Mateo 20
20
Tu̱ꞌun kúnkunuún káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá te̱e sátíñú nteñu rá tataꞌ uva
1’Suꞌva tátúníꞌ Ndiosíꞌ nééꞌ antivɨ́ súkún nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ xi̱ntíín re̱ꞌ, kúvi‑i kuéntáꞌ ɨɨn te̱e kúvi i̱toꞌoꞌ xí ñuꞌun, jee neꞌenꞌ víꞌí nkene re̱ꞌ kua̱nukú re̱ꞌ musúꞌ sáva satíñú ráa nteñu rá tataꞌ uva re̱ꞌ. 2Jee nkuna̱a̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nna̱túꞌún re̱ꞌ jín rá musúꞌ vá, ya̱ chunáán re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ꞌvi ya̱ ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ, jee nchu̱ichí re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ sáꞌá re̱ꞌ sáva satíñú ráa.
3’Jee nkene tuku re̱ꞌ nɨ́ kaɨ̱ɨ̱nꞌ ya̱neꞌenꞌ, jee niniꞌ re̱ꞌ inka ka̱ꞌ rá te̱e íñɨ́ núne ráa nu̱yáꞌvi. 4Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: “Suni kuáꞌán rán ranika̱ꞌ satíñú rán nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ uva ni̱ꞌ, jee chunáán ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó ne̱ ni ɨɨn ya̱ꞌvi ya̱ na̱a̱ꞌ kúvi”, nkachiꞌ re̱ꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa.
5’Jee nkene tuku re̱ꞌ nɨ́ kaxu̱vi̱ꞌ (12), jín suni ni kau̱ni̱ꞌ yánini, jee suni sukuán nsa̱ꞌá re̱ꞌ jín rá musúꞌ nníꞌinꞌ re̱ꞌ. 6Jee nɨ́ kau̱ꞌu̱nꞌ yánini tukuni nkene re̱ꞌ jee nna̱niꞌinꞌ tuku re̱ꞌ inka ka̱ꞌ rá te̱e íñɨ́ núne, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: “¿Na̱kui chi íñɨ́ núne rán yaꞌá núnuví?”, nkachiꞌ re̱ꞌ. 7Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Saáchi ni ɨɨn ntu̱náꞌ kána ránuꞌuꞌ satíñú ránꞌ jín‑i”, nkachiꞌ ráa, saájee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: “Suni kuáꞌán rán nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ uva ni̱ꞌ, [jee chunáán ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó ne̱ ni ɨɨn jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ váꞌa].”
8’Jee sáá kúnéñuꞌun, jee nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá nu̱u̱nꞌ te̱e tátúníꞌ yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá musúꞌ vá: “Kana nú rá musúꞌ, jee chunáán nú ya̱ꞌvi ráa, kajiéꞌé jín rá musúꞌ nki̱vɨ ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ, jee rá nki̱vɨ ya̱ xíꞌnañúꞌún kuvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ”, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá.
9’Jee sáá nkenta rá musúꞌ ya̱ nki̱vɨ sátíñú ne̱ kau̱ꞌu̱nꞌ yánini, jee ta ɨɨn ráa nni̱ꞌi̱nꞌ ɨɨn ɨɨn ya̱ꞌvi ya̱ ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ. 10Jee sáá nkenta rá musúꞌ ya̱ nki̱vɨ sátíñú ya̱ xíꞌnañúꞌún, jee nkaꞌvi iniꞌ ráa ya̱ kue̱ꞌe̱ꞌ ka̱ꞌ ni̱ꞌi̱nꞌ ráa, soo suni ɨɨn nuún ni ya̱ꞌvi ya̱ ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ nni̱ꞌi̱nꞌ ta ɨɨn ráa. 11Jee sáá nni̱ꞌi̱nꞌ ráa ya̱ꞌvi ráa, jee nka̱jiéꞌé ráa kákuíyuꞌú ráa si̱kɨ̱ꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: 12“Rá musúꞌ ya̱ nki̱vɨ satíñú ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ, jee kua̱chi métúꞌún hora nsa̱tíñú ráa, jee nuún ni nchu̱náán nú nu̱u̱nꞌ ráníꞌ jín ráa, jee ránuꞌuꞌ chi ñeꞌneꞌ iniꞌ ránꞌ nsa̱tíñú yɨ́ɨ́ ránꞌ núnuví nu̱u̱nꞌ sááꞌ víꞌí”, nkachiꞌ ráa.
