Získať aplikáciuPríprava našich sŕdc na Veľkú noc: Pôstne zamyslenieUkážka
"Deň 13: Opovrhnutie"
Dávid sa topí vo svojich problémoch (v. 1-3). Volá v solitárnej agónii, zamietnutý svojimi priateľmi a rodinou (v. 4) a postavený svojim nepriateľom (v. 8). Jeho postavenie je pod útokom. Zástanca toho mena, ktoré bolo oslavované v uliciach, je teraz zosmiešňované v hostincoch (v. 12). Izraelov spasiteľ plače pre spásu, ale nepočuje odpoveď. (v. 3).
Bolesť, ktorú cítime, keď je naša úcta pod útokom, je jednoznačne neznesiteľná. Nezáleží, či sme prišli z kultúrnych pozadí, ktoré cenia meno rodiny, alebo sme individualisti, ktorí túžia po mene pre nás, to meno je naším resumé. Zabime to, a budeme v nebezpečí plnom zrelej krízy identity. Ako máme tendenciu reagovať, keď je naša reputácia napadnutá? Zakrývame naše vady? Podliehame zúfalstvu? Privádzame sa (a ostatných) k šialenstvu v beznádejnom pátraní po dokonalosti? Dávid je na odlišnej ceste.
I v jeho úzkosti, Dávidova myseľ nie je na ňom. Nie je ustarostený o svoju vlastnú úctu. Jeho horlivosť je pre Pánov dom. To je to, čo ho sužuje (v. 9). Úprimne, vyznaním svojich chýb, sa modlí, aby tam neboli žiadne vedľajšie škody z jeho pochabosti, ktoré by mohli očierniť Boha Izraelu alebo tých, ktorí sa naňho pozerajú (v. 5-6). Dávid sa odvoláva a odvážne kladie svoju požiadavku na vytrvalú lásku a vernosť svojho spravodlivého a všemocného Pána (v. 13). V krátkosti, nachádza seba samého v Božej reputácii.
Veľa rokov neskôr, ten, ktorého volali Syn Dávidov, vstúpil do chrámu v Jeruzaleme počas Paschy a vyháňal obchodníkov a meničov peňazí. Jeho učeníci si pamätali, že to bolo napísané, „Horlivosť za tvoj dom ma stravuje" (Ján 2, 17). Táto konfrontácia vyústila v udalosti, ktoré by mohli vyvrcholiť v najväčšiu stratu dôstojnosti, ktorú si nemožno ani predstaviť. Stvoriteľ sveta, ponížený ako zločinec na kríži, modliaci za svojich nepriateľov, navrhujúc im všetky výhody Jeho dobrého mena. V Ježišovi dostávame večné postavenie, ktoré nikdy nemôže byť poškvrnené.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Syn Dávidov, Syn Boha, vyznávame, že sme sa usilovali až príliš, aby sme si sami spravili meno a málo sme si uvedomovali meno, ktoré si nám dal. Ty, ktorého meno je nad všetky mená, si si nebudoval žiadne postavenie. Pokoril si sa, zobral si postavenie sluhu a zniesol si násilné opovrhnutie tými, ktorým si navrhol svoje meno. Konečnou výmenou si nám napísal svoje meno na naše čelá a naše mená nezmazateľne do Knihy Života. Daj nám múdrosť a vieru potrebnú na pokorné prijatie Tvojho povýšenia. Uč nás Duchom a Slovom rásť spolu do toho mena a tým nech začneme odrážať znaky s tým spojené. Lebo tvoje je kráľovstvo i sláva i moc. Amen.
Copyright (c) 2012 Redeemer Presbyterian Church.
Dávid sa topí vo svojich problémoch (v. 1-3). Volá v solitárnej agónii, zamietnutý svojimi priateľmi a rodinou (v. 4) a postavený svojim nepriateľom (v. 8). Jeho postavenie je pod útokom. Zástanca toho mena, ktoré bolo oslavované v uliciach, je teraz zosmiešňované v hostincoch (v. 12). Izraelov spasiteľ plače pre spásu, ale nepočuje odpoveď. (v. 3).
Bolesť, ktorú cítime, keď je naša úcta pod útokom, je jednoznačne neznesiteľná. Nezáleží, či sme prišli z kultúrnych pozadí, ktoré cenia meno rodiny, alebo sme individualisti, ktorí túžia po mene pre nás, to meno je naším resumé. Zabime to, a budeme v nebezpečí plnom zrelej krízy identity. Ako máme tendenciu reagovať, keď je naša reputácia napadnutá? Zakrývame naše vady? Podliehame zúfalstvu? Privádzame sa (a ostatných) k šialenstvu v beznádejnom pátraní po dokonalosti? Dávid je na odlišnej ceste.
I v jeho úzkosti, Dávidova myseľ nie je na ňom. Nie je ustarostený o svoju vlastnú úctu. Jeho horlivosť je pre Pánov dom. To je to, čo ho sužuje (v. 9). Úprimne, vyznaním svojich chýb, sa modlí, aby tam neboli žiadne vedľajšie škody z jeho pochabosti, ktoré by mohli očierniť Boha Izraelu alebo tých, ktorí sa naňho pozerajú (v. 5-6). Dávid sa odvoláva a odvážne kladie svoju požiadavku na vytrvalú lásku a vernosť svojho spravodlivého a všemocného Pána (v. 13). V krátkosti, nachádza seba samého v Božej reputácii.
Veľa rokov neskôr, ten, ktorého volali Syn Dávidov, vstúpil do chrámu v Jeruzaleme počas Paschy a vyháňal obchodníkov a meničov peňazí. Jeho učeníci si pamätali, že to bolo napísané, „Horlivosť za tvoj dom ma stravuje" (Ján 2, 17). Táto konfrontácia vyústila v udalosti, ktoré by mohli vyvrcholiť v najväčšiu stratu dôstojnosti, ktorú si nemožno ani predstaviť. Stvoriteľ sveta, ponížený ako zločinec na kríži, modliaci za svojich nepriateľov, navrhujúc im všetky výhody Jeho dobrého mena. V Ježišovi dostávame večné postavenie, ktoré nikdy nemôže byť poškvrnené.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Syn Dávidov, Syn Boha, vyznávame, že sme sa usilovali až príliš, aby sme si sami spravili meno a málo sme si uvedomovali meno, ktoré si nám dal. Ty, ktorého meno je nad všetky mená, si si nebudoval žiadne postavenie. Pokoril si sa, zobral si postavenie sluhu a zniesol si násilné opovrhnutie tými, ktorým si navrhol svoje meno. Konečnou výmenou si nám napísal svoje meno na naše čelá a naše mená nezmazateľne do Knihy Života. Daj nám múdrosť a vieru potrebnú na pokorné prijatie Tvojho povýšenia. Uč nás Duchom a Slovom rásť spolu do toho mena a tým nech začneme odrážať znaky s tým spojené. Lebo tvoje je kráľovstvo i sláva i moc. Amen.
Copyright (c) 2012 Redeemer Presbyterian Church.
O tomto pláne
Čo je pôst? Je to čas, v ktorom očakávame víťazstvo svetla a života Ježiša nad temnotou hriechu a smrti. Počas našej púte od popolcovej stredy až k Veľkej noci si pripomíname skutočnosť našej slabosti a Božej vykupiteľskej milosti.
More
Toto zamyslenie zostavili pracovníci Redeemer Presbyterian Church a pôvodne bolo zverejnené na stránke www.redeemer.com v roku 2012. Použité s dovolením autora
