Mateo 26
26
Nátúꞌún ráa ya̱ tɨɨn ráa Jesús
(Marcos 14:1-2; Lucas 22:1-2; Juan 11:45-53)
1Jee sáá nkuvi nkaꞌanꞌ Jesús jie̱ꞌe̱ꞌ ntáká rá tu̱ꞌun vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ ráa:
2―Ya jíníꞌ rán ya̱ u̱vi̱ꞌ ni ka̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ kúníꞌ jee koo viko Pascua, jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee naku̱ꞌva rá ñɨvɨ nuꞌuꞌ sáva kuntakaa ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
3Saájee tiempúꞌ yukuán jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jín rá te̱e kúñáꞌnú yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel, nnu̱tútú ráa veꞌi káꞌnú su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ ya̱ naní Caifás. 4Jee yukuán nna̱túꞌún ráa na̱ja xináꞌví ráa Jesús sáva tɨɨn ráa maa jee kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. 5Jee nkachiꞌ ráa:
―Soo nsáꞌ tɨɨn‑ó maa ki̱vɨ̱ꞌ íyó viko, sáva ntu saꞌá rá ñɨvɨ tuntíxín ―nkachiꞌ ráa.
Ɨɨn ñaꞌan yósóꞌ ña nute jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Jesús
(Marcos 14:3-9; Juan 12:1-8)
6Jee nééꞌ Jesús ne̱ ñuunꞌ Betania, veꞌi te̱e naní Simón, ya̱ nnoꞌo kue̱ꞌi̱ꞌ ni̱yɨ téꞌyúꞌ ñɨɨn, naní lepra. 7Jee ña̱kuyatin ɨɨn ñaꞌan nu̱u̱nꞌ Jesús, néen ña ɨɨn ti̱noꞌoꞌ lúlí yu̱u̱ꞌ, naní alabastro, ñúꞌún aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ ya̱ néya̱ꞌvi víꞌí, jee nyosoꞌ ña maa xi̱ni̱ꞌ Jesús sáá nééꞌ re̱ꞌ yuꞌú mesa yájíꞌ re̱ꞌ. 8Jee sáá niniꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―¿Na̱kui chi nsi̱kɨ́naanꞌ ka̱ꞌá ña nute jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ vá? 9Chi kuvi xi̱kó ya̱ꞌvi víꞌí ña maa, jee ku̱ꞌva ña xu̱ꞌún vá nu̱u̱nꞌ rá láꞌví nékúvi.
10Soo ya jíníꞌ Jesús ya̱ kúkuéntú ráa sukuán, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Na̱kui chi xtáña̱ꞌán rán ñaꞌan yaꞌá? Chi ɨɨn tiñu váꞌa ví ya̱ nsa̱ꞌá ña nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ. 11Chi sukuáni nééꞌ rá láꞌví jín ránoꞌó, soo nuꞌuꞌ chi nsáꞌ nɨ́ɨ́nkání kuneeꞌ ni̱ꞌ jín rán. 12Chi ya nyosoꞌ ña aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ yaꞌá nu̱u̱nꞌ ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ, sáva saꞌá stákoo ya̱chi̱ꞌ ña nuꞌuꞌ, ne̱ ntiáꞌan se̱ꞌí ráa nuꞌuꞌ. 13Jee máá na̱a̱ꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ né ni ví nkuvi nu̱u̱nꞌ tékútu̱ꞌún tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ nátavaꞌ ni̱ꞌ ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ kua̱chi ráa kua̱íyó nɨꞌɨ ñɨ̱vɨ́, jee suni nakani ráa ya̱ nsa̱ꞌá ña, sáva naku̱ꞌun iniꞌ rá ñɨvɨ ña ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa.
Nátúꞌún Judas naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú
(Marcos 14:10-11; Lucas 22:3-6)
14Saájee ɨɨn rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa, ya̱ naní Judas Iscariote, kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, 15jee nkachiꞌ‑i:
―¿Ná kúvi ya̱ kuíni rán taji rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, jee nataji ni̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rán? ―nkachiꞌ‑i.
Saájee nchu̱ku̱ꞌva ráa o̱ko̱ꞌ u̱ji̱ꞌ (30) xu̱ꞌún ka̱a ya̱ kúvi plata, jee njia̱ꞌa ráa maa nu̱u̱nꞌ‑u. 16Saájee ne̱ tiempúꞌ yukuán núkú Judas na̱ja vá saꞌá‑a, jee kuvi naku̱ꞌva‑a Jesús xi̱ntíín ráa.
Xíní I̱toꞌoꞌ
(Marcos 14:12-25; Lucas 22:7-23; Juan 13:21-30; 1 Corintios 11:23-26)
17Jee máá ki̱vɨ̱ꞌ xíꞌnañúꞌún viko ya̱ yájíꞌ rá ñɨvɨ i̱xta̱tíláꞌ ntu yɨ́ꞌɨ́ levadura, jee ña̱kuyatin rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ:
―¿Né núꞌ kuíni nú ya̱ kɨ̱saꞌá stákoo ránꞌ sáva kuxíní nú viko Pascua jín ránꞌ? ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús.
18Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kuáꞌán rán nu̱u̱nꞌ íyótúníꞌ ɨɨn te̱e jee kachiꞌ rán nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Káchíꞌ Mestrúꞌ ya̱: Ya nku̱yatin ki̱vɨ̱ꞌ ñani Ndiosíꞌ ya̱ kuviꞌ ni̱ꞌ, jee veꞌi nú kuxíní ni̱ꞌ viko Pascua jín rá te̱e ya̱ súkuáꞌa ni̱ꞌ ráa”, kachiꞌ rán ―nkachiꞌ Jesús.
19Jee nsa̱ꞌá rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá sánikua̱ꞌ nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee nsa̱ꞌá stákoo ráa ya̱ kuxíní ráa viko Pascua. 20Jee sáá kúnéñuꞌun jee nkenta Jesús ña̱kuneeꞌ re̱ꞌ yuꞌú mesa jín ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá tee vá. 21Jee ni nééꞌ ráa yájíꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ ɨɨn ránoꞌó vá naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e kua̱chi.
22Jee nku̱kuéká víꞌí iniꞌ ráa, jee nki̱jiéꞌé ta ɨɨn ráa ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ, ¿á nuꞌuꞌ ví‑i rúja? ―nkachiꞌ ráa.
