Romanos 1
1
Socoro 1:1-17
Ñudoticore
1Yʉ Pablo Jesucristore padedecoteribasocʉ#Hch 9:15. cʉ̃cã cʉ̃ye quetire buedotigʉ sioyorigʉ#1Co 1:1. ĩñerõcã Manigʉ̃ye ñurẽ quetire buedotigʉ#2Co 11:7. dicawocũyorigʉ mʉjãrẽ ñudotico. 2Merẽ tiera ña sʉgueropʉ Manigʉ̃ cʉ̃cã cʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocamena cʉ̃ye ñurẽ wederucũrẽ ojayoriapũpʉre “ñurẽ quetirena masĩñerõcã tigʉacu” ĩ cʉ̃cã wedecũsiarigue.#Hch 3:18; 26:6; 1Co 15:3-5; Ga 3:8. 3Tie ñurẽ queti Manigʉ̃ Macʉ̃#Lc 1:32. marĩ Nirũpʉ̃ Jesucristoye maquẽrẽ cʉ̃cã marĩrã abiro ũpʉ̃cʉtigʉ#Jn 1:14. atibʉrecopʉre watiriguere, cʉ̃rã David pãrãmi nitutiagʉ#Mt 1:6-16. niriguere wede. 4Buri cʉ̃rẽna cʉ̃cã atiũpʉ̃rẽ cõwõãñerõcã cʉ̃ Pacʉ Espíritu Santoye tutuaremena cʉ̃rẽ cõwõãrigʉpʉre masõnigʉ̃ basocare Jesucristore cʉ̃cã Manigʉ̃ Macʉ̃ nirẽrẽ eñorigʉ niwĩ.#Hch 13:33; Ga 3:14; Ef 1:13; Heb 9:14. 5Cʉ̃ Jesucristora cʉ̃cã ĩñamaĩrẽmena yʉ Pablore cʉ̃ye quetire buegʉ niãcʉre ñewĩ#Hch 9:15; Ga 1:16. basoca nipetiriburimacãrãrẽ cʉ̃rẽ wedewõãro ĩgʉ̃,#Hch 6:7. cʉ̃cã dotirere yʉaro ĩgʉ̃.#Heb 5:9; 1Pe 1:22. 6Cʉ̃jã watoarena mʉjãcã Jesucristocã cʉ̃yarara niãro ĩgʉ̃ cʉ̃cã sioyoriaracã ña. 7Tairo tigʉ mʉjã nipetira Romapʉ nirãrẽ Manigʉ̃cã maĩyorare, cʉ̃cã cʉ̃yarara niãro ĩgʉ̃ sioyoriarare#1Co 6:11. yʉ ojaco. Manigʉ̃ marĩ Pacʉ ĩñerõcã marĩ Nirũpʉ̃ Jesucristo mʉjãrẽ ñurẽrẽ ticoaro#1:7 Torena aperore ñurõ tiaro, ĩñamaĩrẽ cʉoaro ĩ wede. tairora yerisãrẽrẽ mʉjãrẽ nʉniãro.#1Co 1:2-3; Ga 1:3; Ef 1:2.
