Druhá kráľov 3
3
Izraelský kráľ Jorám
1V osemnástom roku vlády judského kráľa Jošafáta sa stal v Samárii kráľom nad Izraelom Jorám, syn Achába. Vládol dvanásť rokov.#2Krľ 1,17 2Robil to, čo sa nepáči Hospodinovi, nie však až tak ako jeho otec a matka. Odstránil totiž Baalov posvätný stĺp, čo zhotovil jeho otec.#1Krľ 16,32 3No naďalej sa pridŕžal hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech, a nevzdal sa ich.#1Krľ 12,26-33
4Moábsky kráľ Meša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov.#Am 1,1 5Hneď po Achábovej smrti sa moábsky kráľ vzbúril proti izraelskému kráľovi. 6Súčasne vyrazil kráľ Jorám zo Samárie a do boja nasadil celý Izrael. 7Nato odoslal judskému kráľovi Jošafátovi odkaz: „Moábsky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moábsku?“ Ten vyhlásil: „Pôjdem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone.“#1Krľ 22,4 8Spýtal sa: „Ktorou cestou pôjdeme?“ Odpovedal: „Cestou po Edómskej púšti.“ 9Tak šiel kráľ izraelský, kráľ judský a kráľ edómsky. Po siedmich dňoch obchvatného pochodu zostalo vojsko i dobytok vzadu bez vody. 10Vtedy izraelský kráľ zvolal: „Beda, Hospodin si privolal troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábu!“ 11Jošafát sa však spýtal: „Nie je tu nejaký Hospodinov prorok, prostredníctvom ktorého by sme si vyžiadali radu Hospodina?“ Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: „Je tu Šafátov syn Elizeus, ktorý bol učeníkom Eliáša.“#Sdc 1,1n; 1Krľ 19,19; 22,5.7 12Jošafát povedal: „U toho je slovo Hospodina.“ Tak k nemu kráľ izraelský, Jošafát, a kráľ edómsky zašli.
Výprava proti Moábu
13Elizeus povedal izraelskému kráľovi: „Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky!“ Izraelský kráľ však odvetil: „To nie! Ale Hospodin si privolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábčanov.“ 14Elizeus nato povedal: „Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jošafáta, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel.#1Krľ 17,1; 18,15 15Teraz mi však priveďte hudobníka.“ Kým hudobník hral, zmocňoval sa ho Hospodin.#1Sam 16,16; Ez 1,3; 37,1 16Povedal: „Takto vraví Hospodin: ‚Vykop v tomto údolí plno jám.‘ 17Lebo takto vraví Hospodin: ‚Nezacítite vietor ani neuzriete dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou. Napijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok.‘ 18Hospodinovi sa to však zdá primálo, preto vám vydá do rúk i Moábčanov. 19Dobyjete všetky opevnené a všetky významnejšie mestá, postínate všetky ovocné stromy, upcháte všetky vodné pramene a všetku ornú pôdu znehodnotíte kameňmi.“ 20Ráno, keď sa prináša pokrmová obeta, sa zrazu privalila do Edómu voda a zaplavila ten kraj.#Nm 28,5
21Keď sa všetci Moábčania dozvedeli, že tí králi tiahnu proti nim do boja, povolali bez výnimky všetkých schopných brancov, ako i starších, a zaujali postavenie na hranici. 22Skoro ráno, keď vyšlo slnko, uvideli Moábčania pred sebou krvavo sfarbenú vodu. 23Mysleli si: „Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nezhody a navzájom sa pobili. Teraz za korisťou, Moáb!“ 24Prenikli k izraelskému táboru, ale Izraeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však postupovali a porážali Moábčanov. 25Mestá zbúrali, všetku ornú pôdu zahádzali potrebnou dávkou kameňa, všetky pramene zasypali a postínali všetky ovocné stromy. Zostal už len Kír-Chareset s múrmi. Prakovníci ho však obkľúčili a dobýjali.#Iz 16,7.11; Jer 48,31.36 26Keď moábsky kráľ videl, že sa náporu neubráni, pojal so sebou sedemsto mužov, aby sa s vytasenými mečmi presekal popri edómskom kráľovi, ale nedalo sa. 27Nato vzal svojho prvorodeného syna, nástupcu trónu, a obetoval ho na hradbách ako spaľovanú obetu. Vtedy proti Izraelu vzplanul hnev, takže museli od neho odtiahnuť a vrátiť sa do vlasti.#Lv 18,21; Am 2,1
Currently Selected:
Druhá kráľov 3: SEB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť
Druhá kráľov 3
3
Izraelský kráľ Jorám
1V osemnástom roku vlády judského kráľa Jošafáta sa stal v Samárii kráľom nad Izraelom Jorám, syn Achába. Vládol dvanásť rokov.#2Krľ 1,17 2Robil to, čo sa nepáči Hospodinovi, nie však až tak ako jeho otec a matka. Odstránil totiž Baalov posvätný stĺp, čo zhotovil jeho otec.#1Krľ 16,32 3No naďalej sa pridŕžal hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech, a nevzdal sa ich.#1Krľ 12,26-33
4Moábsky kráľ Meša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov.#Am 1,1 5Hneď po Achábovej smrti sa moábsky kráľ vzbúril proti izraelskému kráľovi. 6Súčasne vyrazil kráľ Jorám zo Samárie a do boja nasadil celý Izrael. 7Nato odoslal judskému kráľovi Jošafátovi odkaz: „Moábsky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moábsku?“ Ten vyhlásil: „Pôjdem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone.“#1Krľ 22,4 8Spýtal sa: „Ktorou cestou pôjdeme?“ Odpovedal: „Cestou po Edómskej púšti.“ 9Tak šiel kráľ izraelský, kráľ judský a kráľ edómsky. Po siedmich dňoch obchvatného pochodu zostalo vojsko i dobytok vzadu bez vody. 10Vtedy izraelský kráľ zvolal: „Beda, Hospodin si privolal troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábu!“ 11Jošafát sa však spýtal: „Nie je tu nejaký Hospodinov prorok, prostredníctvom ktorého by sme si vyžiadali radu Hospodina?“ Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: „Je tu Šafátov syn Elizeus, ktorý bol učeníkom Eliáša.“#Sdc 1,1n; 1Krľ 19,19; 22,5.7 12Jošafát povedal: „U toho je slovo Hospodina.“ Tak k nemu kráľ izraelský, Jošafát, a kráľ edómsky zašli.
Výprava proti Moábu
13Elizeus povedal izraelskému kráľovi: „Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky!“ Izraelský kráľ však odvetil: „To nie! Ale Hospodin si privolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábčanov.“ 14Elizeus nato povedal: „Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jošafáta, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel.#1Krľ 17,1; 18,15 15Teraz mi však priveďte hudobníka.“ Kým hudobník hral, zmocňoval sa ho Hospodin.#1Sam 16,16; Ez 1,3; 37,1 16Povedal: „Takto vraví Hospodin: ‚Vykop v tomto údolí plno jám.‘ 17Lebo takto vraví Hospodin: ‚Nezacítite vietor ani neuzriete dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou. Napijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok.‘ 18Hospodinovi sa to však zdá primálo, preto vám vydá do rúk i Moábčanov. 19Dobyjete všetky opevnené a všetky významnejšie mestá, postínate všetky ovocné stromy, upcháte všetky vodné pramene a všetku ornú pôdu znehodnotíte kameňmi.“ 20Ráno, keď sa prináša pokrmová obeta, sa zrazu privalila do Edómu voda a zaplavila ten kraj.#Nm 28,5
21Keď sa všetci Moábčania dozvedeli, že tí králi tiahnu proti nim do boja, povolali bez výnimky všetkých schopných brancov, ako i starších, a zaujali postavenie na hranici. 22Skoro ráno, keď vyšlo slnko, uvideli Moábčania pred sebou krvavo sfarbenú vodu. 23Mysleli si: „Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nezhody a navzájom sa pobili. Teraz za korisťou, Moáb!“ 24Prenikli k izraelskému táboru, ale Izraeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však postupovali a porážali Moábčanov. 25Mestá zbúrali, všetku ornú pôdu zahádzali potrebnou dávkou kameňa, všetky pramene zasypali a postínali všetky ovocné stromy. Zostal už len Kír-Chareset s múrmi. Prakovníci ho však obkľúčili a dobýjali.#Iz 16,7.11; Jer 48,31.36 26Keď moábsky kráľ videl, že sa náporu neubráni, pojal so sebou sedemsto mužov, aby sa s vytasenými mečmi presekal popri edómskom kráľovi, ale nedalo sa. 27Nato vzal svojho prvorodeného syna, nástupcu trónu, a obetoval ho na hradbách ako spaľovanú obetu. Vtedy proti Izraelu vzplanul hnev, takže museli od neho odtiahnuť a vrátiť sa do vlasti.#Lv 18,21; Am 2,1
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť