Matúš 13:24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58

Predniesol im iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno.

Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel.

Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, vtedy sa ukázal aj kúkoľ.

Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: ‚Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘

On im odpovedal: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia sa ho spýtali: ‚Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?‘

On však odpovedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu.

Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.‘“

Predložil im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli.

Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky iné rastliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch.“

Povedal im ďalšie podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch mier múky, takže všetko vykvasilo.“

Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstiev im nehovoril nič

aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta.

Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.“

On im odpovedal: „Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka

a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého

nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.

Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta.

Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť

a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!

Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.

Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly.

Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.

Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zhromaždila ryby každého druhu.

Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von.

Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých

a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

Pochopili ste to všetko?“ Odpovedali mu: „Áno.“

Nato im povedal: „Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice nové i staré veci.“

Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ.

Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia veľmi žasli a hovorili: „Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy?

Nie je to syn toho tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?

A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má?“

A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“

Pre ich nevieru tam neurobil mnoho mocných činov.