13’Jee i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá nna̱xiníkó‑o nu̱u̱nꞌ ɨɨn ráa, jee nkachiꞌ‑i: “Tenó, ntu̱náꞌ jíchi ni̱ꞌ noꞌó. ¿Á nsáꞌ nsa̱ꞌá na̱a̱ꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ nna̱túꞌún‑ó na̱ja kɨya̱ꞌvi nú ya̱ ki̱vɨ̱ꞌ rúja? 14Tɨɨn ya̱ kúvi ya̱ꞌvi nú jee kuáꞌán, chi kuíni ni̱ꞌ ku̱ꞌva ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ musúꞌ yaꞌá ya̱ nkívɨ sátíñú ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ, kuéntáꞌ táji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ noꞌó. 15¿Á nkúvi saꞌá ni̱ꞌ sáni kuíni iniꞌ maáníꞌ jín xu̱ꞌún ni̱ꞌ rúja? Áxí, ¿á ñúꞌún úꞌvi iniꞌ nú ya̱ kúvi ni̱ꞌ te̱e va̱ꞌa iniꞌ rúja?”, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá.
16’Saáva kuéntáꞌ nsa̱ꞌá te̱e xí tiñu vá, suꞌva saꞌá Ndiosíꞌ jín rá ñɨvɨ, chi rá ñɨvɨ ya̱ kúvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ vitan, jee suviráa vá xíꞌna ka̱ꞌ kuñáꞌnú ka̱ꞌ, jee rá ñɨvɨ ya̱ kúñáꞌnú tiempúꞌ vitan, jee kuvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ tiempúꞌ kiji. Chi kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ kána Ndiosíꞌ ki̱vɨ ráa xi̱ntíín re̱ꞌ, soo yakuꞌ ráa ni vá ka̱ji re̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
Tukuni káchíꞌ Jesús ya̱ kuviꞌ re̱ꞌ
(Marcos 10:32-34; Lucas 18:31-34)
17Jee kua̱ꞌa̱nꞌ nkaa Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, jee ntavaꞌ sɨ́ɨ́n re̱ꞌ ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
18―Ya jíníꞌ rán ya̱ vitan jee ya̱ kua̱nkaa‑ó ñuunꞌ káꞌnú Jerusalén, jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee naku̱ꞌva ɨɨn te̱e nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín nu̱u̱nꞌ rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán, jee sanáaꞌ ráa ya̱ kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ. 19Jee naku̱ꞌva ráa nuꞌuꞌ xi̱ntíín rá ñɨvɨ ya̱ ntu kúvi nación Israel, jee kaꞌanꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ ráa kune̱ꞌyá ráa nuꞌuꞌ, jee kuun ráa yoꞌo nuꞌuꞌ, jee tekaa ráa nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, jee kuviꞌ ni̱ꞌ, soo ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ jee natekuꞌ i̱i̱ꞌ ni̱ꞌ kene ni̱ꞌ nteñu rá ni̱yɨ ―nkachiꞌ Jesús.
Jíkánꞌ táꞌvíꞌ Jacobo jín Juan nu̱u̱nꞌ Jesús ya̱ kunisotíñú ráa jín re̱ꞌ
(Marcos 10:35-45)
20Saájee nánáꞌ Jacobo jín Juan ya̱ kúvi rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ Zebedeo ña̱kuyatin ña jín rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ña nu̱u̱nꞌ Jesús, jee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ítɨ́ ña nu̱u̱nꞌ Jesús, jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ saꞌá re̱ꞌ ɨɨn tumani iniꞌ jín ña. 21Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ña:
―¿Ná kúvi ya̱ kuíni nú?
