Jonáš 1:1-10

Jonáš 1:1-10 SEB

Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, Amittajovmu synovi: „Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho zloba vystúpila predo mňa.“ Jonáš vstal, aby ušiel spred tváre Hospodina do Taršíša. Zišiel do Jafy a našiel loď, ktorá práve odchádzala do Taršíša. Zaplatil cestovné a nastúpil na ňu, aby s nimi odišiel spred tváre Hospodina do Taršíša. Hospodin však zoslal smerom k moru veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka. Zdalo sa, že loď stroskotá. Námorníci sa zľakli a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Potom pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a hlboko zaspal. Prišiel k nemu kapitán a povedal mu: „Ako to, že spíš?! Vstaň a volaj k svojmu Bohu! Azda si Boh na nás spomenie, aby sme nezahynuli.“ Cestujúci sa dohovorili: „Poďte, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto zlo.“ Hodili lósy a lós padol na Jonáša. Povedali mu: „Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto zlo? Aké je tvoje zamestnanie a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a z ktorého si národa?“ Povedal im: „Som Hebrej a mám bázeň pred Hospodinom, Bohom nebies, ktorý utvoril more a súš.“ Vtedy mužov zachvátila veľká bázeň a povedali mu: „Čo si to spáchal?!“ Vedeli totiž, že je na úteku spred tváre Hospodina, lebo im to povedal.
SEB: Slovenský ekumenický preklad
Share

Encouraging and challenging you to seek intimacy with God every day.


YouVersion uses cookies to personalize your experience. By using our website, you accept our use of cookies as described in our Privacy Policy.