Nasmerovanie smútku k nádeji a uzdraveniuUkážka

Hľadanie podpory v smútku

Zlomené srdce je rana, ale nezlomí tvojho ducha.

Ako každá rana, aj zlomené srdce potrebuje čas, aby sa uzdravilo. Spočiatku je takmer nemožné uniknúť bolesti. Je surová a citlivá, no postupom času sa rana zahojí. Mení tvar a štruktúru. Pamätáš si, čo bolesť spôsobilo, ale už to nebolí tak, ako keď sa to stalo prvýkrát.

Podobne ako sa dvom ľuďom so zlomenou rukou bude zlomenina hojiť rôznym tempom, ani smútok nie je univerzálny. Tento proces však môžeme podporiť tým, že odstránime hluk. Modlitbou. Tým, že budeme vedieť a veriť, že bolesť, ktorú cítime, nezničí nášho ducha - presne tak, ako to Boh sľubuje vo svojom Slove. Napokon som našla útechu v týchto typoch prisľúbení v Biblii. V skutočnosti sú tieto dva úryvky z Písma z dnešného zamyslenia v mojej Biblii skoro rozmazané z toho, ako som sa k nim toľkokrát vracala.

Keď som prišla o manžela, bola som požehnaná tým, že som mala úžasnú podporu okolia. Moja milá priateľka prišla ku mne domov a zostala so mnou. Nepýtala sa - jednoducho začala konať. Nevnucovala sa, netlačila, ale bola tu jednoducho pre mňa. Jej manžel bol taký láskavý, že jej dovolil, aby zostala pri mne, a ona ostala takmer dva mesiace. Bolo ťažké vidieť ju odchádzať, no získala som tým trochu času, kým som sa musela postaviť veciam sama. Úpenlivo som počúvala Boží hlas, ale až keď odišla, skutočne som ho počula a konala podľa toho, čo mi hovoril. V zajtrajšom zamyslení sa s tebou o týchto činoch podelím viac, ale ešte predtým sa chcem naozaj zamerať na tie prvé emócie a zážitky, ktoré akoby ťa zlomili ako prvé.

Podľa mojich skúseností bol smútok ťažší v druhom roku. Do tej doby už ostatní ľudia stratu prekonali, ale ja som zažívala veci prvýkrát a manžel mi chýbal viac ako kedykoľvek predtým. To som nečakala. Nikto ma nevaroval, že druhý rok bude ťažší, a naozaj ma to zaskočilo. Viac som plakala a strata ma zasahovala v tých najnečakanejších momentoch.

Odvtedy sa môj život veľmi zmenil. Neočakávané cesty mi priniesli nové radosti a hoci mi bude môj manžel vždy chýbať, teraz mám úplne iné šťastie, ktoré je rovnako výnimočné. Moja cesta s Bohom sa upevnila a už len preto nemôžem poprieť, že táto cesta bola požehnaná.

Nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si vždy s nami a že nás vedieš údolím tieňov. Za tých, ktorí kráčajú po svojej vlastnej ceste straty alebo smútku, sa modlím, aby si sa im jasne ukázal, aby vedeli, že nie sú sami. Posilni ich a pomôž im byť odvážnymi, keď čelia veciam, ktroré sa zdajú byť ťažké, až nemožné. A pomôž, aby Ti verili a prijali nové skúsenosti, ktoré si pre nich vopred pripravil. Amen.