Jee nkachiꞌ ña:
―Tatúníꞌ xá ya̱ kunisotíñú ni núvíꞌ rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ yaꞌá ya̱ kuneeꞌ ɨɨn ráa xiín ichi kuáꞌá nú jee inka ráa ichi sátín nú, sáá viiꞌ kuñáꞌnú nú jee tatúníꞌ nú nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ñɨ̱vɨ́ ―nkachiꞌ ña.
22Jee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Ntu jíníꞌ rán ná kúvi ya̱ jíkánꞌ rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. ¿Á kuvi kunoꞌo rán tu̱nóꞌó kiji kunoꞌo ni̱ꞌ, koꞌo ni̱ꞌ maa? [Jee, ¿á kuvi kunoꞌo rán tu̱nóꞌó kunoꞌo ni̱ꞌ kuéntáꞌ kuanuté ni̱ꞌ maa?] ―nkachiꞌ Jesús.
Jee nkachiꞌ ráa:
―Kuvi saꞌá ránꞌ maa.
23Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ya̱ nááꞌ ví nijia ya̱ kunoꞌo ni̱ꞌ, jín suni kunoꞌo rán kuéntáꞌ kunoꞌo ni̱ꞌ, [jee kunoꞌo rán tu̱nóꞌó kuanuté rán kuéntáꞌ kunoꞌo ni̱ꞌ tu̱nóꞌó kuanuté ni̱ꞌ], soo rá ñɨvɨ ya̱ kuneeꞌ xiín ichi kuáꞌá ni̱ꞌ jín ichi sátín ni̱ꞌ, nsú nuꞌuꞌ ví ya̱ ku̱ꞌva maa nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ, chisaꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ Ndiosíꞌ ya nsa̱túꞌva re̱ꞌ maa sáva ku̱ꞌva re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nka̱ji re̱ꞌ kuneeꞌ maa ―nkachiꞌ Jesús.
24Jee sáá nteso̱ꞌo ni ujíꞌ ka̱ꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá rá tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ vá, jee nki̱ti̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa Jacobo jín ñaniꞌ‑i Juan. 25Saájee nkana Jesús ráa jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Jíníꞌ rán na̱ja sáꞌá rá te̱e yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ inka nación, ya̱ ntu kúvi Israel, chi nɨꞌɨ chíꞌi ráa xi̱ntíín ráa, jee rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ tátúníꞌ ni̱ꞌin ráa nu̱u̱nꞌ rává sáá koo. 26Soo nkúvi sukuán nteñu rán. Chisaꞌ néni ɨɨn ránú ya̱ kuíni‑i kuñáꞌnú‑u ka̱ꞌ nteñu rán, jee íyó kɨtíñú ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ ránú. 27Jee néni ɨɨn ránú kuíni‑i kuvi‑i ya̱ xíꞌnañúꞌún nteñu ránú kosoꞌ‑o nu̱u̱nꞌ ránú, jee íyó kuvi‑i kuéntáꞌ ɨɨn musúꞌ kéꞌen ñɨvɨ kɨtíñú‑u chineí‑i nu̱u̱nꞌ ránú, 28kuéntáꞌ nuꞌuꞌ, ya̱ ntaji Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ. Nsáꞌ váji ni̱ꞌ sáva kɨtíñú rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, chisaꞌ va̱ji ni̱ꞌ sáva kɨtíñú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ. Jee va̱ji ni̱ꞌ sáva ku̱ꞌva ni̱ꞌ maáníꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ sáva chunáán nkáꞌnú ni̱ꞌ maáníꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva nakani núne ni̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ nkɨ́ꞌɨ ráa xi̱ntíín kua̱chi ráa xinánitáꞌvíꞌ ni̱ꞌ ráa ―nkachiꞌ Jesús.
