2 MAKABE GƏ̄ 3
3
Simo̰ teē kə gír yá̰a̰ kəngeé ndágá
1Ɓāl̄ yā Oniyas nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo tə́ ní, de gə̄ ń ndin̄ Jerusalem ń i ɓē kə́ táĺ ní, ndin̄ i kə lɔmoó nin̄ rāān̄ yá̰á̰ ń ndū najə̄ əda ní majə ɔtə̄ kə taá. Tɔdɔ̄ Oniyas táŕ Nə́ɓā ō, yá̰á̰ kə́ majə aĺ nelə̄n aĺ ō. 2Teē dan kə́rēý gə̄ tə́ anī, nin̄ kɔ́ gə̄ mban̄g gə̄ ɓōlə́n̄ gidə lo kə́ táĺ ō, adə̄n̄ kadə̄ karī yādə́ kə́ majə ngá̰ý gə̄ lo kə́ táĺ tə́ ō. 3I beé n Selokus, mban̄g kə́ Aji tə́ adə̄ń nar yān nəkɔ́ gíŕ yá̰a̰ malang kə́ tun̄ gə̄ tə́ ní. 4Banī de kógə̄ḿ ndi nuú rīn na i Simo̰. Ni i de kə́ gír ɓē yā Bilga tə́. I ni n əndānən̄ dɔ kəla gə̄ kə́ kem kújə yā mban̄g tə́ ní. Ni mbātə́ najə̄ gō Oniyas nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo tə́ ɔjəń dɔ najə̄ kə́ dɔ kəndā gír lo gātə̄ gə̄ kə́ kem ɓēé tə́. 5Ni rāā sétə́, najə̄ yān tetə yā Oniyas alé. Anī aw̄ ənge Apoloniyus kə́ ngōn̄ Təraseyas. Dan ngeé ń nuū tə́ ní, Apoloniyus i nge kṵ ɓē kə́ Siri kə́ bo tə́ ō, kə́ Penisi tə́ ō. 6Najə̄ ń ɔr̄ seneé ní n toó: Loo ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge kə́ kem kújə yā Kɔ́ɔ̄ɓē kə́ Jerusalem tə́ ní, yá̰a̰ kənge kə́ deē oō najə̄n jóo aĺ ɓáý rosə kem. Nar kə́ kemeé ní, deē asə tə́da kutən təgā alé. Kutən mān̄ nar kə́ tām̄ yā yá̰a̰ tun̄ gə̄ tə́ ō, to kadə̄ deē adə̄ mban̄g karī ō.
Əlan̄ Heliyodor Jerusalem
7Dan ń Apoloniyus əngen̄ naā kə mbangá anī, ni ɔjə mban̄g gotə yá̰a̰ kənge gə̄ ngeé ń toō ń teēn̄ kə gírí dɔɔ́ ní. Anī mban̄g gə̄rā Heliyodor ń i deē kə́ əndānən̄ dɔ kəla malang kə́ kem ɓēé tə́ ní ō, adə̄n ndūn kadə̄ aw̄ Jerusalem ɔy yá̰a̰ kənge ní ō. 8Heliyodor əsō róbó kə̄ ta jī tə́ nuū, ba rāā tītə̄ kə́ a aw̄ i kə̄ kəndā maȳ ɓē gə̄ kə́ Siri kə́ bo tə́ ō, Penisi tə́ ō beé. Kə́ rɔ̄kum tə́ tā anī, a aw̄ i kə̄ rāā yá̰á̰ ń mban̄g gír̄ tə́ ní. 9Dan ń ni ugə̄ Jerusalem anī, nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ō, de kə́ kem ɓēé gə̄ ō, əhɔnən̄ kə̄ rɔ̄də́ tə́ majə. Heliyodor ɔjədə́ kum reē ń ni reē ní. Ənīdə́ gotə najə̄ ń i kə́ kəda dɔ yá̰a̰ kənge gə̄ kə́ kem kújə yā Kɔ́ɔ̄ɓē tə́ ní, ba dəjedə́ na ké najə̄ ní ké i rɔ̄kum wa. 10Nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ɔjə kadə̄ yá̰a̰ kənge ń to loo ngɔ̄m̄ yá̰á̰ tə́ ní, i yá̰a̰ yā dəyá̰ kə́ ngé kəlā ndoó gə̄ ō, ngáń hal gə̄ ō, 11núsən kə́rēý i yā Hirkan kə́ ngōn̄ Tobi ń ndi dɔ lo kəla kógə̄ḿ kə́ bo ngá̰ý tə́ ní ō ngóy. Ba najə̄ gə̄ ń Simo̰ nge taā kem Nə́ɓā aĺ tétə̄ ní, i najə̄ kə́ rɔ̄kum aĺ gə̄. Kə́ rɔ̄kum tə́ ní, yá̰á̰ ń to lo ngɔ̄m̄ nar tə́ ní, i sə́lē gində̄ arjā̰a̰ kə́ kɔȳn i kəlōo dūbú kutə gidə i kógə̄ḿ ō, i lɔ́ŕ kə́ kɔȳn i kəlōo dūbú mí kə ɓú mí ō. 12Tá ɓáý tṵ ní, de gə̄ ń ənīn̄ kemdə́ mák mák adə̄n̄ lo kə́ táĺ ń toō ní, deē rāādə́ yá̰á̰ kə́ gōtə́ aĺ alé. Kújə kə́ bo yā Kɔ́ɔ̄ɓē ń de kə́ dɔ nang tə́ gə̄ malang ɓōlə́n̄ gidə ní, deē a rāā yá̰á̰ kə́ to yḛr kemeé alé. Adə̄ deē a asə kɔdə rɔ̄ yá̰a̰ kənge gə̄ ní aĺ i kə́ bátə́ gə̄ tə́.