Pablocã Romapʉ ĩñagʉ̃ warugacametʉare
8Marĩcʉ̃ apeyesʉguero mʉjãrẽ atiere wedesʉguegʉda. Jesucristoya wãmemena yʉ mʉjãcãrõrẽ Manigʉ̃rẽ ʉseare nʉni nipetiro macãrãpʉra mʉjãcã Jesucristore ñurõ wedewõrẽ maquẽrẽ ñurõ wederucũñerõcã tʉogʉ.#Ro 16:19; Flp 1:3. 9Manigʉ̃rã yʉcã tutuarocãrõ cʉ̃cã dotirora abiro basocare cʉ̃ macʉ̃ye quetire#1:9. Anorẽ “cʉ̃ macʉ̃ye quetire” ĩrõ Manigʉ̃ye ñurẽ quetirena ĩrõ ya (1:1). wede yʉcã padedequetatugʉra#Hch 24:14. yʉcã mʉjãrẽ tairo wãcũrucũrẽrẽ “cʉ̃ tairora yawí” ĩ masĩwĩ.#Ro 9:1; 2Co 1:23; Flp 1:8. 10Tairo tigʉ yʉ yʉcã tairo ñubuerucũrẽpʉre Manigʉ̃rẽ “mʉcã boriwãmepe niñerõcã yʉre sua Romapʉ ĩñagʉ̃ wañerõcã tiya” ĩ sãĩrucũmocã.#Ro 15:23, 32; 1Ts 3:10. 11Mʉjãrẽ bʉtoro ĩñagʉ̃ warugagʉ cati mʉjãrẽ wãcũtutuañerõcã ti Jesúre mʉjãcã wedewõrẽ cʉorere icãdiamacãrã wedewõrucũmocãro ĩgʉ̃. 12Tora abiro tiremena atie yʉcã, mʉjãcã wedewõrẽ cʉoremenarã marĩcã came wãcũtutuañerõcã tiatora abiro. 13Yara mʉjãrẽ atiere masĩñerõcã bo: yʉ pajeri mʉjãrẽ ĩñagʉ̃ warugagʉ timocãmi#Ro 15:22. buri yʉcã tairo warugacapetacã yʉre nobore bi acutaicã. Tairo tigʉ wamasĩheri. Yʉcã topʉ warugare mʉjãya macã macãrãcãrẽ Jesúye maquẽrẽ yʉcã wedegʉ warugare nimi aperopʉ macãrãrẽ judío basoca niherare yʉcã Jesúye maquẽrẽ wederemena pajʉre Jesúre wedewõrã eañerõcã tiriarora abiro. 14Yʉ nipetira bueriaramena, bueheririaramena, nirũpãrãmena, buri nirãmena Jesúye maquẽrẽ wedeborere wapamogʉ̃ tʉoiña.#1Co 9:16. 15Tairo tigʉ mʉjã Romamacãrãcãrẽ Jesúye quetire bʉtoro wederugaga.
Atie ñurẽ quetira Manigʉ̃ye tutuare ña
16Queorojoropʉare yʉ ñurẽ quetire wedegʉ tiecã Manigʉ̃ye tutuare niñerõcã#1Co 1:18; 2Tm 1:8. icãta boboheri. Merẽ tiera nipetirare Jesúye maquẽrẽ wedeñerõcã tiere tʉo wedewõrãnorẽ cametʉore queti ña.#Jn 3:15-16; Ro 10:9-13. Mamarõrẽ judío basocare easʉgueriaro niwʉ̃#Hch 3:26; Ro 3:1-2; 9:1-11.; sirore judío basoca niheracãrẽ eariaro niwʉ̃#Hch 13:46.. 17Merẽ ñurẽ quetira marĩrẽ Manigʉ̃cã tiwãmepe ñurã pʉtʉañerõcã tirere eño: Tiera ña Jesucristore wedewõrẽ cʉoremenarã Manigʉ̃cã “mʉjã ñurã ña” cʉ̃cã ĩrẽ Manigʉ̃ye wederucũripũrĩpʉre ojayoriarora abiro. Abiro ojayoriaro niwʉ̃: «Manigʉ̃ cʉ̃rẽ wedewõrãrẽ “ñurã wapa cʉoherara abiro ñawã” ĩ ĩñagʉagawi. Tairo tira cʉ̃jãrã cʉ̃mena tairo catirucũmocãrãgawa#Hab 2:4.».#Ro 2:5-11; 3:21, 28; Ga 2:16, 20; 3:11; Heb 10:38.