23Jee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ ráa jee nkachiꞌ‑i:
―Ɨɨn rán ya̱ chúꞌun re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ jín ni̱ꞌ ví ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ. 24Nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, máá naáꞌ nijia kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ sánikua̱ꞌ ya̱ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ, soo ¡na̱ ka̱ꞌ xe̱e̱nꞌ náꞌví ka̱ꞌ te̱e vá ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ! Va̱ꞌa ka̱ꞌ retánꞌ ntu nkáku te̱e yukuán nékúvi, [chi xe̱e̱nꞌ kunoꞌo re̱ꞌ] ―nkachiꞌ Jesús.
25Saájee nna̱xiníkó Judas, te̱e ya̱ naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―¿Á nuꞌuꞌ ví‑i rúja?, Mestrúꞌ ―nkachiꞌ Judas.
―Maánú káchíꞌ maa ―nkachiꞌ Jesús.
26Jee ni yájíꞌ ráa, jee ntɨɨn Jesús ɨɨn i̱xta̱tíláꞌ jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee ña̱ꞌnu̱ꞌ re̱ꞌ maa, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Tɨɨn rán maa, kajiꞌ rán maa, yaꞌá ví ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
27Jee kuíre ntɨɨn re̱ꞌ ɨɨn vasúꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Koꞌo ntáká rán yaꞌá. 28Yaꞌá ví ni̱ñɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ya̱ nasokoꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva kuna̱a̱ꞌ tratúꞌ kakɨnꞌ re̱ꞌ, chi katɨ ni̱ñɨ̱ꞌ ni̱ꞌ sáá kuviꞌ ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ sáva kunekáꞌnú iniꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa. 29Jee káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ ne̱ vitan ni nsáꞌ koꞌo ni̱ꞌ ka̱ꞌ nixiꞌ yaꞌá ya̱ vixíꞌ kúun yokúꞌúꞌ uva, nekuaꞌ kenta ki̱vɨ̱ꞌ nakoꞌo jiáá tuku ni̱ꞌ maa jín rán sáá nakɨ̱ꞌɨ nɨꞌɨ xi̱ntíín Ndiosíꞌ jee tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ―nkachiꞌ Jesús.
Káchíꞌ ya̱chi̱ꞌ Jesús ya̱ kachiꞌ Pedro ya̱ ntu jíníꞌ‑i Jesús
(Marcos 14:26-31; Lucas 22:31-34; Juan 13:36-38)
30Jee sáá nkuvi nita ráa ɨɨn yaaꞌ ya̱ nákuetúꞌún‑u Ndiosíꞌ, jee kuíre nkene ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa yuku naní Olivos. 31Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ntáká ránoꞌó kininkava nayu̱ꞌví rán jee xinóo métúꞌún rán nuꞌuꞌ yakuááꞌ vitan, chi sáni káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
Kaꞌniꞌ ni̱ꞌ te̱e náka lanchi,
jee kutenuun rá lanchi,
káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ. 32Soo sáá natekuꞌ i̱i̱ꞌ ni̱ꞌ jee nako̱o ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ nene ni̱ꞌ nteñu rá níyɨ, jee kuíre xíꞌna ni̱ꞌ ka̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nu̱u̱nꞌ Galilea nsú káꞌ suvirán ―nkachiꞌ Jesús.
33Soo nna̱xiníkó Pedro jee nkachiꞌ‑i:
―Súnika̱ꞌ ntáká ráa kininkava nayu̱ꞌví ráa jee xinóo ráa noꞌó, soo nuꞌuꞌ, chi ni nsáꞌ kininkava nayu̱ꞌví ni̱ꞌ jee ni nsáꞌ xinóo ni̱ꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Pedro.
34Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Pedro:
―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú, ya̱ yakuááꞌ vitan, ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kana stóꞌo, jee u̱ni̱ꞌ íchí kachiꞌ nú ya̱ ntu jíníꞌ nú nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Pedro.
35Jee nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ Jesús:
―Súnika̱ꞌ íyó kuviꞌ ni̱ꞌ jín noꞌó, soo ni nsáꞌ kachiꞌ ni̱ꞌ ya̱ ntu jíníꞌ ni̱ꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Pedro, jee suni sukuán nkachiꞌ ntáká rá te̱e kútáꞌán jín Jesús ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ ráa.
Jíkánꞌ táꞌvíꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Tátáꞌ re̱ꞌ Ndiosíꞌ ni íñɨ́ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ naní Getsemaní
(Marcos 14:32-42; Lucas 22:39-46)
36Saájee nkenta Jesús jín rá te̱e ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ vá ɨɨn nu̱u̱nꞌ naní Getsemaní, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kuneeꞌ rán yaꞌá, ni kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ yukuán kaꞌanꞌ ni̱ꞌ jín Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa.
37Jee nkeꞌen Jesús Pedro jín ni núvíꞌ rá se̱ꞌya Zebedeo, kua̱ꞌa̱nꞌ jín re̱ꞌ, jee nka̱jiéꞌé nnu̱kuéká víꞌí iniꞌ re̱ꞌ, jee nnu̱kuíꞌyáꞌ víꞌí iniꞌ re̱ꞌ. 38Saájee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Íyó víꞌí tu̱nkuéká iniꞌ ánímaꞌ ni̱ꞌ ne̱ kuéntáꞌ réáꞌ ya̱ jíꞌíꞌ ni̱ꞌ. Kunetu rán yaꞌá, jee kunito rán jín nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
39Jee nika Jesús ntíꞌ ka̱ꞌ ichinúúnꞌ, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ ña̱xin re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ne̱ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún, jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ, jee káchíꞌ re̱ꞌ:
―Tátáꞌ ni̱ꞌ, retú kuvi, jee siíyo nú copa yaꞌá ya̱ kúvi tu̱nóꞌó kiji kunoꞌo ni̱ꞌ. Soo koto saꞌá nú sáni kuíni iniꞌ nuꞌuꞌ, chisaꞌ saꞌá nú sáni kuíni maánú ―nkachiꞌ Jesús.
