Modlitba - Timothy KellerUkážka

Ježiš Kristus učil svojich učeníkov modliť sa, liečil ľudí modlitbami, odsúdil úplatkárstvo bohoslužby v chráme (ktorý, ako povedal, má byť „domom modlitby“) a trval na tom, že niektorí démoni sa dajú vyhnať iba modlitbou. Často a pravidelne sa modlil hlasným volaním a slzami (Žid 5,7), niekedy aj celú noc. Duch Svätý zostúpil na Neho a pomazal Ho, keď sa modlil (L 3,21 – 22), a zatiaľ čo sa modlil, bol premenený Božou slávou (L 9,29). Keď čelil svojej najväčšej kríze, robil tak s modlitbou. Počujeme Ho, ako sa modlí za svojich učeníkov a za cirkev večer pred svojou smrťou (J 17,1 – 26) a potom prosí Boha v agónii v Getsemanskej záhrade. Nakoniec zomrel, keď sa modlil.

Ihneď po smrti svojho Pána sa učeníci pripravovali na budúcnosť tým, že spoločne „zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1,14). Celé cirkevné zhromaždenie „zotrvávalo... na modlitbách“ (Sk 2,42, 11,5, 12,5, 12). Moc Ducha Svätého zostupuje na prvých kresťanov ako reakcia na mocnú modlitbu a vodcov si vyberajú a ustanovujú iba modlitbou. Od všetkých kresťanov sa očakáva, že majú pravidelný, verný, oddaný a vrúcny modlitebný život. V Skutkoch apoštolov je modlitba jedným z hlavných znamení, že Duch vstúpil do srdca skrze vieru v Krista. Duch nám dáva dôveru a túžbu modliť sa k Bohu a umožňuje nám modliť sa, dokonca aj keď nevieme, čo povedať. Kresťania sa učia, že modlitba by mala prenikať ich celým dňom a celým životom – mali by sa „neprestajne modliť“ (1Tes 5,17).

Modlitba je taká veľká, že kdekoľvek sa v Biblii pozrieš, tam je modlitba. Prečo? Všade, kde je Boh, je aj modlitba. Keďže Boh je všade a je nekonečne veľký, modlitba musí preniknúť do celého nášho života.