Judío basoca niheraye maquẽ 1:18-32
Nipetira wapa cʉora wado ña
18Tairora Manigʉ̃ nipetira basoca ñañarãrẽ, cʉ̃rẽ cametʉanʉcãrĩbasocare cʉ̃jãcã ñañarẽrẽ tirecʉtiremenarã ãpẽrãrẽ diamacã maquẽrẽ masĩñerõcã tiheriñerõcã cʉ̃jãrẽ ʉmʉãwesepʉmenarã ñañarõ yawí cʉ̃ye cuarere eñogʉ̃.#Ef 5:6; Col 3:5-6. 19Manigʉ̃ye maquẽrẽ cʉ̃jãcã masĩborere cʉ̃jã ñurõ masĩwã cʉ̃basurupera cʉ̃cã cʉ̃yere eñoriasiro niñerõcã.#Hch 14:16, 17. 20Manigʉ̃cã bauhegʉ nicapetacã cʉ̃cã mamarõpʉra atibʉreco maquẽ nipetirere tiriguemenarã “cʉ̃ ñawĩ” ĩ masĩyo. Tiemenarã cʉ̃cã tutuagʉ nirucũrẽ bau.#Sal 19:1-6. Tairo tira nipetira Manigʉ̃rẽ “ʉ̃sã mʉrẽ masĩherinirã wapa cʉohera ña” ĩmasĩherigawa.#Ro 2:14-15. 21Tora abiro cʉ̃ Manigʉ̃rẽ ñurõ masĩmocãcaperacãrã cʉ̃rẽ tiboriwãmerã ñurõ cuwiopesaremena ĩñaheriwa ĩñerõcã tairora cʉ̃rẽ ʉseare nʉniheriwa. Buripe tora abiro tirono tira ñañarẽpe wadore tirugarucũ wãcũmequẽdesãsu õpemena bʉtoro ñañarõ tʉoiñasãsuwa. Tora abiro tiremena cʉ̃jãye wãcũrẽ naĩtĩãrẽpʉra abiro pʉtʉa.#Jer 2:5; Ef 4:17-18. 22Cʉ̃jã “ʉ̃sã nipetirere masĩcametʉara ña” ĩrã nicaperacãrã queorojoropʉare icãta tʉomasĩherajoro biwa.#Sal 14:1; Jer 10:14; 1Co 1:20. 23Tairo binirã ĩcʉ̃rã Manigʉ̃ tairo catirucũgʉ̃ tutuagʉ nigʉ̃rẽ wedewõrõno tira cʉ̃rẽ wasoamocã cʉ̃jãbasurupe cʉ̃jãcã basocacã cõwõãna nicapetacã cʉ̃jãrã abiro baurara werapere, cʉ̃jãcã miniãrã abiro baurara werapere, cʉ̃jãcã waibʉcʉra pairara abiro baurara werapere#Sal 106:20. ĩñerõcã pĩnoãrã abiro baurara cʉ̃jãcã werapere wedewõwã.#Jer 2:11; Hch 17:29. 24Tairo tigʉ Manigʉ̃ cʉ̃jãcã tairo tire wapara cʉ̃jãrẽ cʉ̃jãcã ñañarẽ ʉgaripeare wadore tirucũmocãro ĩgʉ̃ piticõãmocãwĩ. Cʉ̃cã tairo tiñerõcãrã cʉ̃jãpe sua sotoa tiyamanirẽnorẽ cʉ̃jãya ũpʉ̃rĩmena boborere yawa.#Ef 4:19; 2Ts 2:10-12; 1Pe 4:3. 25Cʉ̃jã Manigʉ̃ye diamacã maquẽ nirẽpere ĩritoremenape wasoawa;#1:25 Ano aperope abiro ĩrugaro ya: Manigʉ̃ nijomocãgʉ̃pere quetaturono tira manirã cʉ̃jãbasurupe weriararena quetatuwa (Is 44:20; Jer 10:4). tairo tira Manigʉ̃ nipetirere tirigʉpere wedewõrõno tira cʉ̃cã tiriguepere wedewõquetatuwa. Manigʉ̃pe docare cʉ̃cã nipetirere tirigʉ niñerõcã bʉrecoricãrõ cʉ̃rẽ basapeorucũboronorẽ tira. Tairope doca niãro. #Ro 9:5.
