Mateo 26
26
A so Yesu yi nɔ
(Marko 14.1-2; Luka 22.1-2; Yohane 11.45-53)
1Benɛ Yesu tu munyu nɛ ɔmɛ tsuo gbe nya a, e de e kaseli ɔmɛ ke, 2#Mose II, 12.1-27 “Kaa bɔ nɛ nyɛ le ɔ, e piɛ ligbi enyɔ pɛ nɛ a maa ye Hetsɔmi ɔ, nɛ a maa ngɔ Nɔmlɔ Bi ɔ ngɔ ha nɛ a ya sɛu lɛ.”
3Jamɛ a be ɔ mi ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ ma nimeli ɔmɛ ya bua a he nya ngɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa Kayafa mɔ ɔ mi, 4nɛ a ya so bɔ nɛ a maa pee kɛ nu Yesu ga mi, nɛ a gbe lɛ. 5A de ke, “Wa be nɔ́ nɛ ɔ pee nyami be ɔ mi, konɛ basabasa kó ba ma a mi.”
A pɔ Yesu nu ngɛ Betania
(Marko 14.3-9; Yohane 12.1-8)
6Jehanɛ Yesu ba su Betania, nɛ e ba Simon we ɔ mi. Simon nɛ ɔ nu he womi nɔ hiɔ yaya hyɛ. 7#Luk 7.37-38 Benɛ Yesu ngɛ ní yee ɔ, yo ko hɛɛ alabastro tɔ kɛ e mi nu kɛ e he via nɛ he jua wa kɛ ba e ngɔ. Nɛ e plɛ nu ɔ kɛ pue Yesu yi mi. 8Benɛ e kaseli ɔmɛ na a, a mi mi fu, nɛ a bi ke, “Kɛ ji yaka ní puɛmi nɛ ɔ sisi kɛɛ? 9Nu kɛ e he via nɛ ɔ, a ko jua we sika fuu, nɛ a ngɔ ha ohiatsɛmɛ lo?”
10Se Yesu na a juɛmi ɔ momo. Lɔ ɔ he ɔ, e bi mɛ ke, “Mɛni he je nyɛ ngɛ yo ɔ nya dooe? E tsu ní tsumi saminyayoo ha mi. 11#Mose V, 15.11 Ejakaa nyɛɛ kɛ ohiatsɛmɛ ɔmɛ maa hi si daa; se imi lɛɛ pi daa nɛ i kɛ nyɛ maa hi si. 12Nu kɛ e he via nɛ ɔ nɛ e plɛ ngɔ pue ye nɔmlɔ tso nɔ ɔ, e kɛ dla mi ngɔ to ye pumi be. 13Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, je nɛ ɔ mi he tsuaa he nɛ a maa fiɛ sane kpakpa nɛ ɔ ngɛ ɔ, a maa sɛɛ nɔ́ nɛ yo nɛ ɔ pee nɛ ɔ hu kɛ kai lɛ.”
Yuda kplɛɛ kaa e maa tsɔɔ Yesu se blɔ
(Marko 14.10-11; Luka 22.3-6)
14Kɛkɛ nɛ kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ Yuda Iskariot ɔ pue nɔ kɛ ho osɔfo nikɔtɔma amɛ a ngɔ ya, 15#Zak 11.12 nɛ e ya de mɛ ke, “Ke i je Yesu ngɔ wo nyɛ dɛ mi ɔ, mɛni nyɛ ma ha mi?” A kane sika hiɔ yi nyingmi etɛ ngɔ ha lɛ, 16nɛ kɛ je jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yuda hla Yesu he blɔ, konɛ e ngɔ lɛ kɛ wo a dɛ mi.
Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ye Hetsɔmi niye ní ɔ
(Marko 14.12-21; Luka 22.7-13, 21-23; Yohane 13.21-30)
17Abolokplolo nyami be ɔ we kekleekle ligbi ɔ, kaseli ɔmɛ ba Yesu ngɔ ba bi lɛ ke, “Jije o suɔ kaa wa ya dla ha mo nɛ o ye Hetsɔmi ɔ ngɛ?”
18E de mɛ ke, “Nyɛɛ ya asimasi ngɔ ngɛ ma a mi, nɛ nyɛ ya de lɛ ke, ‘Tsɔɔlɔ ɔ ke, Ye be ɔ su; i kɛ ye kaseli ɔmɛ ma ba ye Hetsɔmi ɔ ngɛ o we ɔ mi.’ ”
19Kaseli ɔmɛ ya pee bɔ nɛ Yesu de mɛ ɔ, nɛ a pee niye ní ɔ nɛ a kɛ maa ye Hetsɔmi ɔ ngɔ to.
20Gbɔkuɛ ɔ, Yesu kɛ e kaseli nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ ya hi si ngɛ okplɔɔ ɔ he. 21Benɛ a ngɛ ní ɔ yee ɔ, Yesu de ke, “Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛ ti nɔ kake maa tsɔɔ ye se blɔ.”
22Nɔ́ nɛ ɔ ha kaseli ɔmɛ hao wawɛɛ, nɛ a bɔni lɛ bimi kakaaka ke, “Nyɔmtsɛ, imi lo?”
23 #
La 41.9
Yesu he nɔ ke, “Nɔ nɛ maa tsɔɔ ye se blɔ ɔ, e kɛ mi ngɛ ní yee ngɛ kaa nɛ ɔ mi. 24Nɔmlɔ Bi ɔ ma gbo kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ e he ɔ, se musu tloo nɔ nɛ maa tsɔɔ e se blɔ ɔ! Afani nɛ a fɔ we jamɛ a nɔmlɔ ɔ!”
25Yuda, nɔ nɛ tsɔɔ e se blɔ ɔ, bi lɛ ke, “Tsɔɔlɔ, imi lo?”
Yesu he nɔ ke, “Ja o de ɔ nɛ.”
Nyɔmtsɛ ɔ niye ní ɔ
(Marko 14.22-26; Luka 22.14-20; Korinto Bi I, 11.23-25)
26Benɛ a ngɛ ní ɔ yee ɔ, Yesu kɛ̃ abolo nɛ e gbaa nɔ, nɛ e ku mi, nɛ e ngɔ ha e kaseli ɔmɛ, nɛ e ke, “Nyɛ he nɛ nyɛɛ ye! Enɛ ɔ ji ye nɔmlɔ tso ɔ nɛ.”
27Enɛ ɔ se ɔ, e wo kplu, nɛ e na Mawu si, nɛ e ngɔ ha mɛ, nɛ e ke, “Nyɛ tsuo nyɛɛ nu. 28#Mose II, 24.8; Yer 31.31-34 Enɛ ɔ ji ye muɔ nɛ a kɛ sɔu Mawu somi ɔ nya. A plɛ ye muɔ ɔ ngɔ pue si ha nihi fuu, konɛ a ngɔ a he yayamihi ngɔ pa mɛ. 29I ngɛ nyɛ dee ke, i be wai nɛ ɔ nue hu gblegbleegble kɛ yaa si ligbi ɔ nɛ i kɛ nyɛ maa nu wai he ɔ ngɛ Tsaatsɛ matsɛ yemi ɔ mi.”
30Kɛkɛ nɛ a la yi jemi la, nɛ a je kpo, nɛ a pue nɔ kɛ ho Oliv yo ɔ nɔ ya.
Yesu gba ngɔ to kaa Petro ma kua lɛ
(Marko 14.27-31; Luka 22.31-34; Yohane 13.36-38)
31 #
Zak 13.7
Jehanɛ ɔ, Yesu de mɛ ke, “Nyɔ nɛ ɔ mi ɔ, nyɛ tsuo nyɛ maa tu fo kɛ je ye he. Ejakaa a ngma ke, ‘Ma fia to hyɛlɔ ɔ nɔ, nɛ to kuu ɔ maa gbɛ fĩa.’ 32#Mat 28.16 Se ke a tle mi si kɛ ba wami mi ekohu ɔ, ma sɛ nyɛ hlami kɛ maa ya Galilea.”