Kem de kə́ Jerusalem gə̄ nujə sák sák
13Dan ń mban̄g adə̄ Heliyodor ndūn kɔ̄ɔ́ ɓá tā ní, Heliyodor əda na i gáŕ kadə̄ yá̰a̰ kənge ní i kə́ yā kɔy kaw̄ń kem mōȳ nar yā mban̄g tə́. 14Dan ń ndɔ̄ ń ni adə̄ ní asə anī, ni udə kújə ngɔ̄m̄ nar tə́ yā tə́da kutə nar kə́ kemeé. De kə́ kem ɓēé gə̄ malang ndin̄ i kə sōlōó. 15Ngé tun̄ yá̰a̰ gə̄ tə́lan̄ kūbə̄ tun̄ yá̰a̰ gə̄ rɔ̄də́ tə́ ba ɔsən̄ nodə́ nang tə́ ta dabə tun̄ yá̰á̰ tə́ ō, rāān̄ Nə́ɓā ɓɔ́ ō, ni ń i nge kadə̄ ndū najə̄ kə́ dɔ yá̰á̰ kə́ ɓōkə́ kem kújə ngɔ̄m̄ yá̰a̰ gə̄ tə́ ní. Nin̄ dəjenən̄ kadə̄ ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge gə̄ ní kadə̄ ton̄ kə̄ taá beē tām̄ yā kɔ́ɔ̄n gə̄ ń ɓōkə́n̄ ní tə́. 16Ngé gə̄ ń a̰a̰n̄ nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ní, wurdə́ tōr̄də́. Tɔdɔ̄ ta kumən tetə ndaa ō, sōl̄ yān to i kə̄ ndágá ō. 17Ɓōĺ rāan adə̄ ndew kə̄ rɔ̄n gə̄ tə́ malang, adə̄ ngé gə̄ ń a̰a̰nən̄ ní gerə̄n̄ kadə̄ wurən tōrən. 18De gə̄ teēn̄ kə̄ kem kújə gə̄ tə́ kə ɓūtə̄ gə̄ yā reē ndɔ̄ȳ naā tə́, yā kunəń rɔ̄sɔl̄ kɔ̄ɔ́ dɔ lo kə́ táĺ tə́. 19Dəyá̰ gə̄ ədān̄ sákə̄ gír mbaadə́ tə́, ba teē taān̄ lo kum róbə gə̄ tə́. Ngámandə gə̄ ń a ngɔ̄mə̄n̄də́ kem kújú ɓēé ɓáý ní, a̰ȳn̄ ngɔ̄də̄, ngé kə́rēý gə̄ aw̄n̄ kə̄ ta róbə ndogə̄ gə̄ tə́ ō, kə́ madə̄ gə̄ alə̄n̄ kə̄ ta bɔr gə̄ tə́ ō, ngé kə́rēý gə̄ əgan̄ kumdə́ ko̰rō̰ kújə gə̄ tə́ a̰a̰nə̄ń lo ō: 20Nin̄ malang əlan̄ jīdə́ kə̄ dɔɔ́ ō, unən̄ ndūdə́ kə̄ dɔɔ́ rāān̄nəń ɓɔ́ ō. 21Ka̰a̰ de gə̄ kə́ laan̄ kemdə́ nang tə́ yā ndɔ̄ȳ, kə́ ton̄ kə̄ lo gə̄ tə́ mbitəri a ngóōn̄ nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo kə́ ndílən a̰ȳ adə̄ a̰a̰ woy woy ní, i yá̰á̰ kə́ to kum tō ndoō ngá̰ý.
