11 mýtov o blízkosti vo vzťahochUkážka

Mýtus #9: Intimita vyzerá rovnako bez ohľadu na pohlavie 

Lingvistka Deborah Tannen vo svojej úžasnej knihe You Just Don’t Understand (Ty tomu jednoducho nerozumieš) píše: 

Ak sa dospelí učili spôsobom komunikácie ako deti, ktoré vyrastali v oddelených sociálnych skupinách rovesníkov, potom konverzácia medzi mužmi a ženami je medzikultúrna komunikácia... Ak pochopíte rozdiely medzi pohlaviami... v  spôsobe, ktorým komunikujú, možno nedokážete predísť tomu, aby vznikali nedorozumenia, ale máte väčšiu šancu predísť tomu, aby sa vymkli spod kontroly.

Podľa Tannenovej má mužská kultúra tendenciu súťažiť. Muži fungujú ako jednotlivci v rámci „hierarchického spoločenského usporiadania, v ktorom sú buď pred niekým, alebo za niekým“. Chlapci sa hrávajú vo veľkých skupinách, v ktorých komunikujú s cieľom zachovať si samostatnosť a vyvarovať sa zlyhaniam. Postavenie v skupine získavajú víťazstvom alebo dávaním rozkazov, ktoré sa dodržiavajú. Slová používajú na to, aby vyhrali hádky alebo preukázali znalosti. (Ak si spomínaš, nie raz sa dvanásť učeníkov stretlo osamote a hlavnou témou diskusie bolo, kto je číslo jeden.) V mužskej kultúre slová zvyčajne vyvolávajú stres. 

Na druhej strane, ženská kultúra je skôr „sieť prepojení“. Dievčatá sa zvyknú hrať v  menších skupinách alebo v dvojiciach, kde komunikujú s cieľom zachovať intimitu a vyhnúť sa osamelosti. Postavenie v skupine získavajú prepojením. Dievčatá používajú slová, aby sa pripojili jedna k druhej. V ženskej kultúre panuje snaha vyhýbať sa rozkazom. Ženy nepoužívajú slová, aby preukázali nadradenosť, ale aby vyjadrili zblíženie. Z toho dôvodu slúžia slová na uvoľnenie stresu. 

Ak sa v šatni stretnú dvaja muži, priatelia, budú pravdepodobne diskutovať o práci, športe alebo súčasnej situácii. Náklonnosť si budú vyjadrovať napríklad nejako takto: „Máš dobre vymakané brucho. Mal by si mu dať meno.“ Muži radi hrajú hry ako napríklad squash, kde môžeš počítať body a vieš, kto vyhral. Ak pozerajú spolu zápas a rozhodnú sa dať si čipsy, budú vyjednávať, a kto prehrá, bude musieť zohnať jedlo. 

Ak sú v šatni ženy (tak som to počul), budú pravdepodobne hovoriť niečo ako: „Neznášam svoje stehná,“ a „Čo si, tvoje stehná vyzerajú super. Navyše máš nádherné vlasy, dala by som všetko za vlasy, ako máš ty.“ Budú sa venovať skôr aerobiku alebo joge, pri ktorých nie je možné povedať, kto vyhral. Ak spolu pozerajú telku a po vzájomnej dohode dôjdu k rozhodnutiu dať si čipsy (po tom, ako sa zhodnú, že by síce nemali), zájdu do kuchyne spolu, aby si ich priniesli. 

Ak sa spýtaš ženy: „Aký si dnes mala deň?“ bude to vnímať ako príležitosť zblížiť sa. Bude očakávať, že budeš pozorne počúvať a empaticky reagovať. Ak rovnakú otázku položíš mužovi, je veľká šanca, že ti podá správu, ktorá poukáže na jeho šikovnosť a že všetko zvládne do detailov. 

Takže nie je vôbec prekvapujúce, že keď komunikujú dve pohlavia medzi sebou, môžu sa vynoriť, a aj sa vynoria, problémy. Myšlienka, že muži a ženy vlastne pochádzajú z rôznych planét, sa stala v deväťdesiatych rokoch námetom populárnej knihy. 

Pravdou však zostáva, že nikto nie je úplný stereotyp. Existujú citliví muži a poznám mnoho silných, priamočiarych a súťaživých žien. (Dokonca som sa s jednou oženil.) Napriek tomu, že sú medzi mužmi a ženami nejaké zásadné rozdiely, všetci najviac chceme mať vzťah s niekým, kto nám bude venovať pozornosť, bude nám rozumieť a kto si nás bude vážiť. 

Takže... ako sa cítiš, keď máš komunikovať s opačným pohlavím? 

A. Je to moja najobľúbenejšia činnosť!

B. Akoby som bol stále na strednej škole.

C. Úplne zmätene.

D. Raz som sa popálil, budem si dávať pozor. 

Ak si odpovedal A, je to skvelé! Ak si odpovedal B, C alebo D, rozumiem ti, neskôr budeme hovoriť aj o prekonávaní prekážok v intimite. 

Úryvok z knihy Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja - budovanie blízkosti od Johna Ortberga. Použité s povolením Slovenského evanjelizačného strediska.