YouVersion Logo
Search Icon

Mateo 22

22
Wãmo siaribosebʉreco queoremena Jesúcã buerigue
(Lc 14:15-24)
1Jesús tamʉ upatuti queoremena cʉ̃jãrẽ buenemowĩ. Abiro ĩwĩ:
2—Manigʉ̃cã cʉ̃yarare dotire ĩcãdita macʉ̃ nirũpʉ̃ cʉ̃ macʉ̃rẽ wãmo siagʉre bosebʉreco tipeogʉadagʉ cʉ̃rẽ padedecoterare tibosebʉrecore quenodotiriarora abiro ña. 3Tairo tigʉ nirũpʉ̃ cʉ̃rẽ padedecoteramena, cʉ̃cã wãmo siaribosebʉrecore ĩñadotigʉ sioariarare siodoticoyugʉ. Cʉ̃jãpe cʉ̃jãcã siora eañerõcã ‘Ʉ̃sã tibosebʉrecore waheriga’ ĩmocãyura. 4Tairo tigʉ nirũpʉ̃ tamʉ ãpẽrã cʉ̃rẽ padedecoteramena ‘Yʉcã sioariarare abiro ĩ wedera waya’ ĩcoyugʉ: ‘Merẽ yʉmacʉ̃cã wãmo siaribosebʉrecore yate, nipetire quenopetiariguepʉ ña. Yʉre padedecoterare ya wecʉa dicʉtirare ĩñerõcã ãpẽrã yara ecara dicʉtirare sĩãdotiawʉ. Tairo tira cʉ̃jã boseyara watiaro’ ĩcoyugʉ. 5Cʉ̃cã sioariarape tiere tʉocaperacãrã tibosebʉrecore ĩñarã waheriyura. Buripe ãpĩ cʉ̃ya wesepʉ warisuayugʉ. Ãpĩcã bʉere cʉ̃cã duarepere ĩñagʉ̃ warisuayugʉ. 6Ãpẽrãpe nirũpʉ̃rẽ padedecoterare ñe, pa, sĩãcõãmocãyura. 7Cʉ̃jãcã tairo tiariguere tʉogʉ nirũpʉ̃pe bʉtoro cuayugʉ. Tairo tigʉ cʉ̃yara surarare ticoyugʉ cʉ̃rẽ padedecoterare sĩãriarare sĩãcõãdotigʉ ĩñerõcã cʉ̃jãya macãcãrẽ soecõãdotigʉ. 8Siro tamʉ nirũpʉ̃ ãpẽrã cʉ̃rẽ padedecoterare abiro ĩyugʉ: ‘Yʉmacʉ̃rẽ cʉ̃cã wãmo siaribosebʉrecore tipeoate nipetire quenopetiariguepʉ ña. Yʉcã sioyoariarape ñañarã ninirã cʉ̃jãcã watiheriarigue wapa, upatuti sioyamanirã pʉtʉaroacua. 9Tairo tira macã decopʉ wa to maquẽ mapãwãrĩpʉ watirare, nipetirare no mʉjãcã bʉajearare siora waya’ ĩyugʉ.
10”Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉora cʉ̃rẽ padedecotera mapãwãrĩpʉ wa nipetira no cʉ̃jãcã bʉajearare, ñañarãrẽ, ñurãrẽ sio nirũpʉ̃ya wipʉ newayura. Tairo tira basoca sioyoariara macʉ̃rẽ wãmo siagʉre bosebʉreco tipeoatitatiapʉre dadasuyura.
11”Nirũpʉ̃ topʉ cʉ̃cã sioariarare ĩñagʉ̃ sãjeagʉ ĩcʉ̃ cʉ̃jã watoapʉre wãmo siaribosebʉreco niñerõcã sãñarĩsutironorẽ sãñahegʉre ĩñayugʉ. 12Tairo tigʉ nirũpʉ̃ cʉ̃rẽ: ‘¿Yʉmenamacʉ̃ dairo ti anopʉre sãtiari mʉ wãmo siaribosebʉreco niñerõcã sãñarĩsutirore sãñahericapeicãrã?’ ĩ sãĩñayugʉ. Cʉ̃cã tairo ĩ sãĩñañerõcã tʉogʉ cʉ̃pe dairo ĩ yʉmasĩhegʉ disurora tʉoiñacametʉomocãyugʉ. 13Cʉ̃cã yʉheriñerõcã ĩñagʉ̃ nirũpʉ̃ cʉ̃rẽ padedecoterare: ‘Ãnirẽ ñe, cʉ̃ya dʉporire, cʉ̃ya wãmorĩpʉcãrẽ sia, newitiwa, naĩtĩãrõpʉ docawiocomocãña. Topʉra basoca bʉtoro pũniyora cʉ̃jãya opire bacadio otiroagawa’ ĩyugʉ ―ĩ wedewi Jesús.
14Atiere wedetuwagʉra abiro ĩtʉocowi:
—Nirũpʉ̃mena queorera abirora Manigʉ̃cã cʉ̃yarare dotiropupeapʉ niãnarẽ sioyora pajʉ ñawã. Buri pẽrãgã ñawã cʉ̃cã ñeyorape ―ĩwĩ.
Roma macãrã nirũpʉ̃rẽ niyeru wapatire maquẽrẽ Jesúre sãĩñarigue
(Mc 12:13-17; Lc 20:20-26)
15Jesúcã tairo ĩãriasiro fariseo basoca warisuawa. Siro Jesúre queoro niheriwãmepe yʉñerõcã tinirã cʉ̃rẽ wedesãrugara “atiere sãĩñarãda” ĩ cʉ̃jãbasurupe came wederucũyura. 16Tairo tira ĩcãrã cʉ̃jãye buere quetaturare, Herodeyabumacãrãmena Jesús cʉtiropʉ ticoriara niwã. Topʉ eara cʉ̃rẽ abiro ĩwã:
—Buegʉ, ʉ̃sã mʉcã ĩritoro manirõ wederucũrẽrẽ masĩ. Merẽ mʉ basocare Manigʉ̃ cʉ̃cã cʉ̃jãrẽ nirẽcʉtiñerõcã boriwãmepe queoro bue. Mʉ basocare mʉcã buerere tairo bi cʉ̃jãcã ĩrẽrẽ tʉonʉnʉheri. Tairora cʉ̃jãcã peñarẽpere wedeheri. 17Tairo tigʉ mʉcã wãcũrĩwãme ʉ̃sãrẽ atiere wedeya. ¿Marĩrẽ dotire, Roma macãrã nirũpʉ̃cã niyeru wapaserere, wapatidotire ñarĩ o manirĩ? ―ĩwã Jesúre.#22:17 Cʉ̃jã Jesúre merĩã yʉñerõcã bora tairo ĩ sãĩñayura. Jesúcã “wapatiro bo” ĩ yʉñerõcã judío basocape cʉ̃rẽ: “Manigʉ̃ ĩcʉ̃rẽna wedewõrõ bo. Mʉcã tairo ĩrẽ ñañajo” ĩboriara niyura. Cʉ̃cã “wapatiherimocãrõ bo” ĩñerõcãpere “Roma macãrã nirũpʉ̃rẽ cametʉanʉcãgʉ̃ yawí” ĩboriara niyura.
18Jesúpe cʉ̃jãcã ñañarõ wãcũrẽmena tora abiro sãĩñarẽrẽ masĩnigʉ̃ abiro ĩwĩ:
—¡Ñañarã tiritoribasoca! ¿Dairo tira mʉjã yʉre queoro niheriwãmepe yʉñerõcã tirugariwãmemena sãĩñarĩ? 19Niyerutire mʉjãcã Roma macãrã nirũpʉ̃rẽ wapatiritire yʉre eñoña ―ĩwĩ.
Cʉ̃cã tairo ĩñerõcã tʉora ĩcãti cʉ̃rẽ newawa. 20Cʉ̃jãcã titire nejeañerõcã cʉ̃jãrẽ sãĩñawĩ:
—¿Ati niyerutipʉre noãya wãnimacã, noãya wãme tusari? ―ĩwĩ.
21—Roma macãrã nirũpʉ̃ Césaya wãnimacã ña, cʉ̃ya wãme tusa ―ĩ yʉwa.
Tora abiro ĩ yʉñerõcã tʉogʉ Jesús cʉ̃jãrẽ ĩwĩ:
—Topʉare nirũpʉ̃ Césaye nirẽrẽ Césare nʉniña. Manigʉ̃ye nirẽpere Manigʉ̃rẽ nʉniña ―ĩwĩ.
22Cʉ̃cã anorã abiro ĩñerõcã tʉora tʉomaniãsuwa. Tairo tira cʉ̃rẽ cõãwitia warisuawa.
Manigʉ̃cã basoca cõwõãriarapʉrena masõãte maquẽrẽ saduceo basocacã Jesúre sãĩñarigue
(Mc 12:18-27; Lc 20:27-40)
23Tibʉrecorena ĩcãrã saduceo basoca “basoca cõwõãriarapʉ masãherigawa” ĩ wedewõrã Jesús cʉtiropʉ ea cʉ̃rẽ abiro ĩ sãĩñawã:
24—Buegʉ, Moisés abiro dotirigʉ niwĩ: «Ĩcʉ̃ ʉmʉ pũnamanigʉ̃rã nʉmorẽ cõwõweoñerõcã cʉ̃ baji nitutiagʉ co wapearigore nʉmocʉtigʉagawi comena cʉ̃cã pũnacʉtira cʉ̃ sõwʉ̃nigʉ̃ pũnarã abiro pʉtʉatora abiro» ―ĩrigʉ niwĩ. 25Tie ñujo. Buri ʉ̃sã watoare ĩcʉ̃pũna sietere tairora wariaro niwʉ̃. Cʉ̃jã sõwʉ̃ nʉmocʉti pũnamanigʉ̃rã cõwõãsurigʉ niwĩ. Cʉ̃nigʉ̃ sirore cʉ̃ doca macʉ̃ sõwʉ̃ nʉmo nirigore nʉmocʉtirigʉ niwĩ. 26Cʉ̃cã sõwʉ̃nigʉ̃rã abirora pũnamanigʉ̃rã cõwõãsurigʉ niwĩ. Tairora cʉ̃jã pʉ̃ãrãsiro macʉ̃cã biditiarigʉ niwĩ. Pʉ cʉ̃jã doca macãrãpʉcã tairo wado biditia, nitʉogʉ sietepʉmenarã cõwõpetiasuriara niwã. 27Yapatigopʉ cʉ̃jã nʉmo nimirigocã cõwõãsurigo nigõ. 28Ʉ̃sã atiere sãĩña: Topʉare sua Manigʉ̃cã cõwõãriarare masõrĩbʉreco eañerõcã cʉ̃jã nipetirapʉra core nʉmocʉtiriasiro niñerõcãrẽ co cʉ̃jã ĩcʉ̃pũna sietere nino nʉmojoro pʉtʉago eamasĩgoagari ―ĩwã.
29Jesús cʉ̃jãrẽ yʉwi:
—Mʉjã Manigʉ̃ye wederucũrẽ ojayoriapũpʉ nirẽrẽ queoro masĩrugaherinirã tairora Manigʉ̃ye tutuarere masĩrugaherinirã cõwõãriasiropʉ catiatere queoro wãcũherijomocã. 30Cõwõãriarare Manigʉ̃cã masõrõsiropʉre nʉmocʉtire, manʉcʉtire manirõãcu. Buripe ʉmʉãwesepʉ nirã Manigʉ̃rẽ wedecoteribasocara abiro nirõãgawa. 31¿Mʉjã marĩcʉ̃ cõwõãriaracã masãte maquẽrẽ Manigʉ̃basurupera cʉ̃cã ĩriguere buecaperacãrã tʉomasĩheriri? Abiro ĩrigʉ niwĩ: 32«Yʉ mʉjã ñecʉ̃sʉmʉã Abraham, Isaac, Jacojãya Manigʉ̃ ña» ĩrigʉ niwĩ. Cʉ̃jã cõwõãriara nicaperacãrã Manigʉ̃menapʉare cʉ̃jã nipetira catiwa. Tairo tigʉ cʉ̃ cõwõãriaraya Manigʉ̃ niheriwi. Buripe catirucũrãya Manigʉ̃pe ñawĩ ―ĩwĩ Jesús.
33Jesúcã tiere tora abiriwãme buemasĩrẽmena buerere tʉora basoca tʉomaniãsuwa.
¿Jesúre Manigʉ̃cã dotire diepe ñari apeyesotoa nirẽ? ĩ sãĩñarigue
(Mc 12:28-34)
34Fariseo basocape, Jesúcã saduceo basocare cʉ̃jãcã sãĩñariguere dairo ti sãĩñanemomasĩñamanirõ yʉariguere tʉora neãpo Jesús cʉtiropʉ wayura. 35Topʉ ĩcʉ̃ cʉ̃jãmenamacʉ̃ Moisécã ojariguere bueribasocʉ Jesúre queoro niheriwãme yʉñerõcã tirugagʉ abiro ĩ sãĩñawĩ:
36—Buegʉ ¿Moisécã dotire cũrigue watoare nope ñarĩ nipetiresotoare wapacʉticametʉanʉcãrõ? ―ĩwĩ.
37Jesús cʉ̃rẽ yʉwi:
—Manigʉ̃ marĩ Nirũpʉ̃rẽ nipetiri mʉya yeripũnamena, nipetire mʉye catiremena ĩñerõcã nipetire mʉye wãcũrẽmena cʉ̃rẽ maĩña. 38Anorã ña apeye dotiresotoare wapacʉticametʉanʉcãrõ ĩñerõcã dotirere nisocoro ña. 39Buri apero anosiromacãrõ tora abiro sãñurõrã ña. Abiro ĩ: ‘Mʉ cʉtiro nigʉ̃rẽ maĩña mʉbasurupe mʉcã maĩrõrã abiro’ ĩ. 40Marĩ atie pʉaro dotirere tira, nipetire Moisécã dotire cũriguere, Manigʉ̃ye quetire wedesʉgueribasocacã bueriguere tipetira ya ―ĩwĩ Jesús.
Jesúcã basocare “¿Cʉ̃jãcã Cristo ĩgʉ̃ noã macʉ̃ ñarĩ?” ĩ sãĩñarigue
(Mc 12:35-37; Lc 20:41-44)
41Fariseo basoca topʉ neãpoariaracã to nirõrã Jesús cʉ̃jãrẽ abiro ĩ sãĩñawĩ:
42—¿Mʉjã Cristo Manigʉ̃cã beserigʉre dairo wãcũrĩ? ¿Noã macʉ̃ ñawĩ ĩrĩ? ―ĩwĩ.
Cʉ̃jã cʉ̃rẽ:
—Cʉ̃ Cristo, nirũpʉ̃ nirigʉ David pãrãmi nitutiagʉ ñawĩ ―ĩ yʉwa.
43Cʉ̃jãcã tairo ĩñerõcã tʉogʉ Jesús cʉ̃jãrẽ ĩwĩ:
—¿Topʉare David Cristo ñecʉ̃ nicapeicãrã dairo tigʉ Espíritu Santocã masĩrẽ nʉnirẽmena wederucũgʉ̃ ‘Cʉ̃ yʉ Nirũpʉ̃ ñawĩ’ ĩyuri? David atiere abiro ĩ ojarigʉ niwĩ:
44«Nirũpʉ̃ Manigʉ̃, yʉ Nirũpʉ̃ Cristore abiro ĩwĩ:
Ano yʉ diamacãpe duiya yʉmena dotiduigʉdagʉ.
Pʉ mʉrẽ ĩñatutiribasocare mʉcã dotirere yʉcã ñurõ yʉñerõcã tiriwatoapʉ»#Sal 110:1.
ĩ ojarigʉ niwĩ.
45¿Dairo binigʉ̃ Cristo Manigʉ̃cã beseyorigʉ David pãrãmi nitutiagʉ nimasĩbogari merẽ Davibasurupera cʉ̃rẽ yʉ Nirũpʉ̃ ĩ pisuriasiro nicapetacã? ―ĩwĩ Jesús.
46Cʉ̃cã tairo ĩrẽrẽ tʉora icãta ĩcʉ̃no ĩcã ʉserono yʉpãmaheriwa. Tairo tira tibʉrecomenarã cuira icãta ĩcʉ̃nopera cʉ̃rẽ upatuti sãĩñanemorugaheriwa sua.

Currently Selected:

Mateo 22: yui

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in