Kɔ́ɔ̄ɓē ngɔ̄m̄ kújə yān
22Dan ń de gə̄ a rāān̄ Kɔ́ɔ̄ɓē kə́ tɔ́gən i ngá̰ý ɓɔ́ kadə̄ kə ngɔ̄m̄ yá̰á̰ kə́ ɓōkə́ dɔ naā tə́ yā kɔ́ɔ̄n gə̄ ń ɓɔ̄ɔ̄n̄ ní kadə̄ kə to kə taá jəke anī, 23Heliyodor a rāā i yá̰á̰ ń ədanən̄ kadə̄ rāā ní.
24Ni ō, áskar kə́ ngé ngɔ̄m̄ dɔn gə̄ ō, i kadə lo ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge tə́ kɔ̄ɔ́ ɓá. Anī kum mbang nəkɔ́ ń nuū tə́ ní, kɔ́ɔ̄ ndíl gə̄ kə́ dɔ rā̰ tə́ ō, tɔ́gə gə̄ ō, teē kə yá̰á̰ kógə̄ḿ kə́ to dáńg hɔy. Adə̄ ngé gə̄ malang ń reēn̄ lo ń nuū tə́ ní, Nə́ɓā əndadə́ adə̄ tɔ́gə́də́ gətóo ō, jīdə́ ur̄ wak ō. 25Tɔdɔ̄ sə́ndá kógə̄ḿ kə́ nge kalə̄n i de kə́ to ɓōĺ ngá̰ý ō, kə́ rákə̄n̄ kūbə̄ gində̄ rɔ̄n tə́ ō, teē hɔy kə̄ rɔ̄də́ tə́. Sə́ndá ní ḭḭ bal kə ngangá ngá̰ý kum kə̄ dɔ Heliyodor tə́, ba sāā kəhɔn kə jīn kə́ kété. Deē ń ndi gidən tə́ ní, to tītə̄ kə́ ṵṵ̄ kūbə̄ gində̄ kə́ rāā kə lɔ́rɔ́ beē. 26Kum mbang nəkɔ́ ń nuū tə́ ní, balsáá kə́ rang gə̄ jōó teēn̄ hɔy kə̄ rɔ̄ Heliyodor tə́, tɔ́gə́də́ i ngá̰ý ō, majən̄ deē ngá̰ý ō, ṵṵ̄n̄ kūbə̄ kə́ majə ngá̰ý gə̄ ō. Nin̄ tə́nīn̄ rɔ̄də́ dām̄ jōó ba əndanən̄ kə sálangaá kə gír naá kə tɔ́gə́də́. 27Heliyodor əsō nang tə́ suruk ō, lo kə́ risə til nding ūtə̄ dɔn ō. Un ənīnən̄ kem kāgə̄ tēé.#3.27Kāgə̄ tēē: i kāgə̄ kə́ rákə̄ ta naā tə́ yā kətōń ngé moy gə̄. 28Adə̄ deē ngeé ń toō ń udə kem kújə ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge gə̄ tə́ i ngɔr ɓáý kə de kə́ ngá̰ý gēé gon tə́ ō, kə áskar kə́ ngé ngɔ̄m̄ dɔn gēé ō ní, i deē yān gə̄ n un aw̄n̄ seneé ní. Ngɔlaā ní ni asə rāā yá̰a̰ kógə̄ḿ tām̄ yā rɔ̄n nəkɔ́ tə́ tṵ aĺ ō, de gə̄ yān gə̄ gerə̄n̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā ō. 29Nə́ɓā ənda Heliyodor kə tɔ́gəneé adə̄ to ranjang ō, asə kɔr̄ najə̄ aĺ ō, əndā kemən dɔ rɔ̄n tə́ tṵ aĺ ō, dɔ de kə́ kadə̄ dḭḭ̄n tə́ aĺ ō. 30Gotə de gə̄ tā anī tɔ̄yn̄ Kɔ́ɔ̄ɓē ń rāā yá̰á̰ kə́ to kɔr kum ɔsəń go̰n lo kə́ táĺ yān ō, kújə́ ń kété laā de kə́ kemeé gə̄ ɓōlə́n̄ ō, kemdə́ nujə sák sák kɔ̄ɔ́ ō ní. Ngɔlaā ní rɔ̄nel̄ kə́ kemeé i ngá̰ý al̄naā, sɔɔ̄ń yá̰á̰ ń Kɔ́ɔ̄ɓē kə́ tɔ́gən i ngá̰ý ɔjə kə̄ ndágá ní.