40Saájee nni̱kó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee kíxíꞌ ráa nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Pedro:
―¿Á ni ntu nkúvi kunito nú métúꞌún hora jín nuꞌuꞌ? 41Kunito rán jee ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, sáva koto síkúvi iniꞌ rán kininkava rán nu̱u̱nꞌ xinóo rán ya̱ kuiñɨ ni̱ꞌin rán jín nuꞌuꞌ. Íyó nijia ya̱ ɨɨn ni ñúꞌún káñá ánímaꞌ rán sikúnkuvi va̱ꞌa rán, soo ñunéꞌyúꞌ rán chi táyáꞌ‑a ―nkachiꞌ Jesús.
42Jee nni̱kó tuku re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ uvíꞌ íchí, jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Tátáꞌ maáníꞌ, retú ntu kúvi jia̱ꞌa tu̱nóꞌó yaꞌá ya̱ váji kunoꞌo ni̱ꞌ, jee saꞌá sáni kuíni maánú ―nkachiꞌ Jesús.
43Jee nni̱kó tuku re̱ꞌ, jee kíxíꞌ ráa nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ráa, chi va̱ne̱ꞌ kúvéi ma̱ꞌná nchinúún ráa. 44Jee nxi̱nóo tuku re̱ꞌ ráa, jee ña̱ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ tuku re̱ꞌ ya̱ uníꞌ íchí, jee nna̱nikó tuku re̱ꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ rá tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ. 45Saájee nni̱kó tuku re̱ꞌ nenta re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ káá ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Á kíxíꞌ i̱i̱ꞌ rán jee nájiáví rán? Kune̱ꞌyá rán, chi ya va̱kuyatin hora, jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, naku̱ꞌva ñɨvɨ nuꞌuꞌ xi̱ntíín rá ñɨvɨ kua̱chi. 46Nako̱o rán, nkóꞌónꞌ‑órán, jee kune̱ꞌyá rán, chi va̱kuyatin te̱e ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ.
Ntɨɨn ráa Jesús
(Marcos 14:43-50; Lucas 22:47-53; Juan 18:2-11)
47Jee ni káꞌánꞌ i̱i̱ꞌ ka̱ꞌ Jesús, jee nkenta Judas, ɨɨn táꞌán rá uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, nkenta‑a jín kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ ya̱ ínaꞌá yuchiꞌ espada jín yutun, ya̱ nta̱jí rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ ráa. 48Jee Judas, ya̱ naku̱ꞌva‑a Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, ya njia̱ꞌa‑a ɨɨn seña nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ‑i:
―Te̱e ya̱ teyuꞌú ni̱ꞌ, suvi kúvi‑i. Tɨɨn maa ―nkachiꞌ Judas.
49 Jee kuísá ntañúꞌún ña̱kuyatin Judas nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
Tónkuaaꞌ‑ó, Mestrúꞌ ―nkachiꞌ‑i, jee nte̱yuꞌú‑u re̱ꞌ.
50Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u:
―Noꞌó, te̱e ya̱ káꞌánꞌ mani jín nuꞌuꞌ, saꞌá ya̱ váji nú saꞌá nú #26:50 Áxí: ¿na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ chi váji nú? ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u.
Saájee ña̱kuyatin rá ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ Jesús jee ntɨɨn ráa re̱ꞌ. 51Jee ɨɨn rá te̱e kútáꞌán jín Jesús, ntɨɨn re̱ꞌ yuchiꞌ espada re̱ꞌ, jee ntavaꞌ re̱ꞌ maa, jee nkuun re̱ꞌ maa musúꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jee ñeꞌneꞌ re̱ꞌ so̱ꞌo‑o. 52Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ te̱e ñeꞌneꞌ so̱ꞌo musúꞌ vá:
―Nachuꞌun yuchiꞌ espada nú nu̱u̱nꞌ ñúꞌún‑u, chi ntáká rá kántáꞌán jín yuchiꞌ espada, jee suni jín yuchi espada kuviꞌ ráa. 53¿Á ntu̱ví jíníꞌ ránú ya̱ kuvi ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ, jee kuísá ntañúꞌún tají re̱ꞌ víꞌí ka̱ꞌ u̱ni̱xiko u̱xi̱ꞌ u̱vi̱ꞌ mil (72,000) rá najiáꞌáꞌ ííꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, jee nama ráa nuꞌuꞌ? 54Soo retú tají re̱ꞌ ráa, ¿na̱ja kuvi sikúnkuvi tu̱ꞌun níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ káchíꞌ ya̱chi̱ꞌ ya̱ íyó kuvi suꞌva? ―nkachiꞌ Jesús.
55Jee kuíre nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ vá:
―¿Á nkene rán va̱ji rán jín yuchiꞌ jín yutun si̱kɨ̱ꞌ nuꞌuꞌ sáva tɨɨn rán nuꞌuꞌ, kuéntáꞌ réáꞌ ɨɨn te̱e kuíꞌná ví ni̱ꞌ rúja? Ni ki̱vɨ̱ꞌ nééꞌ ni̱ꞌ iniꞌ chíkéꞌi veñu̱ꞌun káꞌnú xínéꞌénꞌ ni̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee ntu ntɨ́ɨn rán nuꞌuꞌ. 56Soo nɨꞌɨ yaꞌá kúvi suꞌva sáva sikúnkuvi rá tu̱ꞌun nééꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ ntee rá te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ ne̱ yanaꞌán ―nkachiꞌ Jesús.
Saájee ntáká rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nkeꞌen ráa nxi̱nóo ráa re̱ꞌ jee ninu ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa.
Íñɨ́ Jesús nu̱u̱nꞌ íyó Junta ntáká rá te̱e kúñáꞌnú jee xínáꞌmáꞌ ráa re̱ꞌ
(Marcos 14:53-65; Lucas 22:54-55, 63-71; Juan 18:12-14, 19-24)
57Jee rá te̱e ntɨɨn Jesús, kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Caifás, ya̱ kúvi su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ, jee yukuán íyó tútú rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jín rá te̱e kúñáꞌnú yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel. 58Jee nnikɨnꞌ íká Pedro ya̱ta̱ꞌ ráa ne̱kua̱ꞌ nkenta re̱ꞌ chíkéꞌi nééꞌ iniꞌ veꞌi su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá, jee nki̱vɨ re̱ꞌ ña̱kuneeꞌ re̱ꞌ jín rá musúꞌ kúmí yukuán, sáva kukáꞌnú iniꞌ re̱ꞌ na̱sa kino̱o ráa jín Jesús.
59Jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá, [jín ntáká rá te̱e kúñáꞌnú], jín ntáká rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ Justicia Ñáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ téꞌnéꞌ kua̱chi nútútú ráa núkú ráa tu̱ntúꞌún si̱kɨ̱ꞌ Jesús, sáva kuvi kaꞌniꞌ ráa maa. 60Soo súka̱ꞌ nkenta kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ ya̱ nsa̱náaꞌ tu̱ntúꞌún ráa si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ, soo ntu̱náꞌ nnániꞌinꞌ ráa ya̱ kuvi chikua̱chi ráa maa. Soo ne̱kua̱ꞌ nkúvi ka̱ꞌ jee ña̱kuyatin u̱vi̱ꞌ rá te̱e, 61jee nkachiꞌ ráa:
―Te̱e yaꞌá nkachiꞌ re̱ꞌ suꞌva: “Kuvi xináánꞌ ni̱ꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú yaꞌá, jee ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ nasaꞌá ni̱ꞌ maa”, nkachiꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ ni núvíꞌ rá te̱e vá.
62Saájee nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¿Á ntu̱náꞌ naxiníkó nú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nááꞌ jiáꞌa rá te̱e yaꞌá si̱kɨ̱ꞌ nú? ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nu̱u̱nꞌ Jesús.
63Soo níín íyó Jesús, jee su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Tátúníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú, nu̱u̱nꞌ súví Ndiosíꞌ tékúꞌ ya̱ kachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ ráníꞌ retú noꞌó kúvi Cristo, ya̱ ñani Ndiosíꞌ tátúníꞌ nú ñɨ̱vɨ́, ya̱ kúvi nú Se̱ꞌya Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nu̱u̱nꞌ Jesús.
64Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Nuꞌuꞌ ví‑i sáni nkachiꞌ kí nú maa, soo káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee ne̱ vitan kuniꞌ rán nuꞌuꞌ kuneeꞌ ni̱ꞌ xiín ichi kuáꞌá Ndiosíꞌ ya̱ níso fuersáꞌ ííꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ, nu̱u̱nꞌ kúñáꞌnú ni̱ꞌ jín re̱ꞌ, jee kuniꞌ rán niji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ vi̱ko̱ꞌ súkún ―nkachiꞌ Jesús.
65Saájee su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nna̱tá‑a saꞌma‑a [kuéntáꞌ ɨɨn seña ya̱ máá nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ‑i], jee nkachiꞌ‑i:
―Te̱e yaꞌá ténúunꞌ‑u néꞌyá‑a Ndiosíꞌ. ¿Na̱ nu̱u̱nꞌ jíniñúꞌún‑ó ka̱ꞌ ñɨvɨ sanáaꞌ ya̱ nááꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑ó? Chi ya nteso̱ꞌo maárán rá tu̱ꞌun ntenu̱u̱nꞌ re̱ꞌ nne̱ꞌyá re̱ꞌ Ndiosíꞌ. 66¿Na̱ja íyó kúníꞌ rán rúsa? ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá.
Jee nkachiꞌ ráa:
―Íyó níꞌin re̱ꞌ kuviꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ ráa.
67Saájee ntiesɨ̱ɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee njia̱ꞌa ráa re̱ꞌ jín yɨ̱kɨ́ ráa, jee inka ráa nkatuꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 68Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Kachiꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ tu̱ꞌun kéne yuꞌú Ndiosíꞌ, [retú maá nijia nú kúvi] Cristo, jee kachiꞌ né ɨɨn ví ya̱ njia̱ꞌa noꞌó ―nkachiꞌ ráa.
Káchíꞌ Pedro ya̱ ntu jíníꞌ‑i Jesús
(Marcos 14:66-72; Lucas 22:56-62; Juan 18:15-18, 25-27)
69Jee ni nééꞌ Pedro chíkéꞌi iniꞌ veꞌi, jee ña̱kuyatin ɨɨn ñaꞌan kúvi musúꞌ sátíñú veꞌi yukuán, jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Suni noꞌó ranika̱ꞌ kútáꞌán nú jín Jesús te̱e ñuunꞌ Galilea ―nkachiꞌ ña.
70Soo maáréꞌ nkachiꞌ ichinúúnꞌ ntáká rá ñɨvɨ, ntu̱ví, jee nkachiꞌ‑i:
―Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ káꞌánꞌ nú ―nkachiꞌ‑i.
71Jee kuíre nkene‑e kua̱ꞌa̱nꞌ‑a yuvéꞌí, jee yukuán niniꞌ inka ka̱ꞌ ñaꞌan maa, jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ íñɨ́ yukuán:
―Te̱e yaꞌá suni kútáꞌán‑a jín Jesús te̱e ñuunꞌ Nazaret ―nkachiꞌ ña.
72Jee tukuni nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ ntu̱ví jíníꞌ re̱ꞌ Jesús, jee ne̱ nsa̱náaꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱nkáꞌánꞌ re̱ꞌ:
―¡Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ te̱e vá! ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
73Jee sáá nku̱núún ka̱ꞌ, jee ña̱kuyatin rá ñɨvɨ íñɨ́ yukuán, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pedro:
―Máá nááꞌ nijia ya̱ suni kúvi nú ɨɨn táꞌán rá kútáꞌán jín Jesús, chi nijinꞌ káꞌánꞌ nú ya̱ kúvi nú te̱e ñuunꞌ Galilea ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pedro.
74Saájee nka̱jiéꞌé Pedro ne̱ nchi̱sónínu re̱ꞌ maáréꞌ ya̱ xinóꞌo Ndiosíꞌ re̱ꞌ retú ntu káꞌánꞌ na̱a̱ꞌ re̱ꞌ, jee ne̱ nsa̱náaꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱nkáꞌánꞌ re̱ꞌ:
―¡Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ te̱e vá! ―nkachiꞌ re̱ꞌ, jee máá hora yukuán jee nkana ɨɨn stóꞌo.
75Saájee nna̱ku̱ꞌun iniꞌ Pedro tu̱ꞌun ya̱ nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱: “Ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kana stóꞌo, jee ya̱ uníꞌ íchí kachiꞌ nú ya̱ ntu̱ví jíníꞌ nú nuꞌuꞌ”, jee nkene re̱ꞌ chíkéꞌi, jee nnaꞌyuꞌ víꞌí re̱ꞌ ya̱ maa nnu̱kuíꞌyáꞌ iniꞌ re̱ꞌ.
Currently Selected:
Mateo 26: meh
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Mateo 26
26
Nátúꞌún ráa ya̱ tɨɨn ráa Jesús
(Marcos 14:1-2; Lucas 22:1-2; Juan 11:45-53)
1Jee sáá nkuvi nkaꞌanꞌ Jesús jie̱ꞌe̱ꞌ ntáká rá tu̱ꞌun vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ ráa:
2―Ya jíníꞌ rán ya̱ u̱vi̱ꞌ ni ka̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ kúníꞌ jee koo viko Pascua, jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee naku̱ꞌva rá ñɨvɨ nuꞌuꞌ sáva kuntakaa ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
3Saájee tiempúꞌ yukuán jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jín rá te̱e kúñáꞌnú yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel, nnu̱tútú ráa veꞌi káꞌnú su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ ya̱ naní Caifás. 4Jee yukuán nna̱túꞌún ráa na̱ja xináꞌví ráa Jesús sáva tɨɨn ráa maa jee kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. 5Jee nkachiꞌ ráa:
―Soo nsáꞌ tɨɨn‑ó maa ki̱vɨ̱ꞌ íyó viko, sáva ntu saꞌá rá ñɨvɨ tuntíxín ―nkachiꞌ ráa.
Ɨɨn ñaꞌan yósóꞌ ña nute jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Jesús
(Marcos 14:3-9; Juan 12:1-8)
6Jee nééꞌ Jesús ne̱ ñuunꞌ Betania, veꞌi te̱e naní Simón, ya̱ nnoꞌo kue̱ꞌi̱ꞌ ni̱yɨ téꞌyúꞌ ñɨɨn, naní lepra. 7Jee ña̱kuyatin ɨɨn ñaꞌan nu̱u̱nꞌ Jesús, néen ña ɨɨn ti̱noꞌoꞌ lúlí yu̱u̱ꞌ, naní alabastro, ñúꞌún aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ ya̱ néya̱ꞌvi víꞌí, jee nyosoꞌ ña maa xi̱ni̱ꞌ Jesús sáá nééꞌ re̱ꞌ yuꞌú mesa yájíꞌ re̱ꞌ. 8Jee sáá niniꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―¿Na̱kui chi nsi̱kɨ́naanꞌ ka̱ꞌá ña nute jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ vá? 9Chi kuvi xi̱kó ya̱ꞌvi víꞌí ña maa, jee ku̱ꞌva ña xu̱ꞌún vá nu̱u̱nꞌ rá láꞌví nékúvi.
10Soo ya jíníꞌ Jesús ya̱ kúkuéntú ráa sukuán, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Na̱kui chi xtáña̱ꞌán rán ñaꞌan yaꞌá? Chi ɨɨn tiñu váꞌa ví ya̱ nsa̱ꞌá ña nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ. 11Chi sukuáni nééꞌ rá láꞌví jín ránoꞌó, soo nuꞌuꞌ chi nsáꞌ nɨ́ɨ́nkání kuneeꞌ ni̱ꞌ jín rán. 12Chi ya nyosoꞌ ña aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ yaꞌá nu̱u̱nꞌ ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ, sáva saꞌá stákoo ya̱chi̱ꞌ ña nuꞌuꞌ, ne̱ ntiáꞌan se̱ꞌí ráa nuꞌuꞌ. 13Jee máá na̱a̱ꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ né ni ví nkuvi nu̱u̱nꞌ tékútu̱ꞌún tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ nátavaꞌ ni̱ꞌ ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ kua̱chi ráa kua̱íyó nɨꞌɨ ñɨ̱vɨ́, jee suni nakani ráa ya̱ nsa̱ꞌá ña, sáva naku̱ꞌun iniꞌ rá ñɨvɨ ña ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa.
Nátúꞌún Judas naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú
(Marcos 14:10-11; Lucas 22:3-6)
14Saájee ɨɨn rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa, ya̱ naní Judas Iscariote, kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, 15jee nkachiꞌ‑i:
―¿Ná kúvi ya̱ kuíni rán taji rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, jee nataji ni̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rán? ―nkachiꞌ‑i.
Saájee nchu̱ku̱ꞌva ráa o̱ko̱ꞌ u̱ji̱ꞌ (30) xu̱ꞌún ka̱a ya̱ kúvi plata, jee njia̱ꞌa ráa maa nu̱u̱nꞌ‑u. 16Saájee ne̱ tiempúꞌ yukuán núkú Judas na̱ja vá saꞌá‑a, jee kuvi naku̱ꞌva‑a Jesús xi̱ntíín ráa.
Xíní I̱toꞌoꞌ
(Marcos 14:12-25; Lucas 22:7-23; Juan 13:21-30; 1 Corintios 11:23-26)
17Jee máá ki̱vɨ̱ꞌ xíꞌnañúꞌún viko ya̱ yájíꞌ rá ñɨvɨ i̱xta̱tíláꞌ ntu yɨ́ꞌɨ́ levadura, jee ña̱kuyatin rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ:
―¿Né núꞌ kuíni nú ya̱ kɨ̱saꞌá stákoo ránꞌ sáva kuxíní nú viko Pascua jín ránꞌ? ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús.
18Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kuáꞌán rán nu̱u̱nꞌ íyótúníꞌ ɨɨn te̱e jee kachiꞌ rán nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Káchíꞌ Mestrúꞌ ya̱: Ya nku̱yatin ki̱vɨ̱ꞌ ñani Ndiosíꞌ ya̱ kuviꞌ ni̱ꞌ, jee veꞌi nú kuxíní ni̱ꞌ viko Pascua jín rá te̱e ya̱ súkuáꞌa ni̱ꞌ ráa”, kachiꞌ rán ―nkachiꞌ Jesús.
19Jee nsa̱ꞌá rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá sánikua̱ꞌ nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee nsa̱ꞌá stákoo ráa ya̱ kuxíní ráa viko Pascua. 20Jee sáá kúnéñuꞌun jee nkenta Jesús ña̱kuneeꞌ re̱ꞌ yuꞌú mesa jín ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá tee vá. 21Jee ni nééꞌ ráa yájíꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ ɨɨn ránoꞌó vá naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e kua̱chi.
22Jee nku̱kuéká víꞌí iniꞌ ráa, jee nki̱jiéꞌé ta ɨɨn ráa ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ, ¿á nuꞌuꞌ ví‑i rúja? ―nkachiꞌ ráa.
23Jee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ ráa jee nkachiꞌ‑i:
―Ɨɨn rán ya̱ chúꞌun re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ jín ni̱ꞌ ví ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ. 24Nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, máá naáꞌ nijia kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ sánikua̱ꞌ ya̱ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ, soo ¡na̱ ka̱ꞌ xe̱e̱nꞌ náꞌví ka̱ꞌ te̱e vá ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ! Va̱ꞌa ka̱ꞌ retánꞌ ntu nkáku te̱e yukuán nékúvi, [chi xe̱e̱nꞌ kunoꞌo re̱ꞌ] ―nkachiꞌ Jesús.
25Saájee nna̱xiníkó Judas, te̱e ya̱ naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―¿Á nuꞌuꞌ ví‑i rúja?, Mestrúꞌ ―nkachiꞌ Judas.
―Maánú káchíꞌ maa ―nkachiꞌ Jesús.
26Jee ni yájíꞌ ráa, jee ntɨɨn Jesús ɨɨn i̱xta̱tíláꞌ jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee ña̱ꞌnu̱ꞌ re̱ꞌ maa, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Tɨɨn rán maa, kajiꞌ rán maa, yaꞌá ví ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
27Jee kuíre ntɨɨn re̱ꞌ ɨɨn vasúꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Koꞌo ntáká rán yaꞌá. 28Yaꞌá ví ni̱ñɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ya̱ nasokoꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva kuna̱a̱ꞌ tratúꞌ kakɨnꞌ re̱ꞌ, chi katɨ ni̱ñɨ̱ꞌ ni̱ꞌ sáá kuviꞌ ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ sáva kunekáꞌnú iniꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa. 29Jee káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ ne̱ vitan ni nsáꞌ koꞌo ni̱ꞌ ka̱ꞌ nixiꞌ yaꞌá ya̱ vixíꞌ kúun yokúꞌúꞌ uva, nekuaꞌ kenta ki̱vɨ̱ꞌ nakoꞌo jiáá tuku ni̱ꞌ maa jín rán sáá nakɨ̱ꞌɨ nɨꞌɨ xi̱ntíín Ndiosíꞌ jee tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ―nkachiꞌ Jesús.
Káchíꞌ ya̱chi̱ꞌ Jesús ya̱ kachiꞌ Pedro ya̱ ntu jíníꞌ‑i Jesús
(Marcos 14:26-31; Lucas 22:31-34; Juan 13:36-38)
30Jee sáá nkuvi nita ráa ɨɨn yaaꞌ ya̱ nákuetúꞌún‑u Ndiosíꞌ, jee kuíre nkene ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa yuku naní Olivos. 31Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ntáká ránoꞌó kininkava nayu̱ꞌví rán jee xinóo métúꞌún rán nuꞌuꞌ yakuááꞌ vitan, chi sáni káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
Kaꞌniꞌ ni̱ꞌ te̱e náka lanchi,
jee kutenuun rá lanchi,
káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ. 32Soo sáá natekuꞌ i̱i̱ꞌ ni̱ꞌ jee nako̱o ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ nene ni̱ꞌ nteñu rá níyɨ, jee kuíre xíꞌna ni̱ꞌ ka̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nu̱u̱nꞌ Galilea nsú káꞌ suvirán ―nkachiꞌ Jesús.
33Soo nna̱xiníkó Pedro jee nkachiꞌ‑i:
―Súnika̱ꞌ ntáká ráa kininkava nayu̱ꞌví ráa jee xinóo ráa noꞌó, soo nuꞌuꞌ, chi ni nsáꞌ kininkava nayu̱ꞌví ni̱ꞌ jee ni nsáꞌ xinóo ni̱ꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Pedro.
34Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Pedro:
―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú, ya̱ yakuááꞌ vitan, ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kana stóꞌo, jee u̱ni̱ꞌ íchí kachiꞌ nú ya̱ ntu jíníꞌ nú nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Pedro.
35Jee nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ Jesús:
―Súnika̱ꞌ íyó kuviꞌ ni̱ꞌ jín noꞌó, soo ni nsáꞌ kachiꞌ ni̱ꞌ ya̱ ntu jíníꞌ ni̱ꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Pedro, jee suni sukuán nkachiꞌ ntáká rá te̱e kútáꞌán jín Jesús ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ ráa.
Jíkánꞌ táꞌvíꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Tátáꞌ re̱ꞌ Ndiosíꞌ ni íñɨ́ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ naní Getsemaní
(Marcos 14:32-42; Lucas 22:39-46)
36Saájee nkenta Jesús jín rá te̱e ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ vá ɨɨn nu̱u̱nꞌ naní Getsemaní, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kuneeꞌ rán yaꞌá, ni kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ yukuán kaꞌanꞌ ni̱ꞌ jín Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa.
37Jee nkeꞌen Jesús Pedro jín ni núvíꞌ rá se̱ꞌya Zebedeo, kua̱ꞌa̱nꞌ jín re̱ꞌ, jee nka̱jiéꞌé nnu̱kuéká víꞌí iniꞌ re̱ꞌ, jee nnu̱kuíꞌyáꞌ víꞌí iniꞌ re̱ꞌ. 38Saájee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Íyó víꞌí tu̱nkuéká iniꞌ ánímaꞌ ni̱ꞌ ne̱ kuéntáꞌ réáꞌ ya̱ jíꞌíꞌ ni̱ꞌ. Kunetu rán yaꞌá, jee kunito rán jín nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
39Jee nika Jesús ntíꞌ ka̱ꞌ ichinúúnꞌ, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ ña̱xin re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ne̱ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún, jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ, jee káchíꞌ re̱ꞌ:
―Tátáꞌ ni̱ꞌ, retú kuvi, jee siíyo nú copa yaꞌá ya̱ kúvi tu̱nóꞌó kiji kunoꞌo ni̱ꞌ. Soo koto saꞌá nú sáni kuíni iniꞌ nuꞌuꞌ, chisaꞌ saꞌá nú sáni kuíni maánú ―nkachiꞌ Jesús.
40Saájee nni̱kó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee kíxíꞌ ráa nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Pedro:
―¿Á ni ntu nkúvi kunito nú métúꞌún hora jín nuꞌuꞌ? 41Kunito rán jee ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, sáva koto síkúvi iniꞌ rán kininkava rán nu̱u̱nꞌ xinóo rán ya̱ kuiñɨ ni̱ꞌin rán jín nuꞌuꞌ. Íyó nijia ya̱ ɨɨn ni ñúꞌún káñá ánímaꞌ rán sikúnkuvi va̱ꞌa rán, soo ñunéꞌyúꞌ rán chi táyáꞌ‑a ―nkachiꞌ Jesús.
42Jee nni̱kó tuku re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ uvíꞌ íchí, jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Tátáꞌ maáníꞌ, retú ntu kúvi jia̱ꞌa tu̱nóꞌó yaꞌá ya̱ váji kunoꞌo ni̱ꞌ, jee saꞌá sáni kuíni maánú ―nkachiꞌ Jesús.
43Jee nni̱kó tuku re̱ꞌ, jee kíxíꞌ ráa nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ráa, chi va̱ne̱ꞌ kúvéi ma̱ꞌná nchinúún ráa. 44Jee nxi̱nóo tuku re̱ꞌ ráa, jee ña̱ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ tuku re̱ꞌ ya̱ uníꞌ íchí, jee nna̱nikó tuku re̱ꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ rá tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ. 45Saájee nni̱kó tuku re̱ꞌ nenta re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ káá ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Á kíxíꞌ i̱i̱ꞌ rán jee nájiáví rán? Kune̱ꞌyá rán, chi ya va̱kuyatin hora, jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, naku̱ꞌva ñɨvɨ nuꞌuꞌ xi̱ntíín rá ñɨvɨ kua̱chi. 46Nako̱o rán, nkóꞌónꞌ‑órán, jee kune̱ꞌyá rán, chi va̱kuyatin te̱e ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ.
Ntɨɨn ráa Jesús
(Marcos 14:43-50; Lucas 22:47-53; Juan 18:2-11)
47Jee ni káꞌánꞌ i̱i̱ꞌ ka̱ꞌ Jesús, jee nkenta Judas, ɨɨn táꞌán rá uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, nkenta‑a jín kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ ya̱ ínaꞌá yuchiꞌ espada jín yutun, ya̱ nta̱jí rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ ráa. 48Jee Judas, ya̱ naku̱ꞌva‑a Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, ya njia̱ꞌa‑a ɨɨn seña nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ‑i:
―Te̱e ya̱ teyuꞌú ni̱ꞌ, suvi kúvi‑i. Tɨɨn maa ―nkachiꞌ Judas.
49 Jee kuísá ntañúꞌún ña̱kuyatin Judas nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
Tónkuaaꞌ‑ó, Mestrúꞌ ―nkachiꞌ‑i, jee nte̱yuꞌú‑u re̱ꞌ.
50Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u:
―Noꞌó, te̱e ya̱ káꞌánꞌ mani jín nuꞌuꞌ, saꞌá ya̱ váji nú saꞌá nú #26:50 Áxí: ¿na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ chi váji nú? ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u.
Saájee ña̱kuyatin rá ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ Jesús jee ntɨɨn ráa re̱ꞌ. 51Jee ɨɨn rá te̱e kútáꞌán jín Jesús, ntɨɨn re̱ꞌ yuchiꞌ espada re̱ꞌ, jee ntavaꞌ re̱ꞌ maa, jee nkuun re̱ꞌ maa musúꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jee ñeꞌneꞌ re̱ꞌ so̱ꞌo‑o. 52Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ te̱e ñeꞌneꞌ so̱ꞌo musúꞌ vá:
―Nachuꞌun yuchiꞌ espada nú nu̱u̱nꞌ ñúꞌún‑u, chi ntáká rá kántáꞌán jín yuchiꞌ espada, jee suni jín yuchi espada kuviꞌ ráa. 53¿Á ntu̱ví jíníꞌ ránú ya̱ kuvi ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ, jee kuísá ntañúꞌún tají re̱ꞌ víꞌí ka̱ꞌ u̱ni̱xiko u̱xi̱ꞌ u̱vi̱ꞌ mil (72,000) rá najiáꞌáꞌ ííꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, jee nama ráa nuꞌuꞌ? 54Soo retú tají re̱ꞌ ráa, ¿na̱ja kuvi sikúnkuvi tu̱ꞌun níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ káchíꞌ ya̱chi̱ꞌ ya̱ íyó kuvi suꞌva? ―nkachiꞌ Jesús.
55Jee kuíre nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ vá:
―¿Á nkene rán va̱ji rán jín yuchiꞌ jín yutun si̱kɨ̱ꞌ nuꞌuꞌ sáva tɨɨn rán nuꞌuꞌ, kuéntáꞌ réáꞌ ɨɨn te̱e kuíꞌná ví ni̱ꞌ rúja? Ni ki̱vɨ̱ꞌ nééꞌ ni̱ꞌ iniꞌ chíkéꞌi veñu̱ꞌun káꞌnú xínéꞌénꞌ ni̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee ntu ntɨ́ɨn rán nuꞌuꞌ. 56Soo nɨꞌɨ yaꞌá kúvi suꞌva sáva sikúnkuvi rá tu̱ꞌun nééꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ ntee rá te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ ne̱ yanaꞌán ―nkachiꞌ Jesús.
Saájee ntáká rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nkeꞌen ráa nxi̱nóo ráa re̱ꞌ jee ninu ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa.
Íñɨ́ Jesús nu̱u̱nꞌ íyó Junta ntáká rá te̱e kúñáꞌnú jee xínáꞌmáꞌ ráa re̱ꞌ
(Marcos 14:53-65; Lucas 22:54-55, 63-71; Juan 18:12-14, 19-24)
57Jee rá te̱e ntɨɨn Jesús, kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Caifás, ya̱ kúvi su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ, jee yukuán íyó tútú rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jín rá te̱e kúñáꞌnú yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel. 58Jee nnikɨnꞌ íká Pedro ya̱ta̱ꞌ ráa ne̱kua̱ꞌ nkenta re̱ꞌ chíkéꞌi nééꞌ iniꞌ veꞌi su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá, jee nki̱vɨ re̱ꞌ ña̱kuneeꞌ re̱ꞌ jín rá musúꞌ kúmí yukuán, sáva kukáꞌnú iniꞌ re̱ꞌ na̱sa kino̱o ráa jín Jesús.
59Jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá, [jín ntáká rá te̱e kúñáꞌnú], jín ntáká rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ Justicia Ñáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ téꞌnéꞌ kua̱chi nútútú ráa núkú ráa tu̱ntúꞌún si̱kɨ̱ꞌ Jesús, sáva kuvi kaꞌniꞌ ráa maa. 60Soo súka̱ꞌ nkenta kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ ya̱ nsa̱náaꞌ tu̱ntúꞌún ráa si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ, soo ntu̱náꞌ nnániꞌinꞌ ráa ya̱ kuvi chikua̱chi ráa maa. Soo ne̱kua̱ꞌ nkúvi ka̱ꞌ jee ña̱kuyatin u̱vi̱ꞌ rá te̱e, 61jee nkachiꞌ ráa:
―Te̱e yaꞌá nkachiꞌ re̱ꞌ suꞌva: “Kuvi xináánꞌ ni̱ꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú yaꞌá, jee ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ nasaꞌá ni̱ꞌ maa”, nkachiꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ ni núvíꞌ rá te̱e vá.
62Saájee nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¿Á ntu̱náꞌ naxiníkó nú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nááꞌ jiáꞌa rá te̱e yaꞌá si̱kɨ̱ꞌ nú? ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nu̱u̱nꞌ Jesús.
63Soo níín íyó Jesús, jee su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Tátúníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú, nu̱u̱nꞌ súví Ndiosíꞌ tékúꞌ ya̱ kachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ ráníꞌ retú noꞌó kúvi Cristo, ya̱ ñani Ndiosíꞌ tátúníꞌ nú ñɨ̱vɨ́, ya̱ kúvi nú Se̱ꞌya Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nu̱u̱nꞌ Jesús.
64Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Nuꞌuꞌ ví‑i sáni nkachiꞌ kí nú maa, soo káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee ne̱ vitan kuniꞌ rán nuꞌuꞌ kuneeꞌ ni̱ꞌ xiín ichi kuáꞌá Ndiosíꞌ ya̱ níso fuersáꞌ ííꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ, nu̱u̱nꞌ kúñáꞌnú ni̱ꞌ jín re̱ꞌ, jee kuniꞌ rán niji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ vi̱ko̱ꞌ súkún ―nkachiꞌ Jesús.
65Saájee su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nna̱tá‑a saꞌma‑a [kuéntáꞌ ɨɨn seña ya̱ máá nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ‑i], jee nkachiꞌ‑i:
―Te̱e yaꞌá ténúunꞌ‑u néꞌyá‑a Ndiosíꞌ. ¿Na̱ nu̱u̱nꞌ jíniñúꞌún‑ó ka̱ꞌ ñɨvɨ sanáaꞌ ya̱ nááꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑ó? Chi ya nteso̱ꞌo maárán rá tu̱ꞌun ntenu̱u̱nꞌ re̱ꞌ nne̱ꞌyá re̱ꞌ Ndiosíꞌ. 66¿Na̱ja íyó kúníꞌ rán rúsa? ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá.
Jee nkachiꞌ ráa:
―Íyó níꞌin re̱ꞌ kuviꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ ráa.
67Saájee ntiesɨ̱ɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee njia̱ꞌa ráa re̱ꞌ jín yɨ̱kɨ́ ráa, jee inka ráa nkatuꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 68Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Kachiꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ tu̱ꞌun kéne yuꞌú Ndiosíꞌ, [retú maá nijia nú kúvi] Cristo, jee kachiꞌ né ɨɨn ví ya̱ njia̱ꞌa noꞌó ―nkachiꞌ ráa.
Káchíꞌ Pedro ya̱ ntu jíníꞌ‑i Jesús
(Marcos 14:66-72; Lucas 22:56-62; Juan 18:15-18, 25-27)
69Jee ni nééꞌ Pedro chíkéꞌi iniꞌ veꞌi, jee ña̱kuyatin ɨɨn ñaꞌan kúvi musúꞌ sátíñú veꞌi yukuán, jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Suni noꞌó ranika̱ꞌ kútáꞌán nú jín Jesús te̱e ñuunꞌ Galilea ―nkachiꞌ ña.
70Soo maáréꞌ nkachiꞌ ichinúúnꞌ ntáká rá ñɨvɨ, ntu̱ví, jee nkachiꞌ‑i:
―Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ káꞌánꞌ nú ―nkachiꞌ‑i.
71Jee kuíre nkene‑e kua̱ꞌa̱nꞌ‑a yuvéꞌí, jee yukuán niniꞌ inka ka̱ꞌ ñaꞌan maa, jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ íñɨ́ yukuán:
―Te̱e yaꞌá suni kútáꞌán‑a jín Jesús te̱e ñuunꞌ Nazaret ―nkachiꞌ ña.
72Jee tukuni nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ ntu̱ví jíníꞌ re̱ꞌ Jesús, jee ne̱ nsa̱náaꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱nkáꞌánꞌ re̱ꞌ:
―¡Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ te̱e vá! ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
73Jee sáá nku̱núún ka̱ꞌ, jee ña̱kuyatin rá ñɨvɨ íñɨ́ yukuán, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pedro:
―Máá nááꞌ nijia ya̱ suni kúvi nú ɨɨn táꞌán rá kútáꞌán jín Jesús, chi nijinꞌ káꞌánꞌ nú ya̱ kúvi nú te̱e ñuunꞌ Galilea ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pedro.
74Saájee nka̱jiéꞌé Pedro ne̱ nchi̱sónínu re̱ꞌ maáréꞌ ya̱ xinóꞌo Ndiosíꞌ re̱ꞌ retú ntu káꞌánꞌ na̱a̱ꞌ re̱ꞌ, jee ne̱ nsa̱náaꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱nkáꞌánꞌ re̱ꞌ:
―¡Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ te̱e vá! ―nkachiꞌ re̱ꞌ, jee máá hora yukuán jee nkana ɨɨn stóꞌo.
75Saájee nna̱ku̱ꞌun iniꞌ Pedro tu̱ꞌun ya̱ nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱: “Ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kana stóꞌo, jee ya̱ uníꞌ íchí kachiꞌ nú ya̱ ntu̱ví jíníꞌ nú nuꞌuꞌ”, jee nkene re̱ꞌ chíkéꞌi, jee nnaꞌyuꞌ víꞌí re̱ꞌ ya̱ maa nnu̱kuíꞌyáꞌ iniꞌ re̱ꞌ.
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.