33Petro ka Yesu kita, nɛ e de ke, “Ke ni ɔmɛ tsuo si mo ɔ, imi lɛɛ i be mo sie gblegbleegble!”
34Yesu de Petro ke, “Niinɛ, i ngɛ mo dee ke, nyɔ nɛ ɔ mi ɔ, loko kungwɔ ma kpa nɔ́ ɔ, o ma de si etɛ ke o li mi.”
35Petro de lɛ ke, “Dɛbi! Ke i kɛ mo ma gbo tete po, i be mo kuae kɔkɔɔkɔ!”
Kaseli nɛ piɛ ɔ, mɛ hu a tu munyu ja nɔuu.
Yesu ya sɔle ngɛ Getsemane
(Marko 14.32-42; Luka 22.39-46)
36Enɛ ɔ se ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya he ko nɛ a tsɛɛ ke Getsemane, nɛ e de mɛ ke, “Nyɛɛ hi si ngɛ hiɛ ɔ, nɛ ma ya hɛ mi bɔɔ ma ya sɔle.” 37E ngɔ Petro, kɛ Zebedeo binyumuhi enyɔ ɔmɛ ngɔ piɛ e he. Aywilɛho nu lɛ, nɛ e hao; 38nɛ e de mɛ ke, “Aywilɛho nɛ nya wa miɔ nɛ e maa gbe mi; nyɛɛ hi si ngɛ hiɛ ɔ nɛ nyɛɛ kɛ mi nɛ fɔ nyɔ.”
39E ya e hɛ mi bɔɔ, nɛ e ya kpla si, nɛ e ngɔ e hɛ mi ngɔ bu si, nɛ e sɔle ke, “Tsaatsɛ, ke e maa hi ɔ, je amanehlu kplu nɛ ɔ kɛ je ye he kɛ ya se! Se kɛ̃ ɔ, a pee bɔ nɛ mo o suɔ; pi nɔ́ nɛ i suɔ.”
40Benɛ e kpale kɛ ba kaseli etɛ ɔmɛ a ngɔ ɔ, e na kaa a hwɔ mahe. Lɔ ɔ he ɔ, e de Petro ke, “Lɛɛ nyɛ nyɛ we nɛ nyɛɛ kɛ mi nɛ fɔ nyɔ ngmlɛfia kake po? 41Nyɛɛ fɔ nyɔ nɛ nyɛɛ sɔle, konɛ nyɛ ko sɛ ka mi. Mumi ɔ lɛɛ e suɔ kaa e maa pee jã, se he lo ɔ gbede.”
42Yesu pue nɔ kɛ ho si enyɔne, nɛ e ya sɔle ke, “Tsaatsɛ, ke a be amanehlu kplu nɛ ɔ jee kɛ je ye he kɛ ya se, nɛ ja i nu ɔ, lɛɛ a pee bɔ nɛ o suɔ.” 43E kpale kɛ ba kaseli ɔmɛ a ngɔ ekohu, nɛ e ba na kaa a hwɔ mahe, ejakaa nyɔ gbe mɛ.
44Yesu si mɛ ekohu, nɛ e ho ya sɔle si etɛne, nɛ e tu jamɛ a munyu ɔ nɔuu. 45Jehanɛ ɔ lɛɛ e kpale kɛ ba e kaseli ɔmɛ a ngɔ, nɛ e ba de mɛ ke, “Nyɛ he mi jɔ nyɛ nɛ nyɛ ngɛ mahe hwɔe kɛ mwɔɔ? Hyɛ! Ngmlɛfia a su ta, nɛ a maa ngɔ Nɔmlɔ Bi ɔ kɛ wo yayami peeli a dɛ mi. 46Nyɛɛ te nɛ waa ho. Hyɛ, nɔ nɛ ngɛ ye se blɔ tsɔɔe ɔ lɛ ma a nɛ!”
