Matúš 9:1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38

Ježiš nastúpil do člna, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.

Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy.“

Vtom si však niektorí zákonníci povedali: „Tento človek sa rúha!“

Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: „Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach?

Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘?

Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi,“ vtom povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“

A on vstal a odišiel domov.

Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom.

Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s Ježišom a s jeho učeníkmi.

Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Tu prišli k nemu Jánovi učeníci a povedali mu: „My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia?“

Ježiš odpovedal: „Či môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? Príde však čas, keď im ženích bude vzatý a až vtedy sa budú postiť.

Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší.

Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Nové víno však vlievajú do nových mechov a zachová sa oboje.“

Keď im to hovoril, prišiel k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Moja dcéra práve umrela. Ale poď, polož na ňu ruku a ožije.“

Ježiš vstal a išiel za ním so svojimi učeníkmi.

Vtedy znenazdania odzadu pristúpila k nemu istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. A dotkla sa obruby jeho rúcha.

Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem.“

Ježiš sa obrátil, zbadal ju a povedal: „Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila.“ Od tej chvíle bola žena zdravá.

Keď Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl tých, čo pískali, a rozrušený zástup

povedal: „Odíďte, lebo dievča nezomrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.

Keď vyhnali zástup, Ježiš vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo.

Chýr o tom sa rozniesol po celom kraji.

Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci, ktorí volali: „Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov!“

Keď vstúpil do domu, slepci pristúpili k nemu a Ježiš sa ich spýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Odpovedali mu: „Áno, Pane.“

Nato sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“

Oči sa im otvorili a Ježiš ich prísne varoval: „Dbajte o to, aby sa to nikto nedozvedel.“

Oni však vyšli a rozniesli chýr o ňom po celom kraji.

Keď vychádzali, priviedli k nemu nemého človeka, posadnutého démonom.

Po tom, čo Ježiš vyhnal démona, nemý prehovoril. Zástupy sa čudovali a hovorili: „Niečo také sa v Izraeli ešte nikdy nestalo!“

Farizeji však hovorili: „S pomocou vládcu nad démonmi vyháňa démonov.“

Ježiš chodil po všetkých okolitých mestách a dedinách. Učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh.

Pri pohľade na zástupy mu ich prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera.

Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo.

Proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“