Matúš 12:1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21

V tom čase šiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať klasy a jesť.

Zbadali to farizeji a povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“

On im však povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on aj tí, čo boli s ním?

Ako vošiel do Božieho domu a ako jedli predkladané chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba sami kňazi?

Alebo či ste nečítali v Zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny?

Hovorím vám: Tu je niečo väčšie ako chrám.

Keby ste boli spoznali, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, neboli by ste odsúdili nevinných.

Veď Syn človeka je pánom soboty.“

Keď odtiaľ odišiel, prišiel do ich synagógy.

Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: „Je dovolené v sobotu uzdravovať?“ To preto, aby ho mohli obžalovať.

On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol?

Nato povedal tomu človeku: „Vystri ruku!“ Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá.

Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.

Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohé zástupy išli za ním a on všetkých uzdravil.

Prikázal im však, aby o ňom verejne nehovorili.

To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša

Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom.

Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas.

Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu.

V jeho meno budú dúfať národy.