Oniyas rāā ɓɔ́ tām̄ yā Heliyodor tə́
31Madə̄ Heliyodor kə́rēý gə̄ dəjen̄ Oniyas kadə̄ ndɔ̄ȳ Nge Ndi dɔ rā̰ tə́ láẃ kadə̄ ajə deē ń to kə̄ ta yo tə́ toō. 32Nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ɓōĺ najə̄ kadə̄ mban̄g ɔjəń na i Jipə gə̄ n rāān̄ yá̰á̰ kə́ majə aĺ kə Heliyodor, adə̄ tun̄ yá̰a̰ adə̄ Nə́ɓā kadə̄ Heliyodor ajəń. 33Dan ń nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ra a tun̄ yá̰a̰ yā kɔrə̄ń majaĺ anī, balsáá gə̄ ń kété ní, teēn̄ hɔy kə̄ rɔ̄ Heliyodor tə́ ɓáý tṵ. Nin̄ ṵṵ̄n̄ kūbə̄ yādə́ gə̄ ń kété ní ō, ran̄ kə njadə́ dɔɔ́ rɔ̄n tə́ ngɔr ō ba ədanən̄ na: ī-ndadə̄ ngá̰ý ādə̄ Oniyas nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo, tɔdɔ̄ i kə ta kūlən n Kɔ́ɔ̄ɓē rāā adə̄ ī-ndiń kə kumií ní. 34Ba ḭ̄ ń Nə́ɓā əndaī ní, yāí i kadə̄ āw̄ ə̄nī mbēr̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā kə́ ngá̰ý ādə̄ de gə̄ malang oōn̄. Dan ń nin̄ ədan̄ najə̄ ń nuū oy anī, sində̄n̄ lim kɔ̄ɔ́.
Heliyodor ənī mbēr̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā
35Lo ń nuū tə́ Heliyodor tun̄ yá̰a̰ adə̄ Kɔ́ɔ̄ɓē. Ni ɔr̄ najə̄ dan i ngá̰ý kə nge kajəneé. Gō tə́ anī rāā Oniyas lápə́ya kəya̰ naā, ba tél dɔ tə́ aw̄ gogə́ rɔ̄ mban̄g tə́ kə áskar yān gēé. 36Yá̰á̰ ń Nə́ɓā ń i Nə́ɓā kə́ bo ngá̰ý rāā á a̰ā̰ kə kumneé ní, ni əda de gə̄ malang. 37Mban̄g dəjen na ké i náā n əɓa kum kadə̄ n-əlanən̄ Jerusalem ɓáý tṵ ní wa. Anī Heliyodor tūr̄ ədan na: 38Ré āw̄ kə madə̄ ba̰ā̰í, aláa kə de kógə̄ḿ kə́ oōn̄ naā kə madə̄n gēé lo mundə̄ tə́ yā nujə kə ɓē yāí anī, ə́la seneé nú. Anī a tél yā reē rɔ̄í tə́ i kə do ndéy gēé, dan ń teē ta yo tə́ ní. Tɔdɔ̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā i lo ń nuū tə́ rɔ̄kum. 39Tām̄ nge ń lo ndi yān i dɔ rā̰ tə́ ní, əndā kumən gír lo ń nuū tə́ ō, ngɔ̄m̄ lo ń nuū ō. Ngé gə̄ ń a reēn̄ lo ń nuū tə́ kə gír̄ kə́ majaĺ kemdə́ tə́ ní, ni əndadə́ ō, tɔ̄l̄də́ ō. 40Yá̰á̰ gə̄ ń rāān̄ yá̰á̰ kə́ ɔjə dɔ Heliyodor ō, lo ngɔ̄m̄ ń ngɔ̄mə̄n̄ yá̰a̰ kənge kə́ kem kújə yā Kɔ́ɔ̄ɓē tə́ ō ní n nuú.
Currently Selected:
2 MAKABE GƏ̄ 3: SARDC
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Bibəl ta Sar̄ © L'Alliance Biblique du Tchad, 2006, 2010.
