčasne som tiež odišla do dôchodku z kariéry, ktorá mi dvadsať rokov zabezpečovala veľmi pohodlný život, aby som mohla nasledovať svoje srdce a venovať sa písaniu na plný úväzok. Je pravda, že písanie románov nie je práve najistejšia kariéra a v tom čase priatelia vyjadrovali obavy z tohto rozhodnutia. Ale vec sa má tak, že som cítila neuveriteľnú túžbu niečo robiť. Život sa mi zdal neuveriteľne krehký a chcela som, aby čas, ktorý mi zostával, mal zmysel, a nebol len prácou. Modlila som sa. Počúvala som. A s veľkou istotou a presvedčením ma Boh viedol k týmto rozhodnutiam.

Áno, pre niekoho, kto to sledoval, to vyzeralo trochu bláznivo, ale ja som uverila Bohu a On ma odvtedy vzal na najúžasnejšiu cestu. Zažila som nové veci a požehnania sa na mňa sypali. Počas celého toho obdobia bol mojím majákom.

Takže, skôr ako si kúpiš nový dom alebo zmeníš kariéru, spomeň si na to, čo som povedala na začiatku. Tvoja cesta nemusí vyzerať ako moja, ale – rovnako ako ja – možno zistíš, že to, čo si plánoval, nie je Božím plánom pre teba. Prekonávanie smútku a zotavovanie sa z neho je u každého iné a môj príbeh nemusí byť nutne tvojím – ani by nemal byť. Zdieľam ho len v nádeji, že ti bude útechou na tvojej vlastnej ceste. Živý príklad niekoho, kto prežil jednu z najťažších skúseností, aké si možno predstaviť, a prekonal ju, pričom naďalej chváli Toho, kto ho cez to preniesol.