Xínúvi Jesús u̱vi̱ꞌ rá te̱e kuáá
(Marcos 10:46-52; Lucas 18:35-43)
29Jee sáá nkene Jesús jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ñuunꞌ Jericó, jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ráa re̱ꞌ. 30Jee u̱vi̱ꞌ te̱e kuáá nééꞌ yuíchí, jee sáá nteso̱ꞌo ráa ya̱ kuájia̱ꞌa Jesús ichi nu̱u̱nꞌ nééꞌ ráa, jee kánajíín ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―¡Kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú ránuꞌuꞌ, I̱toꞌoꞌ, ya̱ kúvi nú Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ David! #20:30 Nta̱túníꞌ David nación Israel ne̱ tiempúꞌ ya̱ta̱ꞌ víꞌí. Jee nchi̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ tají re̱ꞌ máá te̱e ya̱ kuvi Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ tataꞌ veꞌi David. Jee kunisotíñú re̱ꞌ kuvi re̱ꞌ Cristo sáva natavaꞌ re̱ꞌ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ kua̱chi ráa. ―nkachiꞌ ráa.
31Soo nku̱xeenꞌ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ ráa sáva kasɨꞌ ráa yuꞌú ráa, sosaꞌ saꞌ víꞌí káꞌ nka̱najíín ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―¡I̱toꞌoꞌ, Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ tataꞌ David, kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú ránuꞌuꞌ! ―nkachiꞌ ráa.
32Saájee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ Jesús, jee nkana re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Ná kúvi ya̱ kúníꞌ rán ya̱ saꞌá ni̱ꞌ jín rán? ―nkachiꞌ Jesús.
33Jee nkachiꞌ ráa:
―I̱toꞌoꞌ, kuíni rán ya̱ nunijinꞌ nchinúún ráníꞌ sáva kuvi nakune̱ꞌyá ránꞌ ―nkachiꞌ ráa.
34Saájee nku̱náꞌví iniꞌ Jesús ráa, jee nsi̱káchiꞌi Jesús nchinúún ráa, jee kuísá ntañúꞌún kuitɨꞌ nnu̱nijinꞌ nchinúún ráa, jee nna̱kune̱ꞌyá ráa, jee nchi̱nikɨnꞌ ráa Jesús.
Currently Selected:
Mateo 20: meh
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Mateo 20
20
Tu̱ꞌun kúnkunuún káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá te̱e sátíñú nteñu rá tataꞌ uva
1’Suꞌva tátúníꞌ Ndiosíꞌ nééꞌ antivɨ́ súkún nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ xi̱ntíín re̱ꞌ, kúvi‑i kuéntáꞌ ɨɨn te̱e kúvi i̱toꞌoꞌ xí ñuꞌun, jee neꞌenꞌ víꞌí nkene re̱ꞌ kua̱nukú re̱ꞌ musúꞌ sáva satíñú ráa nteñu rá tataꞌ uva re̱ꞌ. 2Jee nkuna̱a̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nna̱túꞌún re̱ꞌ jín rá musúꞌ vá, ya̱ chunáán re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ꞌvi ya̱ ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ, jee nchu̱ichí re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ sáꞌá re̱ꞌ sáva satíñú ráa.
3’Jee nkene tuku re̱ꞌ nɨ́ kaɨ̱ɨ̱nꞌ ya̱neꞌenꞌ, jee niniꞌ re̱ꞌ inka ka̱ꞌ rá te̱e íñɨ́ núne ráa nu̱yáꞌvi. 4Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: “Suni kuáꞌán rán ranika̱ꞌ satíñú rán nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ uva ni̱ꞌ, jee chunáán ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó ne̱ ni ɨɨn ya̱ꞌvi ya̱ na̱a̱ꞌ kúvi”, nkachiꞌ re̱ꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa.
5’Jee nkene tuku re̱ꞌ nɨ́ kaxu̱vi̱ꞌ (12), jín suni ni kau̱ni̱ꞌ yánini, jee suni sukuán nsa̱ꞌá re̱ꞌ jín rá musúꞌ nníꞌinꞌ re̱ꞌ. 6Jee nɨ́ kau̱ꞌu̱nꞌ yánini tukuni nkene re̱ꞌ jee nna̱niꞌinꞌ tuku re̱ꞌ inka ka̱ꞌ rá te̱e íñɨ́ núne, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: “¿Na̱kui chi íñɨ́ núne rán yaꞌá núnuví?”, nkachiꞌ re̱ꞌ. 7Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Saáchi ni ɨɨn ntu̱náꞌ kána ránuꞌuꞌ satíñú ránꞌ jín‑i”, nkachiꞌ ráa, saájee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: “Suni kuáꞌán rán nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ uva ni̱ꞌ, [jee chunáán ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó ne̱ ni ɨɨn jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ váꞌa].”
8’Jee sáá kúnéñuꞌun, jee nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá nu̱u̱nꞌ te̱e tátúníꞌ yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá musúꞌ vá: “Kana nú rá musúꞌ, jee chunáán nú ya̱ꞌvi ráa, kajiéꞌé jín rá musúꞌ nki̱vɨ ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ, jee rá nki̱vɨ ya̱ xíꞌnañúꞌún kuvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ”, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá.
9’Jee sáá nkenta rá musúꞌ ya̱ nki̱vɨ sátíñú ne̱ kau̱ꞌu̱nꞌ yánini, jee ta ɨɨn ráa nni̱ꞌi̱nꞌ ɨɨn ɨɨn ya̱ꞌvi ya̱ ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ. 10Jee sáá nkenta rá musúꞌ ya̱ nki̱vɨ sátíñú ya̱ xíꞌnañúꞌún, jee nkaꞌvi iniꞌ ráa ya̱ kue̱ꞌe̱ꞌ ka̱ꞌ ni̱ꞌi̱nꞌ ráa, soo suni ɨɨn nuún ni ya̱ꞌvi ya̱ ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ nni̱ꞌi̱nꞌ ta ɨɨn ráa. 11Jee sáá nni̱ꞌi̱nꞌ ráa ya̱ꞌvi ráa, jee nka̱jiéꞌé ráa kákuíyuꞌú ráa si̱kɨ̱ꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: 12“Rá musúꞌ ya̱ nki̱vɨ satíñú ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ, jee kua̱chi métúꞌún hora nsa̱tíñú ráa, jee nuún ni nchu̱náán nú nu̱u̱nꞌ ráníꞌ jín ráa, jee ránuꞌuꞌ chi ñeꞌneꞌ iniꞌ ránꞌ nsa̱tíñú yɨ́ɨ́ ránꞌ núnuví nu̱u̱nꞌ sááꞌ víꞌí”, nkachiꞌ ráa.
13’Jee i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá nna̱xiníkó‑o nu̱u̱nꞌ ɨɨn ráa, jee nkachiꞌ‑i: “Tenó, ntu̱náꞌ jíchi ni̱ꞌ noꞌó. ¿Á nsáꞌ nsa̱ꞌá na̱a̱ꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ nna̱túꞌún‑ó na̱ja kɨya̱ꞌvi nú ya̱ ki̱vɨ̱ꞌ rúja? 14Tɨɨn ya̱ kúvi ya̱ꞌvi nú jee kuáꞌán, chi kuíni ni̱ꞌ ku̱ꞌva ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ musúꞌ yaꞌá ya̱ nkívɨ sátíñú ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ, kuéntáꞌ táji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ noꞌó. 15¿Á nkúvi saꞌá ni̱ꞌ sáni kuíni iniꞌ maáníꞌ jín xu̱ꞌún ni̱ꞌ rúja? Áxí, ¿á ñúꞌún úꞌvi iniꞌ nú ya̱ kúvi ni̱ꞌ te̱e va̱ꞌa iniꞌ rúja?”, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ xí tiñu vá.
16’Saáva kuéntáꞌ nsa̱ꞌá te̱e xí tiñu vá, suꞌva saꞌá Ndiosíꞌ jín rá ñɨvɨ, chi rá ñɨvɨ ya̱ kúvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ vitan, jee suviráa vá xíꞌna ka̱ꞌ kuñáꞌnú ka̱ꞌ, jee rá ñɨvɨ ya̱ kúñáꞌnú tiempúꞌ vitan, jee kuvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ tiempúꞌ kiji. Chi kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ kána Ndiosíꞌ ki̱vɨ ráa xi̱ntíín re̱ꞌ, soo yakuꞌ ráa ni vá ka̱ji re̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.
Tukuni káchíꞌ Jesús ya̱ kuviꞌ re̱ꞌ
(Marcos 10:32-34; Lucas 18:31-34)
17Jee kua̱ꞌa̱nꞌ nkaa Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, jee ntavaꞌ sɨ́ɨ́n re̱ꞌ ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
18―Ya jíníꞌ rán ya̱ vitan jee ya̱ kua̱nkaa‑ó ñuunꞌ káꞌnú Jerusalén, jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee naku̱ꞌva ɨɨn te̱e nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín nu̱u̱nꞌ rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán, jee sanáaꞌ ráa ya̱ kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ. 19Jee naku̱ꞌva ráa nuꞌuꞌ xi̱ntíín rá ñɨvɨ ya̱ ntu kúvi nación Israel, jee kaꞌanꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ ráa kune̱ꞌyá ráa nuꞌuꞌ, jee kuun ráa yoꞌo nuꞌuꞌ, jee tekaa ráa nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, jee kuviꞌ ni̱ꞌ, soo ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ jee natekuꞌ i̱i̱ꞌ ni̱ꞌ kene ni̱ꞌ nteñu rá ni̱yɨ ―nkachiꞌ Jesús.
Jíkánꞌ táꞌvíꞌ Jacobo jín Juan nu̱u̱nꞌ Jesús ya̱ kunisotíñú ráa jín re̱ꞌ
(Marcos 10:35-45)
20Saájee nánáꞌ Jacobo jín Juan ya̱ kúvi rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ Zebedeo ña̱kuyatin ña jín rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ña nu̱u̱nꞌ Jesús, jee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ítɨ́ ña nu̱u̱nꞌ Jesús, jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ saꞌá re̱ꞌ ɨɨn tumani iniꞌ jín ña. 21Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ña:
―¿Ná kúvi ya̱ kuíni nú?
Jee nkachiꞌ ña:
―Tatúníꞌ xá ya̱ kunisotíñú ni núvíꞌ rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ yaꞌá ya̱ kuneeꞌ ɨɨn ráa xiín ichi kuáꞌá nú jee inka ráa ichi sátín nú, sáá viiꞌ kuñáꞌnú nú jee tatúníꞌ nú nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ñɨ̱vɨ́ ―nkachiꞌ ña.
22Jee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Ntu jíníꞌ rán ná kúvi ya̱ jíkánꞌ rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. ¿Á kuvi kunoꞌo rán tu̱nóꞌó kiji kunoꞌo ni̱ꞌ, koꞌo ni̱ꞌ maa? [Jee, ¿á kuvi kunoꞌo rán tu̱nóꞌó kunoꞌo ni̱ꞌ kuéntáꞌ kuanuté ni̱ꞌ maa?] ―nkachiꞌ Jesús.
Jee nkachiꞌ ráa:
―Kuvi saꞌá ránꞌ maa.
23Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ya̱ nááꞌ ví nijia ya̱ kunoꞌo ni̱ꞌ, jín suni kunoꞌo rán kuéntáꞌ kunoꞌo ni̱ꞌ, [jee kunoꞌo rán tu̱nóꞌó kuanuté rán kuéntáꞌ kunoꞌo ni̱ꞌ tu̱nóꞌó kuanuté ni̱ꞌ], soo rá ñɨvɨ ya̱ kuneeꞌ xiín ichi kuáꞌá ni̱ꞌ jín ichi sátín ni̱ꞌ, nsú nuꞌuꞌ ví ya̱ ku̱ꞌva maa nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ, chisaꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ Ndiosíꞌ ya nsa̱túꞌva re̱ꞌ maa sáva ku̱ꞌva re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nka̱ji re̱ꞌ kuneeꞌ maa ―nkachiꞌ Jesús.
24Jee sáá nteso̱ꞌo ni ujíꞌ ka̱ꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá rá tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ vá, jee nki̱ti̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa Jacobo jín ñaniꞌ‑i Juan. 25Saájee nkana Jesús ráa jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Jíníꞌ rán na̱ja sáꞌá rá te̱e yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ inka nación, ya̱ ntu kúvi Israel, chi nɨꞌɨ chíꞌi ráa xi̱ntíín ráa, jee rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ tátúníꞌ ni̱ꞌin ráa nu̱u̱nꞌ rává sáá koo. 26Soo nkúvi sukuán nteñu rán. Chisaꞌ néni ɨɨn ránú ya̱ kuíni‑i kuñáꞌnú‑u ka̱ꞌ nteñu rán, jee íyó kɨtíñú ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ ránú. 27Jee néni ɨɨn ránú kuíni‑i kuvi‑i ya̱ xíꞌnañúꞌún nteñu ránú kosoꞌ‑o nu̱u̱nꞌ ránú, jee íyó kuvi‑i kuéntáꞌ ɨɨn musúꞌ kéꞌen ñɨvɨ kɨtíñú‑u chineí‑i nu̱u̱nꞌ ránú, 28kuéntáꞌ nuꞌuꞌ, ya̱ ntaji Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ. Nsáꞌ váji ni̱ꞌ sáva kɨtíñú rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, chisaꞌ va̱ji ni̱ꞌ sáva kɨtíñú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ. Jee va̱ji ni̱ꞌ sáva ku̱ꞌva ni̱ꞌ maáníꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ sáva chunáán nkáꞌnú ni̱ꞌ maáníꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva nakani núne ni̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ nkɨ́ꞌɨ ráa xi̱ntíín kua̱chi ráa xinánitáꞌvíꞌ ni̱ꞌ ráa ―nkachiꞌ Jesús.
Xínúvi Jesús u̱vi̱ꞌ rá te̱e kuáá
(Marcos 10:46-52; Lucas 18:35-43)
29Jee sáá nkene Jesús jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ñuunꞌ Jericó, jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ráa re̱ꞌ. 30Jee u̱vi̱ꞌ te̱e kuáá nééꞌ yuíchí, jee sáá nteso̱ꞌo ráa ya̱ kuájia̱ꞌa Jesús ichi nu̱u̱nꞌ nééꞌ ráa, jee kánajíín ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―¡Kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú ránuꞌuꞌ, I̱toꞌoꞌ, ya̱ kúvi nú Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ David! #20:30 Nta̱túníꞌ David nación Israel ne̱ tiempúꞌ ya̱ta̱ꞌ víꞌí. Jee nchi̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ tají re̱ꞌ máá te̱e ya̱ kuvi Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ tataꞌ veꞌi David. Jee kunisotíñú re̱ꞌ kuvi re̱ꞌ Cristo sáva natavaꞌ re̱ꞌ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ kua̱chi ráa. ―nkachiꞌ ráa.
31Soo nku̱xeenꞌ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ ráa sáva kasɨꞌ ráa yuꞌú ráa, sosaꞌ saꞌ víꞌí káꞌ nka̱najíín ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―¡I̱toꞌoꞌ, Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ tataꞌ David, kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú ránuꞌuꞌ! ―nkachiꞌ ráa.
32Saájee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ Jesús, jee nkana re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Ná kúvi ya̱ kúníꞌ rán ya̱ saꞌá ni̱ꞌ jín rán? ―nkachiꞌ Jesús.
33Jee nkachiꞌ ráa:
―I̱toꞌoꞌ, kuíni rán ya̱ nunijinꞌ nchinúún ráníꞌ sáva kuvi nakune̱ꞌyá ránꞌ ―nkachiꞌ ráa.
34Saájee nku̱náꞌví iniꞌ Jesús ráa, jee nsi̱káchiꞌi Jesús nchinúún ráa, jee kuísá ntañúꞌún kuitɨꞌ nnu̱nijinꞌ nchinúún ráa, jee nna̱kune̱ꞌyá ráa, jee nchi̱nikɨnꞌ ráa Jesús.
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.