26Tairo tigʉ Manigʉ̃ cʉ̃jãrẽ cʉ̃jãcã boro bobore ñañarẽrẽ tiaro ĩgʉ̃ piticõãmocãwĩ. Tairo biñerõcã cʉ̃jãya nomiãpʉra ñurõ manʉcʉti niboriwãmerẽ tiherara cʉ̃jãbasurupera nomiã wado came ñañarõ yawa. 27Tiwãmerã ʉmʉãcã nomiãmenape niborere piticõãmocã cʉ̃jã ʉmʉãbasurupe wado ñañarẽ tirugarere cʉowa. Tairo tira cʉ̃jã ʉmʉãbasurupe wado boborere came yawa.#Lv 18:22; 20:13. Cʉ̃jãcã tora abiro tiyamanirẽrẽ tire wapamenarã cʉ̃jãbasurupera cʉ̃jãye ʉ̃pũrĩrẽ ñañarõ tiyoboriwãmerã Manigʉ̃rẽ ñañarõ tiñerõcã yawa.#1Co 6:9-10.
28Tairora cʉ̃jãcã Manigʉ̃rẽ masĩrugahera nirẽye wapa cʉ̃ cʉ̃jãrẽ piticõãmocãwĩ cʉ̃jãcã ñañarẽrẽ wãcũpãmarẽmenape tiyamaniborepere tirucũãro ĩgʉ̃.#Ef 4:19. 29Cʉ̃jã nipetire ñañarẽrẽ tirecʉtira ñawã; basoca ñuhericametʉara ñawã; apeyenorẽ cʉocaperacãrã õpe paje cʉonemosãrugara ñawã ĩñerõcã ãpẽrãrẽ tairo ñañarõ tirugarucũrã ñawã. Ĩñatutirepira, sĩãrẽpira, camequẽrẽ amarẽpira, tiritorepira, ãpẽrãrẽ ñañarĩwãme wederucũrẽpira ĩñerõcã wedepasʉtirepira ñawã. 30Ãpẽrãrẽ ĩritoremena ñañarõ wederucũrã, Manigʉ̃rẽ bohera, ĩñamuĩrẽpira, ʉ̃sã abiro ña ĩrẽcʉtira, ʉ̃sã ãpẽrãsotoa ña ĩ tʉoiñarẽcʉtira ñawã. Apeye mama wãmerĩ ñañarẽ tirere tairo tiamarucũmocãrã ñawã ĩñerõcã pacʉsʉmʉãrẽ cametʉanʉcãrẽpira ñawã.#2Tm 3:2. 31Icãta ñurẽrẽ tʉomasĩrugahera, cʉ̃jãcã “abiro tirada” ĩãriguerena queoro tirecʉtihera, ĩcʉ̃norẽ icãta wãcũmaĩhera, ãpẽrãrẽ icãta ĩñamaĩhera ñawã.#2Tm 3:3. 32Merẽ cʉ̃jã Manigʉ̃cã “anorã abiro atiere tirecʉtiranorẽ pecamepʉ cõãgʉacu” ĩcũriguere ñurõ masĩwã.#Ro 6:21. Tora abiro tiere masĩmocãcaperacãrã õpe tierena tisãsuwa. Ĩñerõcã tiwãmerã ãpẽrãcã cʉ̃jãcã tirecʉtirora abirora tiñerõcã ĩñarã “ñujo tairora tiya” ĩwã.#Hch 8:1; 22:20; Ga 5:19-21.
Currently Selected:
Romanos 1: yui
Highlight
Share
Copy

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2026, SIL Global. All rights reserved.