A nu Yesu
(Marko 14.43-50; Luka 22.47-53; Yohane 18.3-12)
47Benɛ Yesu ngɛ munyu ɔ tue kɛ mwɔɔ ɔ, Yuda, ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ ba hia kpo kɛ nihi babauu ngɛ e se; nɛ a hɛɛ klaatehi kɛ tso kpotihi. Nimli nɛ ɔmɛ ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ; kɛ ma nimeli ɔmɛ nɛ tsɔ mɛ. 48Nɔ nɛ ngɛ e se blɔ tsɔɔe ɔ to mɛ okadi ke, “Nɔ nɛ i ma fĩɔ e nya he ɔ, lɛ ji nɔ nɛ nyɛ ngɛ hlae ɔ nɛ. Nyɛɛ nu lɛ!”
49Yuda ba Yesu ngɔ amlɔ ba de ke, “Tsɔɔlɔ he manye.” Kɛkɛ nɛ e fiɔ Yesu nya he.
50Yesu de lɛ ke, “Huɛ, nɔ́ nɛ o ma peemi ɔ, pee esɔ!”
Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ ba yu Yesu nɔ, nɛ a nu lɛ pani nya. 51Amlɔ ɔ, nihi nɛ kɛ Yesu ngɛ ɔ a ti nɔ kake hia klaate, nɛ e kɛ po osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a tsɔlɔ tue. 52Yesu de lɛ ke, “Ngɔɔ o klaate ɔ ngɔ to e to he; ejakaa nihi tsuo nɛ hiaa klaate ɔ, a kɛ klaate ma kpata a hɛ mi. 53Anɛ o susu kaa i be nyɛe ma kpa Tsaatsɛ pɛɛ, nɛ amlɔ nɛ ɔ nɔuu e maa tsɔ hiɔwe bɔfohi asafo nyɔngma kɛ enyɔ kɛ se kɛ ba nɛ a ba je ngmlaa ha mi lo? 54Ke e ba jã a, lɛɛ ngmami ɔmɛ nɛ deɔ ke kikɛ nɛ ɔ e sa kaa níhi nɛ ba a, kɛ jamɛ a ngmami ɔmɛ maa pee kɛ ba mi kɛɛ?”
55 #
Luk 19.47; 21.37 Jehanɛ ɔ, Yesu kɛ ma kpekpemi ɔ tu munyu nɛ e de ke, “Imi lɛ nyɛ ma numi kɛ klaatehi kɛ tso kpotihi kaa a nuu ojo fialɔ ɔ? Daa nɛ ɔ, i hii sɔlemi we ɔ, nɛ i tsɔɔ ní, se nyɛ nui mi. 56Se a pee ní nɛ ɔmɛ tsuo, konɛ níhi nɛ gbali ɔmɛ ngma a nɛ ba mi.”
Amlɔ ɔ, kaseli ɔmɛ tsuo tu fo nɛ a si lɛ.
Yesu ngɛ kpe ngua a hɛ mi
(Marko 14.53-65; Luka 22.54-55, 63-71; Yohane 18.13-14, 19-24)
57Ni nɛmɛ nɛ nu Yesu ɔ ngɔ lɛ kɛ ya Kayafa, osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a ngɔ, he nɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ, kɛ ma nimeli ɔmɛ ya bua a he nya ngɛ ɔ. 58Petro nyɛɛ a se ngɛ lokoo kɛ ya su kue ɔ he, ngɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a we ɔ mi. E sɛ we ɔ mi, nɛ e ya hi si ngɛ ta buli ɔmɛ a kasa nya, konɛ e kɛ hyɛ bɔ nɛ nyagbe ɔ maa ba ha. 59Osɔfo nikɔtɔma amɛ, kɛ kpe ngua a tsuo hla kaa a maa na lakpa odase ko ngɛ Yesu he, konɛ a gbe lɛ; 60se a nɛ eko. Nihi fuu ba ba ye lakpa odase mohu, se nɔ́ ko ji mi. A hɛɛ mi hluu ɔ, nyumuhi enyɔ ba, 61#Yoh 2.19 nɛ a ba de ke, “Nyumu nɛ ɔ de ke, ‘Ma nyɛ ma ku Mawu sɔlemi we ɔ pue si, nɛ ligbi etɛ se ɔ, ma fia ekohu.’ ”
62Kɛkɛ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a te da si, nɛ e bi Yesu ke, “Odase nɛ ni nɛ ɔmɛ ngɛ yee kɛ ngɛ mo sie ɔ, o be he nɔ́ ko dee?” 63Se Yesu pɛ̃ e nya mi. Osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a kɛ lɛ tu munyu ekohu ke, “I ngɛ mo kita kae ngɛ Mawu hɛ kalɔ ɔ biɛ mi kaa ke mo ji Kristo, Mawu Bi ɔ, de wɔ!”
