Marek 14:1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11

Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho.

Hovorili totiž: „Len nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu.

Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom?

Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.“ A osopovali sa na ňu.

Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok.

Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete robiť dobre, môžete to vždy urobiť. Ale mňa vždy nemáte.

Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb.

Amen, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho vydal.

Zaradovali sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho vydať.