2 MAKABE GƏ̄ 3
3
Simo̰ teē kə gír yá̰a̰ kəngeé ndágá
1Ɓāl̄ yā Oniyas nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo tə́ ní, de gə̄ ń ndin̄ Jerusalem ń i ɓē kə́ táĺ ní, ndin̄ i kə lɔmoó nin̄ rāān̄ yá̰á̰ ń ndū najə̄ əda ní majə ɔtə̄ kə taá. Tɔdɔ̄ Oniyas táŕ Nə́ɓā ō, yá̰á̰ kə́ majə aĺ nelə̄n aĺ ō. 2Teē dan kə́rēý gə̄ tə́ anī, nin̄ kɔ́ gə̄ mban̄g gə̄ ɓōlə́n̄ gidə lo kə́ táĺ ō, adə̄n̄ kadə̄ karī yādə́ kə́ majə ngá̰ý gə̄ lo kə́ táĺ tə́ ō. 3I beé n Selokus, mban̄g kə́ Aji tə́ adə̄ń nar yān nəkɔ́ gíŕ yá̰a̰ malang kə́ tun̄ gə̄ tə́ ní. 4Banī de kógə̄ḿ ndi nuú rīn na i Simo̰. Ni i de kə́ gír ɓē yā Bilga tə́. I ni n əndānən̄ dɔ kəla gə̄ kə́ kem kújə yā mban̄g tə́ ní. Ni mbātə́ najə̄ gō Oniyas nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo tə́ ɔjəń dɔ najə̄ kə́ dɔ kəndā gír lo gātə̄ gə̄ kə́ kem ɓēé tə́. 5Ni rāā sétə́, najə̄ yān tetə yā Oniyas alé. Anī aw̄ ənge Apoloniyus kə́ ngōn̄ Təraseyas. Dan ngeé ń nuū tə́ ní, Apoloniyus i nge kṵ ɓē kə́ Siri kə́ bo tə́ ō, kə́ Penisi tə́ ō. 6Najə̄ ń ɔr̄ seneé ní n toó: Loo ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge kə́ kem kújə yā Kɔ́ɔ̄ɓē kə́ Jerusalem tə́ ní, yá̰a̰ kənge kə́ deē oō najə̄n jóo aĺ ɓáý rosə kem. Nar kə́ kemeé ní, deē asə tə́da kutən təgā alé. Kutən mān̄ nar kə́ tām̄ yā yá̰a̰ tun̄ gə̄ tə́ ō, to kadə̄ deē adə̄ mban̄g karī ō.
Əlan̄ Heliyodor Jerusalem
7Dan ń Apoloniyus əngen̄ naā kə mbangá anī, ni ɔjə mban̄g gotə yá̰a̰ kənge gə̄ ngeé ń toō ń teēn̄ kə gírí dɔɔ́ ní. Anī mban̄g gə̄rā Heliyodor ń i deē kə́ əndānən̄ dɔ kəla malang kə́ kem ɓēé tə́ ní ō, adə̄n ndūn kadə̄ aw̄ Jerusalem ɔy yá̰a̰ kənge ní ō. 8Heliyodor əsō róbó kə̄ ta jī tə́ nuū, ba rāā tītə̄ kə́ a aw̄ i kə̄ kəndā maȳ ɓē gə̄ kə́ Siri kə́ bo tə́ ō, Penisi tə́ ō beé. Kə́ rɔ̄kum tə́ tā anī, a aw̄ i kə̄ rāā yá̰á̰ ń mban̄g gír̄ tə́ ní. 9Dan ń ni ugə̄ Jerusalem anī, nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ō, de kə́ kem ɓēé gə̄ ō, əhɔnən̄ kə̄ rɔ̄də́ tə́ majə. Heliyodor ɔjədə́ kum reē ń ni reē ní. Ənīdə́ gotə najə̄ ń i kə́ kəda dɔ yá̰a̰ kənge gə̄ kə́ kem kújə yā Kɔ́ɔ̄ɓē tə́ ní, ba dəjedə́ na ké najə̄ ní ké i rɔ̄kum wa. 10Nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ɔjə kadə̄ yá̰a̰ kənge ń to loo ngɔ̄m̄ yá̰á̰ tə́ ní, i yá̰a̰ yā dəyá̰ kə́ ngé kəlā ndoó gə̄ ō, ngáń hal gə̄ ō, 11núsən kə́rēý i yā Hirkan kə́ ngōn̄ Tobi ń ndi dɔ lo kəla kógə̄ḿ kə́ bo ngá̰ý tə́ ní ō ngóy. Ba najə̄ gə̄ ń Simo̰ nge taā kem Nə́ɓā aĺ tétə̄ ní, i najə̄ kə́ rɔ̄kum aĺ gə̄. Kə́ rɔ̄kum tə́ ní, yá̰á̰ ń to lo ngɔ̄m̄ nar tə́ ní, i sə́lē gində̄ arjā̰a̰ kə́ kɔȳn i kəlōo dūbú kutə gidə i kógə̄ḿ ō, i lɔ́ŕ kə́ kɔȳn i kəlōo dūbú mí kə ɓú mí ō. 12Tá ɓáý tṵ ní, de gə̄ ń ənīn̄ kemdə́ mák mák adə̄n̄ lo kə́ táĺ ń toō ní, deē rāādə́ yá̰á̰ kə́ gōtə́ aĺ alé. Kújə kə́ bo yā Kɔ́ɔ̄ɓē ń de kə́ dɔ nang tə́ gə̄ malang ɓōlə́n̄ gidə ní, deē a rāā yá̰á̰ kə́ to yḛr kemeé alé. Adə̄ deē a asə kɔdə rɔ̄ yá̰a̰ kənge gə̄ ní aĺ i kə́ bátə́ gə̄ tə́.
Kem de kə́ Jerusalem gə̄ nujə sák sák
13Dan ń mban̄g adə̄ Heliyodor ndūn kɔ̄ɔ́ ɓá tā ní, Heliyodor əda na i gáŕ kadə̄ yá̰a̰ kənge ní i kə́ yā kɔy kaw̄ń kem mōȳ nar yā mban̄g tə́. 14Dan ń ndɔ̄ ń ni adə̄ ní asə anī, ni udə kújə ngɔ̄m̄ nar tə́ yā tə́da kutə nar kə́ kemeé. De kə́ kem ɓēé gə̄ malang ndin̄ i kə sōlōó. 15Ngé tun̄ yá̰a̰ gə̄ tə́lan̄ kūbə̄ tun̄ yá̰a̰ gə̄ rɔ̄də́ tə́ ba ɔsən̄ nodə́ nang tə́ ta dabə tun̄ yá̰á̰ tə́ ō, rāān̄ Nə́ɓā ɓɔ́ ō, ni ń i nge kadə̄ ndū najə̄ kə́ dɔ yá̰á̰ kə́ ɓōkə́ kem kújə ngɔ̄m̄ yá̰a̰ gə̄ tə́ ní. Nin̄ dəjenən̄ kadə̄ ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge gə̄ ní kadə̄ ton̄ kə̄ taá beē tām̄ yā kɔ́ɔ̄n gə̄ ń ɓōkə́n̄ ní tə́. 16Ngé gə̄ ń a̰a̰n̄ nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ní, wurdə́ tōr̄də́. Tɔdɔ̄ ta kumən tetə ndaa ō, sōl̄ yān to i kə̄ ndágá ō. 17Ɓōĺ rāan adə̄ ndew kə̄ rɔ̄n gə̄ tə́ malang, adə̄ ngé gə̄ ń a̰a̰nən̄ ní gerə̄n̄ kadə̄ wurən tōrən. 18De gə̄ teēn̄ kə̄ kem kújə gə̄ tə́ kə ɓūtə̄ gə̄ yā reē ndɔ̄ȳ naā tə́, yā kunəń rɔ̄sɔl̄ kɔ̄ɔ́ dɔ lo kə́ táĺ tə́. 19Dəyá̰ gə̄ ədān̄ sákə̄ gír mbaadə́ tə́, ba teē taān̄ lo kum róbə gə̄ tə́. Ngámandə gə̄ ń a ngɔ̄mə̄n̄də́ kem kújú ɓēé ɓáý ní, a̰ȳn̄ ngɔ̄də̄, ngé kə́rēý gə̄ aw̄n̄ kə̄ ta róbə ndogə̄ gə̄ tə́ ō, kə́ madə̄ gə̄ alə̄n̄ kə̄ ta bɔr gə̄ tə́ ō, ngé kə́rēý gə̄ əgan̄ kumdə́ ko̰rō̰ kújə gə̄ tə́ a̰a̰nə̄ń lo ō: 20Nin̄ malang əlan̄ jīdə́ kə̄ dɔɔ́ ō, unən̄ ndūdə́ kə̄ dɔɔ́ rāān̄nəń ɓɔ́ ō. 21Ka̰a̰ de gə̄ kə́ laan̄ kemdə́ nang tə́ yā ndɔ̄ȳ, kə́ ton̄ kə̄ lo gə̄ tə́ mbitəri a ngóōn̄ nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo kə́ ndílən a̰ȳ adə̄ a̰a̰ woy woy ní, i yá̰á̰ kə́ to kum tō ndoō ngá̰ý.
Kɔ́ɔ̄ɓē ngɔ̄m̄ kújə yān
22Dan ń de gə̄ a rāān̄ Kɔ́ɔ̄ɓē kə́ tɔ́gən i ngá̰ý ɓɔ́ kadə̄ kə ngɔ̄m̄ yá̰á̰ kə́ ɓōkə́ dɔ naā tə́ yā kɔ́ɔ̄n gə̄ ń ɓɔ̄ɔ̄n̄ ní kadə̄ kə to kə taá jəke anī, 23Heliyodor a rāā i yá̰á̰ ń ədanən̄ kadə̄ rāā ní.
24Ni ō, áskar kə́ ngé ngɔ̄m̄ dɔn gə̄ ō, i kadə lo ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge tə́ kɔ̄ɔ́ ɓá. Anī kum mbang nəkɔ́ ń nuū tə́ ní, kɔ́ɔ̄ ndíl gə̄ kə́ dɔ rā̰ tə́ ō, tɔ́gə gə̄ ō, teē kə yá̰á̰ kógə̄ḿ kə́ to dáńg hɔy. Adə̄ ngé gə̄ malang ń reēn̄ lo ń nuū tə́ ní, Nə́ɓā əndadə́ adə̄ tɔ́gə́də́ gətóo ō, jīdə́ ur̄ wak ō. 25Tɔdɔ̄ sə́ndá kógə̄ḿ kə́ nge kalə̄n i de kə́ to ɓōĺ ngá̰ý ō, kə́ rákə̄n̄ kūbə̄ gində̄ rɔ̄n tə́ ō, teē hɔy kə̄ rɔ̄də́ tə́. Sə́ndá ní ḭḭ bal kə ngangá ngá̰ý kum kə̄ dɔ Heliyodor tə́, ba sāā kəhɔn kə jīn kə́ kété. Deē ń ndi gidən tə́ ní, to tītə̄ kə́ ṵṵ̄ kūbə̄ gində̄ kə́ rāā kə lɔ́rɔ́ beē. 26Kum mbang nəkɔ́ ń nuū tə́ ní, balsáá kə́ rang gə̄ jōó teēn̄ hɔy kə̄ rɔ̄ Heliyodor tə́, tɔ́gə́də́ i ngá̰ý ō, majən̄ deē ngá̰ý ō, ṵṵ̄n̄ kūbə̄ kə́ majə ngá̰ý gə̄ ō. Nin̄ tə́nīn̄ rɔ̄də́ dām̄ jōó ba əndanən̄ kə sálangaá kə gír naá kə tɔ́gə́də́. 27Heliyodor əsō nang tə́ suruk ō, lo kə́ risə til nding ūtə̄ dɔn ō. Un ənīnən̄ kem kāgə̄ tēé.#3.27Kāgə̄ tēē: i kāgə̄ kə́ rákə̄ ta naā tə́ yā kətōń ngé moy gə̄. 28Adə̄ deē ngeé ń toō ń udə kem kújə ngɔ̄m̄ yá̰a̰ kənge gə̄ tə́ i ngɔr ɓáý kə de kə́ ngá̰ý gēé gon tə́ ō, kə áskar kə́ ngé ngɔ̄m̄ dɔn gēé ō ní, i deē yān gə̄ n un aw̄n̄ seneé ní. Ngɔlaā ní ni asə rāā yá̰a̰ kógə̄ḿ tām̄ yā rɔ̄n nəkɔ́ tə́ tṵ aĺ ō, de gə̄ yān gə̄ gerə̄n̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā ō. 29Nə́ɓā ənda Heliyodor kə tɔ́gəneé adə̄ to ranjang ō, asə kɔr̄ najə̄ aĺ ō, əndā kemən dɔ rɔ̄n tə́ tṵ aĺ ō, dɔ de kə́ kadə̄ dḭḭ̄n tə́ aĺ ō. 30Gotə de gə̄ tā anī tɔ̄yn̄ Kɔ́ɔ̄ɓē ń rāā yá̰á̰ kə́ to kɔr kum ɔsəń go̰n lo kə́ táĺ yān ō, kújə́ ń kété laā de kə́ kemeé gə̄ ɓōlə́n̄ ō, kemdə́ nujə sák sák kɔ̄ɔ́ ō ní. Ngɔlaā ní rɔ̄nel̄ kə́ kemeé i ngá̰ý al̄naā, sɔɔ̄ń yá̰á̰ ń Kɔ́ɔ̄ɓē kə́ tɔ́gən i ngá̰ý ɔjə kə̄ ndágá ní.
Oniyas rāā ɓɔ́ tām̄ yā Heliyodor tə́
31Madə̄ Heliyodor kə́rēý gə̄ dəjen̄ Oniyas kadə̄ ndɔ̄ȳ Nge Ndi dɔ rā̰ tə́ láẃ kadə̄ ajə deē ń to kə̄ ta yo tə́ toō. 32Nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ɓōĺ najə̄ kadə̄ mban̄g ɔjəń na i Jipə gə̄ n rāān̄ yá̰á̰ kə́ majə aĺ kə Heliyodor, adə̄ tun̄ yá̰a̰ adə̄ Nə́ɓā kadə̄ Heliyodor ajəń. 33Dan ń nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo ra a tun̄ yá̰a̰ yā kɔrə̄ń majaĺ anī, balsáá gə̄ ń kété ní, teēn̄ hɔy kə̄ rɔ̄ Heliyodor tə́ ɓáý tṵ. Nin̄ ṵṵ̄n̄ kūbə̄ yādə́ gə̄ ń kété ní ō, ran̄ kə njadə́ dɔɔ́ rɔ̄n tə́ ngɔr ō ba ədanən̄ na: ī-ndadə̄ ngá̰ý ādə̄ Oniyas nge tun̄ yá̰á̰ kə́ bo, tɔdɔ̄ i kə ta kūlən n Kɔ́ɔ̄ɓē rāā adə̄ ī-ndiń kə kumií ní. 34Ba ḭ̄ ń Nə́ɓā əndaī ní, yāí i kadə̄ āw̄ ə̄nī mbēr̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā kə́ ngá̰ý ādə̄ de gə̄ malang oōn̄. Dan ń nin̄ ədan̄ najə̄ ń nuū oy anī, sində̄n̄ lim kɔ̄ɔ́.
Heliyodor ənī mbēr̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā
35Lo ń nuū tə́ Heliyodor tun̄ yá̰a̰ adə̄ Kɔ́ɔ̄ɓē. Ni ɔr̄ najə̄ dan i ngá̰ý kə nge kajəneé. Gō tə́ anī rāā Oniyas lápə́ya kəya̰ naā, ba tél dɔ tə́ aw̄ gogə́ rɔ̄ mban̄g tə́ kə áskar yān gēé. 36Yá̰á̰ ń Nə́ɓā ń i Nə́ɓā kə́ bo ngá̰ý rāā á a̰ā̰ kə kumneé ní, ni əda de gə̄ malang. 37Mban̄g dəjen na ké i náā n əɓa kum kadə̄ n-əlanən̄ Jerusalem ɓáý tṵ ní wa. Anī Heliyodor tūr̄ ədan na: 38Ré āw̄ kə madə̄ ba̰ā̰í, aláa kə de kógə̄ḿ kə́ oōn̄ naā kə madə̄n gēé lo mundə̄ tə́ yā nujə kə ɓē yāí anī, ə́la seneé nú. Anī a tél yā reē rɔ̄í tə́ i kə do ndéy gēé, dan ń teē ta yo tə́ ní. Tɔdɔ̄ tɔ́gə yā Nə́ɓā i lo ń nuū tə́ rɔ̄kum. 39Tām̄ nge ń lo ndi yān i dɔ rā̰ tə́ ní, əndā kumən gír lo ń nuū tə́ ō, ngɔ̄m̄ lo ń nuū ō. Ngé gə̄ ń a reēn̄ lo ń nuū tə́ kə gír̄ kə́ majaĺ kemdə́ tə́ ní, ni əndadə́ ō, tɔ̄l̄də́ ō. 40Yá̰á̰ gə̄ ń rāān̄ yá̰á̰ kə́ ɔjə dɔ Heliyodor ō, lo ngɔ̄m̄ ń ngɔ̄mə̄n̄ yá̰a̰ kənge kə́ kem kújə yā Kɔ́ɔ̄ɓē tə́ ō ní n nuú.
Bibəl ta Sar̄ © L'Alliance Biblique du Tchad, 2006, 2010.