64 #
Dan 7.13
Yesu de lɛ ke, “Ja o de ɔ nɛ! Se i ngɛ nyɛ dee ke, kɛ je be nɛ ɔ kɛ yaa a, nyɛ maa na Nɔmlɔ Bi ɔ nɛ hii si ngɛ Ope ɔ hiɔ nɔ, nɛ e ma ngɛ hiɔwe bɔku ɔmɛ a mi!”
65 #
Mose III, 24.16
Kɛkɛ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a hía tade klɔii ɔ nɛ e wo ɔ, nɛ e de ke, “E bɔ musu! Anɛ odase yeli kpahi a he pa hia wɔ lo? Jehanɛ lɛɛ, tse nyɛ nu kaa e bɔ musu! 66Kɛ nyɛ ngɛ dee kɛɛ?”
A he nɔ ke, “E sa gbenɔ!”
67 #
Yes 50.6
Kɛkɛ nɛ a su lada ngɔ pue e hɛ mi, nɛ a fiaa lɛ ní. Ni komɛ hu gba lɛ ma, 68nɛ a de ke, “Kristo, de wɔ! Mɛnɔ lɛ fia mo nɔ́ ɔ?”
Petro kua Yesu
(Marko 14.66-72; Luka 22.56-62; Yohane 18.15-18, 25-27)
69Be nɛ ɔ mi tsuo ɔ, Petro hii si ngɛ kue ɔ mi ngɛ kpo ɔ nɔ. Kɛkɛ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a mawayo ko ba e ngɔ ba de lɛ ke, “Mo hu tse o kɛ Yesu, Galilea no ɔ lɛ ngɛ!”
70Se Petro de ngɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi ke, “Dɛbi! Nɔ́ nɛ o ngɛ dee nɛ ɔ, i li he nɔ́ ko.” 71Kɛkɛ nɛ e je lejɛ ɔ kɛ ya gu kue ɔ we agbo ɔ nya. Se mawayo kpa ko hu na lɛ, nɛ e de nihi nɛ ngɛ lejɛ ɔ ke, “Nyumu nɛ ɔ kɛ Yesu nɛ je Nazaret ɔ lɛ ngɛ.”
72Petro kplɛɛ we nɔ ekohu, nɛ e de ke, “I na Mawu kaa i li nyumu ɔ!”
73Be bɔɔ se ɔ, nihi nɛ daa si ngɛ lejɛ ɔ ba Petro ngɔ ba de lɛ ke, “Anɔkuale mi ɔ, ni ɔmɛ a ti nɔ kake ji mo; ejakaa o munyu tumi tete jeɔ mo si!”
74Jehanɛ ɔ lɛɛ, Petro de ke, “I na Mawu kaa nɔ́ nɛ i ngɛ dee ɔ, anɔkuale! Ke pi ja a, Mawu nɛ gbla ye tue! I li nyumu ɔ!”
Amlɔ ɔ, kungwɔ kpa nɔ́. 75Nɛ Petro kai munyu ɔ nɛ Yesu tu lɛ ke, “Loko kungwɔ ma kpa nɔ́ ɔ, o ma de si etɛ ke o li mi” ɔ. Nɛ e je kpo, nɛ e ya fo ya wawɛɛ.
اکنون انتخاب شده:
Mateo 26: Dangme
هایلایت
کپی
مقایسه
به اشتراک گذاشتن
می خواهید نکات برجسته خود را در همه دستگاه های خود ذخیره کنید؟ برای ورودثبت نام کنید یا اگر ثبت نام کرده اید وارد شوید
Bible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.